Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Naveky a navždy - Prológ

26.12.2011 (15:15) • JaNkA261199 • FanFiction na pokračování • komentováno 8× • zobrazeno 3326×

Milovať je pravdepodobne hriech, ale čo. Niekto zhrešiť musí. Nie každý je dokonalý a ja už vôbec nie. Nie som ako ostatné. Nie som dokonalá. Som iná.

Vyliezla som z kúpeľne a namierila som si to k šatníku. Neznášam predvianočné večierky a už vôbec nie Vianoce. Vtedy sa každý smeje a len ja nemám prečo. Každý najde svoju lásku pod imelom, len ja tam stojím sama a čakám.

No Charlie na to má iný názor. Mám sa toho cirkusu zúčastniť. No nič, čo s tým narobím?

Vybrala som si červenú sukňu a zopár pekných vecí, čo som dostala dávnejšie od Charlieho. Môj sen sa splnil. Fak irónia. Túto vetu budem musieť povedať Charliemu, keď zídem po schodoch a oblečiem si hrubú bundu.

„Zlatíčko, prišli ti kamarátky!“ zakričal na mňa môj otec a ja som sa ešte viac nadula.

„Idem,“ zakričala som pre istotu, keby sa chcel vrátiť.

„Ahoj!“ Začula som zrazu z druhej strany izby.

Celá preľaknutá som sa otočila. Srdce mi tĺklo ako o závod. Existovať nejaký upír, roztrhne ho to napoly.

„Ahoj!“ vyjachtala som zo seba a len som nemo zízala pred seba.

„Povedal som si, či by si nezašla na večierok. Je v hale dole v meste,“ vyjachtal môj princ zo seba.

„Jasné, pravda, že s tebou pôjdem rada, Klaus,“ vyjachtala som.

Jeho jasné oči žiarili. Jeho pleť na jasnom svetle lampy v mojej izbe vyzerala okúzľujúco.

„Ale máme problém. Prišli kamarátky,“ zasmiala som sa.

„Stretneme sa teda tam, moja pani,“ zasmial sa a ladne zošplhal dole po okne.

Nemohla som tomu uveriť. Chodil za mnou každú noc, každučkú chvíľku som na neho myslela a zrazu? Teraz budem s ním. S tým, koho milujem. S tým, kto miluje mňa.

Zbehla som rozosmiata dolu po schodoch a len som Charliemu zakývala. Bolo to rýchle.

Jas išla odparkovať auto a ja som si sadla na lavičku čo najďalej od všetkých.

Zrazu bol pri mne. Sedeli sme spolu a pozerali na hviezdy.

„Nebuď nervózna,“ zasmial sa.

„Viem, čo chceš. Urob to,“ povedala som mu s istotou.

„Nie. Si pre mňa ako poklad,“ povedal a usmial sa na mňa.

„Urob to,“ povedala som znovu a odhrnula som si nenápadne vlasy.

Zrazu ma schmatol a začal vášnivo bozkávať. Potom som pocítila pálčivú bolesť na krku. Nedokázala som kričať. Nedokázala som nič. Videla som len ako sa hviezdy nado mnou zaťahujú čiernym rúchom. Potom sa tam zjavil Klaus, nedokázala som vydať ani hlásku na svoju obranu. No potom mi strčil svoju ruku do mojich úst. Po chvíli ju vybral. Nahol sa k môjmu uchu a ladne zašepkal:

„Zbohom.“ Chytil mi krk a nastala tma.

V tme bolo všade čierno. Nikde vrch, nikde spodok. Nikde sever, nikde juh. Nikde slnko, mesiac, hviezdy, či dokonca ten hlúpy dážď. Nikde nebolo ani teplo ani zima. A zrazu tam uprostred toho sa objavilo svetlo. Malé svetielko, ku ktorému som sa rozbehla.

Otvorila som oči. Všade bolo všetko ako má byť, až na to, že Klaus bol preč.

„Čo sa deje?“ Prišiel ku mne zrazu galantný muž s menším vrabčím hniezdom na hlave.

„Nič,“ dokázala som povedať cez potoky sĺz.

„Niečo sa muselo stať. Si v poriadku?“ Zodvihol mi hlavu.

„Udrela dom sa.“ Chytila som si krk, no nič tam nebolo.

„Bola si dlho mimo,“ povedal a už vytáčal niekoho na mobile.

„Hlavne nie sanitku,“ upozornila som ho. No neskoro, už prikladal mobil k uchu.

„Carlise. Príď rýchlo sem.“ Pri tom sa na mňa vystrašene pozrel.

Autor: JaNkA261199 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Naveky a navždy - Prológ: