Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Návrat - 7. kapitola

19.09.2010 (09:30) • tapta • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1065×

7. kapitola

Edward

Nemohol som tomu uveriť. V Alicinej vízii bola Bella zabitá upírom s blond vlasmi. Bol to nejaký nomád, ktorý ju zacítil, keď sme sa vracali z Port Angeles. To sa nemôže stať, ja to nedovolím, aj keby som mal toho upíra rozdrviť na prach a potom ho spáliť. Nechápem, ako je možné, že jedno sedemnásť ročné dievča sa už toľko krát ocitlo na pokraji smrti. Ona priťahuje pohromy a upírov ako storočná whisky alkoholika. Alice k nej rýchlo pribehla a začala jej hovoriť, že potrebuje ísť k doktorovi. Jediný Emmett sa z toho tešil a nezaujímalo ho, ako je možné, že Alice chce dobrovoľne odísť z nákupov. Už len tá predstava je nepravdepodobná a šialená.

Pozeral som sa na Bellu, ktorá vyzerala, že jej vôbec neuverila. Dokonca by som povedal, že sa niečoho zľakla, ako keby tušila, že niečo nie je v poriadku. Alice zobrala od predavačky kreditku a Emmett tašky s oblečením a vyrazili sme z obchodu. Pozeral som sa na Bellu, ktorá vyzerala čím ďalej tým nepokojnejšia. Snažil som sa k nej opatrne priblížiť a pre istotu som zadržal dych. Jasper mi len potvrdil moje domnienky o Belle. Mám pocit, že vie viac, ako by mala vedieť. Jej správanie je zvláštne a podozrivé. Pozrel som sa hore a prevrátil oči.

„Bože, prečo jej len nemôžem čítať myšlienky?" pomyslel som si.

Už som bol od nej pár centimetrom, keď sa vo mne zobudil môj netvor. Túžil po jej lahodnej krvi, ktorá uhasí bolesť v mojom krku a osladí mi večnosť. Cítil som, ako mi stmavli oči a v ústach sa mi začal tvoriť jed. Počujem jej srdce, ako ma volá a hrá mi krásnu symfóniu. Neodolal som a musel som sa nadýchnuť tej prekrásnej vône, ktorá mi zatemňuje myseľ. Stačil jediný nádych a vedel som, že som na pokraji svojich síl. Môj zdravý rozum akosi prestal pracovať a začal vyhrávať môj inštinkt lovca. Stál som od nej pár krokov, keď som sa stretol s jej pohľadom. V jej očiach sa zračil strach a obavy. Zastavil som sa a nemohol sa odtrhnúť od jej pohľadu - od jej čokoládových očí. Cítil som, ako sa moja túžba po jej krvi zmenšuje, ale stále tam je a vždy bude. Môj netvor, moje druhé ja sa snažilo búriť, ale už som začal logickejšie myslieť. Neviem prečo, ale mal som pocit, že jej nemôžem ublížiť. Prestal som dýchať a radšej sa zameral na všetko okolo mňa, len nie na Bellu. No, ale nemohol som si nevšimnúť mierny úsmev na Bellinej tvári, ako keby z niečoho, alebo z niekoho mala radosť.

„Oni sa milujú. Edward to ešte nechápe, ale Bella si je tým istá na sto percent, ako keby ho poznala prinajmenšom storočie a nie pár dni. No, a tie pocity, ktoré cíti celkovo k nám - miluje nás ako rodinu. Je to zvláštne."

Prekvapene som sa pozrel na Jaspera. Ja ju naozaj milujem? Je to tá skutočná láska, o ktorej čítam? Ktorú som vždy túžil stretnúť? Ona miluje aj mňa? Anjel miluje netvora? To sa mi ani nechce veriť.

„Edward?" vyrušila ma Alice z môjho premýšľania.

Pozrel som sa na ňu ako sa škerí. Vyzerala ako narkoman po marihuane. V myšlienkach mi poslala, že Bella príde domov zdravá a živá. Mal som pocit, ako keby mi spadol balvan zo srdca. Naozaj ju milujem?

Už sme vychádzali z nákupného centra a smerovali na parkovisko, kde sme nastúpili do áut. Naštartovali sme a ja som zatiaľ rozmýšľal nad Bellou, tak ako stále od okamihu, kedy som ju stretol. Prechádzali sme lesom, keď Alice dostala víziu, že ten nomád sa rozhodol zmeniť smer cesty a už nemáme šancu sa mu vyhnúť. Započúval som sa do myšlienok vo svojom okolí, či ho nezapočujem. Spočiatku tomu tak aj bolo, ale zmenilo sa to o pár minút, keď som počul myšlienky troch upírov. Jeden z nich rozmýšľal o lahodnej vôni, ktorú chce a nad nami, prečo nezabijeme toho úbohého človeka. Ale čo ma prekvapilo bolo, ako pomyslel na to, že premenil Alice.

James

Prechádzal som lesom a hľadal svoju ďalšiu obeť. Už len pomyslenie na jedlo vo mne vyvolávalo pálenie v krku a v ústach sa mi vytváral jed. Zhlboka som sa nadýchol a zacítil som prekrásnu vôňu a ešte aj osobu, ktorú som premenil na upíra. Bola to Alice, aké milé prekvapenie. Zatavil som a začal som ich sledovať. Prečo vlastne nezabili toho úbohého človeka? Čím ďalej tým viac ma to zaujíma. Chcem tú lahodnú krv a ja ju aj získam za každú cenu. Sledoval som ich a snažil sa byť, čo najnenápadnejší. Cítiť ma určite nemôžu a počuť tiež. Na to si dávam dosť veľký pozor. Chvíľa prekvapenia je len moja. Rozbehol som sa za nimi a za mnou šli Laurent a Victoria - moja družka. Urobila by pre mňa všetko, čo by som chcel, ale Laurentom si nie som až tak istý, lebo je to zbabelec.

„Chcem tú krv," povedal som, ale oni už vedeli, čo chcem urobiť.

Laurent vyzeral, že by najradšej zutekal, ale na to nemá guráž. Vie, že keby sa o to pokúsil, tak by som ho vystopoval a to by preňho nedopadlo dobre, ale práve naopak. Victoria sa usmiala. Ako som myslel, urobila by pre mňa všetko. Nateraz som sa rozhodol, že odídem a nájdem si ju potom, keď bude bez svojich strážcov. Zatiaľ si niečo pôjdem nájsť niekde inde. Potom ju vystopujem, keď bude sama. Nahlas som sa zasmial a už šiel si niečo nájsť pod zub.

Edward

Už som nepočul ich myšlienky, ale oni sa vrátia. Budem musieť dávať na Bellu pozor. Pokúsim sa ho nejako vystopovať, ale to bude ťažko, lebo práve začalo pršať. Pozrel som sa na Emmetta, ktorý sa tváril aspoň trošku vhodnejšie k tejto situácií.

„Teraz mi povedz, čo sa deje," povedal s vážnou tvárou.

„Bellu sa pokúša zabiť nejaký upír," snažil som sa o pokojný hlas.

„Však to viem už dávno. Nie si to náhodou ty?"

„Emmett, ja nehovorím o sebe!" A môj pokojný hlas bol v čudu.

„Aha, tak to dievča ma väčšiu smolu, ako som si myslel." Zatváril sa vážne.

Videl som už v diaľke Bellin dom. Budem musieť dať kľúče Emmettovi. Kľúče od môjho volva. To radšej nie. Neviem si ani predstaviť, čo by potom ostalo z môjho auta. Emmett si pôjde domov pekne po svojich. Veď je predsa len upír. Alice už zaparkovala a Bella vystúpila. Keď som okolo nej prechádzal, tak som sa na ňu pozrel. Stále mi v hlave vŕtala jedna otázka. Naozaj ma miluje a ja ju? Na sekundu sa naše pohľady stretli a ja som už začal veriť. Alice sa s Bellou rozlúčila a ja som zatiaľ zaparkoval v lese. Emmett sa tváril byť prekvapený.

„Musím dať na Bellu pozor a tebe nedám kľúče od môjho volva," vysvetlil som mu to.

Videl som, ako Alice prefrčala svojim autom okolo mňa. Nič sa nepýtala, lebo dostala jednu zo svojich vízií. Emmett sa v myšlienkach rozhodol, že pôjde na lov. Vystúpili sme z auta a zatvorili za sebou dvere.

Tak a teraz začína moje stráženie Belly.

Autor: tapta (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Návrat - 7. kapitola: