4. kapitola je tu. Rosalie sa udobrí s Bellou. Lenže Bella stojí za rozhodnutím, či Rosalie povie, alebo nepovie o Volturiovcoch. Prajem príjemné čítanie. Kikusa
12.06.2011 (18:15) • kikusa010 • FanFiction na pokračování • komentováno 10× • zobrazeno 1356×
4. kapitola
Bella:
Keď som vstúpila do jedálne, uvidela som tam celú rodinku Cullenovcoch. Trocha ma štve, že som sa pohádala z Rosalie, ale nemala toľko trepať jedno cez druhé. A kvôli hádke som im vyzradila to, čo som nechcela. Čo vôbec nemuseli vedieť.
Rosalie s Alice sa pozreli na seba. Očividne ich súrodenci nevedia o tej hádke. A ani to vedieť nepotrebujú. Kým som prešla k pultu, všimla som si, že jeden z Cullenovcov na mňa stále pozerá. Mal bronzové vlasy a zlaté oči. Tie oči boli fascinujúce. Také úprimné, spravodlivé a chápajúce. Normálne som sa v nich doslova stratila. Vyzerala som ako zhypnotizovaná. A to sa mi nestáva.
Bella, otoč sa! Nepozeraj sa na neho! Hovorila mi myseľ. Nakoniec som sa otočila. Ja som od tých krásnych a prenikavých očí nevedela odtrhnúť oči.
Zobrala som si z pultu jablko a čistú vodu. Na moje divadielko, že som človek, to postačí.
Hľadala som voľné miesto ďaleko od ľudí. Najlepšie niekde bokom.
O nejakú chvíľku som našla výborné miesto pri okne, kde chodí najmenej ľudí. Ale zas som bola na dohľad Alice, Rosalie a ich rodiny. Ale čo už. Aj pre takých musí svietiť slnko. A tomu som sa musela zasmiať.
„Na čom sa smeješ?“ ozval sa mi hlas. Bol taký nesmelý a ľútostivý.
„Na ničom.“ Keď som sa otočila, stála tam Rosalie.
„Mohla by som si prisadnúť?“ Iba som prikývla.
„Vieš, je mi ľúto... tam za tú hádku. Priznávam, nemusela som sa tak naštvať.“ Jemne sa zasmiala. „Proste ma to vtedy dostalo.“
„Nevadí. To ja som zavinila hádku. Nemala som ti to povedať. Mier?“
„Áno.“ Podali sme si ruky.
„Potom mi môžeš hovoriť Rose.“
„Dobre, Rose.“ Zasmiali sme sa. „Mne môžeš zase hovoriť Bella.“
„Okej. Som rada, že sme si to vysvetlili.“
„Aj ja.“
„Mohla by som sa ťa na niečo spýtať?“
„Mohla.“
„Prosím ťa. Nechcem, aby sme sa znovu pohádali, ale čo máš s Volturiovcami?“ Zarazila som sa. Vedela som, že to príde, ale nie tak skoro. Len to nie. Chcela som trochu žiť normálne. Bez toho, aby ostatní vedeli o Volturiovcoch. Ale niečo ma napadlo. Keď ju poprosím, že to nikomu nemá hovoriť, tak to nebude problém.
„Dobre. Ale pod podmienou.“
„Akou?“
„Keď ti to poviem, musíš sľúbiť, že to nikomu nepovieš.“
Chvíľu premýšľala, ale nakoniec povedala:
„Môžeš sa na mňa spoľahnúť.“
„To som rada. Ale poviem ti to na mieste, kde budeme samy a kde nás nebude nikto vidieť ani počuť.“
Na malý lístok papiera som napísala adresu môjho domu a moje telefónne číslo.
„Je to moja adresa a moje číslo. Príď ku mne dnes večer o desiatej.“
„Budem tam.“
***
Po vyučovaní som si rýchlo sadla do auta a naštartovala som ho. Išla som smer domov. Dnes ma čaká neľahká úloha. Vysvetliť všetko Rose. Po tom, čo jej všetko poviem, sa odo mňa odvráti. Každý upír, ktorému som to povedala, odišiel, pretože v tom boli zapletení Volturiovci.
Otvorila som dvere do domu. Nie je ešte zariadený. Potrebujem zariadiť kuchyňu a kúpelňu.
Nechala som kúpelňu kúpelňou a sadla som si na gauč. Začala som rozmýšľať, ako jej to poviem.
Rosalie:
Po vyučovaní som Bellu nevidela. Asi sa ponáhľala domov alebo chcela stihnúť lov. Dala mi papierik s jej adresou a telefónnym číslom. Neviem prečo, ale tušila som, že jej minulosť nebude ružová s hladkými cestami. Keby potrebovala pomoc, tak jej s rodinou pomôžem. Lenže sľúbila som jej, že to nikomu nepoviem. Ale všetko ukáže čas.
Nikomu z rodiny som nepovedala, kam mám namierené. Alice niečo tušila, ale neodvážila sa povedať to nahlas.
Keď som sa pozrela na hodiny, ukazovali o desať minút desať. Je čas, aby som vyrazila.
Chcela som prejsť nenápadne, no zastavila ma Esme.
„Kam ideš, Rose?“
„Na návštevu.“
„Komu?“
„Ku kamarátke.“
„K Belle?“ opýtal sa Edward.
„Áno.“
„Nemohol by som ísť s tebou?“
„Nie.“
„Prosím.“
„Nie.“ Strácala som svoju trpezlivosť.
„Prosím!“
„Nie! Nechaj toho prosenia!“
A odišla som bez rozlúčenia.
Cestu som našla rýchlo. O niečo neskôr som stála pred dverami.
Jej dom bol pekne zariadený. Pochádzal zo šestnásteho storočia. Okná sa ešte zachovali. Dvere boli vyrobené z veľmi vzácneho dreva, ktoré sa nájde a kúpi len v niektorých mestách v Taliansku.
Radšej som zaklopala na dvere. Bella mi hneď otvorila.
„Ahoj.“
„Ahoj. Poď ďalej.“
Chcela by som poďakovať tým, ktorí túto poviedku čítaju. Viem, že táto poviedka je nič moc. A hlavne ďakujem tým, ktorí tu zanechávajú komentár. Vždy ma povzbudia. =)
Autor: kikusa010 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování
Diskuse pro článek Nechaj ma na pokoji! Máš svoj život a ja svoj - 4. kapitola:
kikuska: Ďakujem za tvoj pekný komentár. Ako som už písala veľmi si to vážim. A čo sa týka Rosalie a Belly povedala som si, že trocha zmeny neuškodí.
Zase opakujem, že táto poviedka rozhodne nieje nič moc. Neštvi ma! Je to pekné. Nie to je slabý výraz. Je to prekrásne perfektná a dokonalé. Mrzí ma, že som na ňu narazila tak neskoro, ale nechodím na túto stránku moc dlho. No, poďme naspäť ku kapitole. Som rada, že sa Rose a Bella udobrili. Veľmi sa mi páči, že v tejto poviedke sa od začiatku vyvíja skvelý vzťah Belly a Rosalie, a nie Alice a Belly. Samozrejme Alice milujem. Je to jedna z najlepších postáv v twilighte, ale toto je iní. A mne sa tá zmena neskutočne páči. Potešilo ma, že Bella Rose dôveruje dosť natoľko, aby jej povedala pravdu o svojom živote. Trošku, ale naozaj len trošku mi je ľúto Edwarda. Rose bola neodbytná. No čo už. S týmto chlapec nič nenarobí. Takže to zhrniem. Zamilovala som sa do tvojej poviedky. A aj napriek tomu, že som na ňu narazila len nedávno a čistou náhodou, ti zanechávam pri každej kapitole komentár a verím, že ťa to aspoň maličko povzbudí v písaní ďalšej skvelej kapitoly. No ja som sa trošku rozpísala, ale chcem len aby si si trošku zdvihla sebavedomie, a aby si si uvedomila, že táto poviedka je naozaj unikát. Možno ju nečíta veľa ľudí, ale aspoň pár čitateľov máš a to značí o tom, že je tu niekto kto si tvoju tvorbu váži a teší sa na každú jednu pridanú kapitolu a poviedku. Dúfam, že ma pochopíš. Kikuska
a já už se těšila, že zjistím o co jde, a ty to utneš už ve dveřích.....ale jinak supr
Nič moc? Nič moc? Nech toho, nebo ti jedna přiletí. Je to úžasné, skvělé, nádherné, ale přitom tak obyčejné. Zakomponovala jsi to pěkně, jakoby to ani nebyli upíři, ale normální lidí s problémy.
Opravdu pěkné!
Prosím, toto o tejto poviedke nehovor, veď je úplne super, kapitolka bola skvelá a ja sa neviem dočkať dalšej úžasnej kapitolky
Už se těším na další kapitolku!!!
som rada ze si pridala dalsiu kapcu.....a musim ti povedat ze bola naozaj super....uz sa tesim na dalsiu
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!