Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Nechaj ma na pokoji! Máš svoj život a ja svoj - 3. kapitola

08.06.2011 (19:30) • kikusa010 • FanFiction na pokračování • komentováno 4× • zobrazeno 964×

3. kapitola

Bella:

Inak by nedopadol dobre.

Od toho incidentu, že budem bývať po škole, prešli dve hodiny. U študentov dokonca aj u učiteľov sa to roznieslo.
Mám výhodu, že som upírka. Keďže mám dobre vyvinuté zmysly, vedela som, že sa všetci bavia o mne. Nahovorili toho za tie dve hodiny už dosť. Napríklad ako: „Tá nová tuším, že Isabela sa volala, protirečila učiteľovi matiky. Ten ju nechal po škole.“ Alebo: „Odvrávala učiteľovi matiky. Ten sa na ňu naštval a nechá ju po škole.“

***

Práve som sedela na hodine taliančiny. Pre mňa úplne zbytočná hodina. Taliančinu ovládam ako svoj materinský jazyk. Lenže čo narobím.

Počas hodiny som  sa musela  víťazoslávne usmiať,  pretože učiteľka chcela vedieť ako hovorím po taliansky. A spravila som jej riadny šok, keď zistila, že taliančinu ovládam lepšie ako ona.
„Prepáčte, že ideme neskoro.“ Ten hlas som poznala. Bola to upírka, ktorá sa mi prihovorila.
Volala sa Alice Cullenová.
„Ale naposledy slečny Cullenové.“
„Áno, ďakujeme.“
Alice s druhou upírkou išli smerom ku mne. Ja som normálne zabudla, že sedím sama v lavici. Alebo skôr tu sedí jedna z nich a ja som si sem prisadla.
„Ahoj,“ pozdravila ma Alice tak, aby som to počula iba ja. A potom išla ďalej až do lavice za mnou. Ku mne si sadla blondína.
„Ahoj. Som Rosalie. Alicina nevlastná sestra.“ Usmiala sa na mňa.
„Ja Bella. Teší ma.“ A jemne som sa pousmiala.
Potom som si ju nevšímala, pretože som nestála o priateľov. A nie ešte o priateľov upírov.
Rosalie mi stále niečo hovorila. Ale neviem čo. Mojou jedinou záchranou bolo zvonenie.
Keď zazvonilo, asi som bola najšťastnejším upírom v tej chvíli. Ale ich to neodradilo.
Stále niečo hovorila a ešte k tomu jej do reči skákala Alice. Moja trpezlivosť dosiahla hranice a povedala som im:
„Môžete konečne prestať?“
„S čím?“ spýtala sa Rosalie.
„S čím asi? To si tak nechápavá? Potom sa nečudujem, že si blondína.“
„Nie, pochopila som to dobre. A láskavo ma neurážaj lebo nedopadneš dobre!“
„Už sa ťa bojím. Ty ma vôbec nepoznáš.“
„A ty ma hádam poznáš? Ak viem, tak nie! Vôbec nevieš, čoho som schopná!“
Už ma naštvala.
„Prestaňte! Prestaňte!“ hovorila medzi nás Alice. Chcela ukončiť našu hádku, ale nedarilo sa jej to. A ani tak nebude.
„Alice, ty sa do toho nemiešaj!“

Pokračovala som ďalej:
„A ty nevieš, čoho som schopná ja! Vôbec nevieš, čo som prežila a preskákala vo svojom nezmyselnom živote!“
„Ou. Vážne? A čo také? Určite to boli také maličkosti!“
„Ak považuješ Volturiovcov maličkosťou, tak si naozaj taká hlúpa!“
Zarazili sa.
Toto som prehnala. Prezradila som im to, čo som nemala a nechcela. Spravila som chybu, ktorú budem ľutovať.
„Čo prosím?“ spýtala sa ma Rosalie.
„Nič.“
Chcela som odísť, ale ako náhle som sa otočila, Rosalie ma chytila.
„Nehovor mi, že nič. Počula som to!“
„Tak asi si počula zle!“
„A čo máš s Volturiovcami?“
,Nič. A keď-tak, prečo by som to mala povedať práve vám?“
Všetci už boli zalezení v triedach. Chodba bola prázdna a aby som nezmeškala hodinu, odišla som. Nedostali na moju otázku odpoveď a ani ju nedostanú.
Ale aj tak to bola chyba. Keby som sa s ňou nepohádala, vôbec by sa to nedozvedeli.

Rosalie:

Sedela som na ďalšej hodine a bola celá ustarostená. Vedľa mňa sedel Emmett, ale radšej sa ma nič nepýtal, lebo vedel, že nemám teraz náladu. Za to som mu veľmi vďačná. Je tolerantný a to mám na ňom rada.
Bola som ustarostená kvôli tej hádke s Bellou. Nepoznám ju ani jeden deň a už som sa s ňou pohádala. Alice mi hovorí, že sa mám s ňou snažiť udobriť, lebo vo svojich víziach videla, že sa Edward do nej zaľúbi, či čo. Ale na sto percent vedela, že keď ju spozná Edward, bude šťastný a budeme šťastní aj my.
Ale stále mi nejdú dokopy Volturiovci a ona. Nevyzerá, že by bola v ich garde. Nešlo mi to dokopy. Nad týmto som rozmýšľala celú hodinu.
Potom som išla s Emmettom do jedálne a sadli sme si na svoj obvyklý stôl. Rozprávali sme sa a smiali pokým do jedálne nevošla Bella. S Alice sme sa na seba pozreli. Chalani nevedeli o tej hádke medzi mnou a ňou.

Autor: kikusa010 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Nechaj ma na pokoji! Máš svoj život a ja svoj - 3. kapitola: