Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Návrat - 6. kapitola

14.09.2010 (08:15) • tapta • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1342×

6.kapitola

Bella

Stáli sme pred nákupným centrom v Port Angeles. Pozrela som sa na Alice ako jej v očiach hrali iskričky a na Emmetta, ktorý ma vraždil pohľadom.

„Ideme nakupovať," zvrieskla Alice.

Usmiala som sa. Ona sa nikdy nezmení. Aspoň za tých dvadsať rokov sa to nestalo. Vždy lietala po nákupoch ako vytrhnutá z reťazí. Cítila som, ako ma niekto ťahá za ruku. Pozrela som sa tam a videla som malú, bielu ručičku.

„Už musíme ísť, lebo nám zatvoria obchody," pískala Alice.

„Veď, už idem," natešene som povedala.

Za nami šli Edward, Jasper a zmučený Emmett. Vbehli sme do nákupného centrá a skočili do prvého obchodu, ktorý bol na obzore. Pozerala som sa na Alice a spomínala na okamihy, ktoré sme zažili, ale o ktorých nebude nikdy vedieť. Raz sme v obchode tak vyvádzali, že sme skoro dostali zákaz vôbec tam vkročiť. No, ale to ešte nepoznali moju sestričku. Vytiahla svoju kreditku a hneď bolo po probléme. Naschvál tam ešte nakúpila všetko oblečenie a hrebienok večera bolo, keď za nami prišli Edward a Jasper. Videla som, ako za nimi predavačky slintali. Edward sa tváril ako keby mal každú chvíľu hodiť tyčku. Určite mysleli na niečo, za čo by som ich najradšej roztrhala, ale našťastie pre ne, neviem čítať myšlienky. Pred tými predavačkami som si pritiahla svojho manžela čo najbližšie k sebe a pobozkala ho najvášnivejšie ako som vedela. Edward bol prv zaskočený, ale nenechal sa dlho prosiť. Namiesto toho si ma pritisol ešte bližšie k sebe a naklonil ma. Periférnym videním som sa pozrela na Jessicu a Violet, ktoré sa tvárili prekvapene, ale aj naštvane. Táto kombinácia vyzerala dosť komicky.

„Bella, Bella?" zvrieskol mi niekto do ucha.

„Čo je?" zakričala som na celý obchod.

„Tu máš šaty. Choď si ich obliecť!" prikázala mi Alice.

Zobrala som si ich a poslušne šla do kabínky. Obliekla som ich a musela som uznať, že mi sadli. Boli svetlo modré bez ramienok. Vyšla som v nich vonku a pozrela sa na Edwarda. Stál čo najďalej odo mňa. Túžila som sa rozbehnúť a skočiť mu do náručia a všetko mu vyrozprávať, ale strach z toho, že sa môže niečo zmeniť, mi to nedovoľuje. Neviem si ani predstaviť, že by sa mi nenarodila moja milovaná dcérka len kvôli mojej malichernosti. Všimla som si, že sa na mňa pozerajú dve najkrajšie oči na svete. Páčim sa mu. Už podľa jeho mimiky viem poznať, čo mu behá v hlave. Usmiala som sa a asi aj začervenala. Cítila som, ako mi horia líca. Mohla som si myslieť, že sa toho nikdy nezbavím. Tak veľmi by som si želala, aby to bolo tak, ako pred tým. Boli sme takí šťastní.

„Tie sú úžasné," rozplývala sa Alice.

„Áno, tak to sú," súhlasila som s ňou.

Vrátila som sa do kabínky a prezliekla. Vyšla som z nej a šli sme k pokladni. Keď som uvidela prekrásny svetrík, ktorý sa jej určite bude páčiť. Zmenila som smer, pozrela som na Alice a uvidela, ako sa jej rozžiarili očká. Zbadala ho. Stáli sme už pri ňom.

„Ten ti sadne. Vyskúšaj si ho," povedala som veselo.

Pripadala som si ako na nákupoch v Dánsku. Vtedy to bolo šialené, keby som nebola upírkou, tak by som prinajmenšom skončila niekoľko metrov pod zemou. Boli to nákupné dni. Celý týždeň sme chodili po obchodoch a nakupovali ako zmyslov zbavené.

Boli sme tam všetky. Ale len preto, že Alice oslavovala narodeniny - samozrejme, že to bol nápad Nessie. Niekedy si myslím, že je horšia ako Alice, keď sa to vôbec dá. Moja malá dcérka, tak veľmi by som ju chcela vidieť a držať v náruči.

Zatiaľ čo si Alice skúšala sveter a pár veci, čo si všimla pri ceste k nemu, ja som si zavolala Emmetta. Stál pri mne a tváril sa, že mu je zle. Keby som nevedela, že je upírom, tak mu na to skočím aj s navijákom. Ale má smolu, ja to viem. Zobrala som všetky veci, ktoré si myslím, že by mu mali byť aj dobré a dala mu ich do rúk, aby si ich šiel vyskúšať. Škoda, že som nevidela ako sa tvári, ale nemala som ako. Hlavu má zahrabanú medzi kopou veci.

„Prečo ja?“ sťažoval sa Emmett, ale poslušne si šiel všetky veci vyskúšať.

To som si aspoň myslela, kým nevybehol z kabínky a nesnažil sa o únik. Našťastie bol po ruke Edward. Chytil ho a zákerne sa naňho usmial. Niečo mu zašeptal do ucha. Emmettovi zamrzol úsmev na tvári a slimačím krokom sa vrátil do kabínky. Keď si Alice vyskúšala sveter - a ako som predpokladala, sadol jej ako keby bol šitý priamo pre ňu - šli sme už zaplatiť. Stáli sme pred pokladňou, keď sme sa začali hádať, kto zaplatí za moje šaty.

„Zaplatím to ja!" nekompromisne povedala Alice.

„To v žiadnom prípade. Zaplatím to ja!" Už som podávala platobnú kartu predavačke.

Už ju chcela prijať, keď ma Alice predbehla. Vražedne som sa na ňu pozrela a ona na mňa hodila jeden zo svojich šteňacích pohľadov. Už to zase urobila. Nikdy som jej nevedela odporovať, keď sa tvárila ako ublížené šteniatko. Najhoršie na tom ale je, že to naučila moju dcérku. Predavačka od nej zobrala kreditku, keď Alice dostala víziu. Vystrašene sa na mňa pozrela.

„Mali by sme ísť. Nakupovať môžeme ísť aj inokedy."

Teraz som zasa ja na ňu vystrašene pozerela.

„Alice, je ti dobre?" pýtala som sa s obavami.

„Jasne, ale ešte musím niečo vybaviť. Na niečo som zabudla. No, a ešte musím ísť do nemocnice. Carlisle mi musí urobiť nejaké vyšetrenia."

Teraz som na ňu nedôverčivo a s obavami pozerala. Emmett sa na ňu pozeral ako keby prišla z Marsu, ale kútiky úst mal podvihnuté. Radoval sa z toho, že ešte neprešla ani pol hodina od kedy sme tu. Ale väčšie starosti mi robila moja rodina.

„Čo sa stalo?" opýtala som sa nedôverčivo Alice.

Ešte nikdy som nepočula o upírovi, ktorý potrebuje lekársku pomoc.

„Však som ti povedala." Dúfam, že sa nikomu nič zlé nestalo. Čo keď som nejako zmenila budúcnosť?

Autor: tapta (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Návrat - 6. kapitola: