Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Nechcem byť upír! - 14. kapitola

13.08.2014 (17:15) • AlenaCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 5× • zobrazeno 1314×

Bella:

„Bella, si nádherná,“ rozžiarila sa Alice.

„Ďakujem, Edward má dobrý vkus.“ Neustále som sa obzerala v zrkadle.

„Oslava bude už o pár hodín. Začneme sa chystať?“ opýtala sa nás Rose a my sme nadšene prikyvovali.

„Ó, nie. Ja nemám topánky,“ uvedomila som si, keď som si tie nádherné šaty vyzliekala.

„Bella, máme ich tu koľko chceš, pokojne si vyber, ktoré sa ti páčia.“ Rukou ukázala na miesto, kde boli topánky. Spolu s Rose išli do kúpeľne a ja som sa porozhliadla po topánkach. Mail ich tu vskutku veľa a na moje prekvapene aj veľkosť sedela.

„Alice, potrebujem pomôcť,“ povzdychla som si a ona bola okamžite pri mne.

„Čo potrebuješ?“ opýtala sa ma milo.

„Neviem si vybrať. Chcela by som modré, aby ladili so šatami, ale nechcem byť celá modrá,“ rýchlo som jej vysvetlila a ona už vyťahovala čierne lodičky na vysokom opätku.

„Daj si tieto, dáme k tomu čierne doplnky a bude to vyzerať úžasne.“ 

„Ďakujem, strašne moc.“ Zobrala som topánky a položila ich k šatám. Obliekla som si župan a nasledovala Alice do kúpeľne. Rosalie už mala na sebe make-up, aj keď nechápem prečo si ho dávala, veď jej dokonalá tvár to ani nepotrebuje.  

„Mám ťa namaľovať?“ opýtala sa Alice a ja som pokrútila hlavou sprava doľava.

„Ja sa nemaľujem a myslím, že teraz to ani nepotrebujem.“ Postavila som sa za Rose. „Môžem ťa učesať?“ opýtala som sa jej. Rada som česávala baby u nás. Bavila som sa tým.

„Áno. A potom učešem ja teba,“ navrhla Rose.

„Tak počkať!“ Alice sa snažila tváriť urazene, ale veľmi jej to nešlo. „A kto učeše mňa?!"

„Veď aj teba učešeme.“ Chytila som ju za ruku a posadila ju na druhú stoličku pred zrkadlo. S nimi dvoma som sa cítila skvelo. V tejto chvíli by sa mi aj páčilo byť nesmrteľná. Ak by sme sa stále takto spolu bláznili. Rose som vyčesala vlasy a prichytila ich nádhernou sponou. S Alice to bolo ťažšie, lebo mala krátke čierne vlasy a z toho sa dá len málo vyčarovať. Vyžehlila som jej konce, ktoré sa jej zatáčali, aby boli pekne rovné a dala som jej obyčajnú striebornú čelenku. Potom sa obe vrhli na mňa.

„Chceš ich mať vyčesané alebo spustené?“ opýtala sa ma Rose a ja som len mykla ramenami, lebo som sa nevedela rozhodnúť.

„Radšej vypnuté,“ rozhodla Alice. Ich prsty sa hýbali naozaj rýchlo. Mala som nádherne vyčesané vlasy a Alice mi na bok ešte pripla dve čierne sponky, len na ozdobu.

„My tri tam budeme iste najkrajšie,“ povedala som a všetky tri sme sa objali. Pripadalo mi to ako z nejakého stupídneho filmu o partii najlepších priateliek, ktoré robia všetko spolu a stále sa objímajú.

„Tak a teraz šaty,“ natešene povedala Alice a všetky sme išli do šatníka. Teraz, keď som bola už aj učesaná tak to vyzeralo ešte lepšie. Rose si dala iba jemný náhrdelník a náušnice, lebo mala veľmi zdobené šaty. Alice si dala zas výrazný náhrdelník. 

„Bella, daj si toto.“ Alice mi podala masívny čierny náhrdelník a ja som si ho automaticky zapla. S tými šatami to bolo veľmi pekné. Podala mi aj náušnice, no tie som odmietla, nechcela som byť moc prečačkaná. Na to, že máme upírsku rýchlosť, tak nám to trvalo dosť dlho.

Chvíľu sme sa na seba pozerali do zrkadla, keď sa ozvalo zaklopanie na dvere a hneď sa aj otvorili. Vyšli sme zo šatníka a uvidela som Jaspera a Emmetta. Boli oblečení v smokingoch. Motýlikov mali zladených k farbe šiat svojich manželiek. Pobozkali sa a namierili si to dole po schodoch do veľkej siene. Išla som za nimi, no Jasper ma zastavil.

„Isabella, ešte nemusíte ísť dole. My ideme vítať hostí a pri tom byť nemusíte. Stačí, keď prídete dole tak o pol hodinu. Marko, potom ju dovediete dole,“ rozkázal nám obom a ja som len kývla a vrátila sa do izby.

„Áno, pane,“ počula som sluhu. Stála som pri okne  a dívala sa na pozvánku. Prečo so mnou musí ísť sluha? Čo si stále myslia, že utečiem?  

Dole na námestí bolo množstvo upírov, ktorí sú pozvaní na oslavu. Sama sa tu dosť nudím. Znova som sa vrátila k myšlienke, že sa v tomto živote nudím. 

„Priveď ju dole,“ počula som Edwarda a následne už sluha klopal na dvere.

„Vstúpte,“ povedala som a pozvánku, ktorú som držala v rukách som položila na okno. Dvere sa otvorili a v nich stál ten sluha.

„Prepáčte, slečna Swan, ale mám vás odprevadiť dole,“ povedal úctivo. Usmiala som sa a šla k dverám. Schádzali sme dole po schodoch.

„Koľko tu už si?“ zatykala som mu, aj keď on mi vykal.

„Už od dôb vlády Carlislea, slečna,“ povedal, stále mal taký odstup, len chcel byť asi slušný. Radšej som sa už ďalej nepýtala. Dvere veľkej siene boli zatvorené. Z každej strany pri nich stál jeden sluha a keď nás zbadali, tak ich otvorili dokorán. Hostia už boli zhromaždení a pri trónoch stáli všetci traja vládcovia.

„Želáme vám príjemnú zábavu,“ dohovoril Emmett príhovor. Hudba sa spustila, v sále sa začalo tancovať. Rose s Alice ku mne pribehli.

 „Prepáč, že sme ťa tam nechali,“ povedala Rose previnilo.

„To nevadí, veď to nebolo vaše rozhodnutie,“ odvetila som a Rose sa usmiala.

Zrazu sa pri Alice zjavil Jasper. „Smiem prosiť?“ opýtal sa. Alice radostne prikývla.

„Pristane im to spolu,“ povedala som a ani som si to neuvedomila.

„Áno,“ súhlasila so mnou Rose. V tej chvíli sa pri nás zjavil Emmett.

„Ideme si zatancovať?“ opýtal sa. No ona sa pozrela na mňa. Asi ma tu nechcela nechať samú.

„Len bež.“ Rukou som naznačila gesto, aby šla. Spolu odkráčali a za Rose sa ťahala krásna vlečka. Im spolu nič nechýba. Rose je s ním určite šťastná. Len tá vec s vežou je trochu divná.

Všimla som si ako ku mne prichádza Edward. Mal čierny smoking s čiernym motýlikom. Škoda, že nemá motýlika farby mojich šiat. 

„Dobrý večer,“ prihovoril sa mi neznámy muž, ktorý ku mne prišiel skôr ako Edward.

„Dobrý večer,“ odzdravila som slušne.

„Volám sa Timothy,“ predstavil sa a vtisol mi bozk na chrbát ruky.  

„Ja som Bella.“ 

„Timothy,“ ozval sa Edward, keď sa k nám pripojil. „Chcel by som sa s Isabellou porozprávať,“ povedal a môj nový priateľ sa len uklonil a odišiel. Je jasné, že si nechce Edwarda znepriateliť.

„Chcel si, aby som si našla priateľov a keď si ich nájdem, tak mi ich odháňaš?“ Hnevala som sa.

„Nikoho neodháňam, ja sa chcem porozprávať.“ To som zvedavá o čom.

„A o čom?“ 

„O tvojej budúcnosti.“ On sa chce na plese rozprávať o mojej budúcnosti? To sme sa nemohli porozprávať skôr? „Nechceš si zatancovať?“ opýtal sa, keď som stále mlčala.

„Uhádol si. Nechcem,“ odvrkla som, ale on ma chytil za ruku a viedol doprostred sály. „Povedala som, že nechcem,“ zamračila som sa. Ruku mi položil na jeho rameno a potom ma chytil okolo pása. Pomaly sme začali tancovať.

„Už ste sa rozhodli, čo so mnou urobíte?“ opýtala som sa, lebo Edward mlčal.

„Máme zopár variant.“ 

„A akých?“ nabádala som ho k tomu, aby pokračoval.

„Garda alebo služobníctvo.“ Odstrčila som ho od seba, no on sa zase ku mne pritiahol. „Pokoj, Bella, ešte je tu jedna možnosť,“ povedal a ja som ztuhla. Žeby ma chcel požiadať o ruku? Nie, to by isto neurobil.

„Aká?“ pípla som potichu.

„Budeme ti veriť, že nás nebudeš chcieť prezradiť a pustíme ťa,“ povedal a mne odľahlo, že ma nechce tu pred všetkými požiadať o ruku.

„Beriem tú tretiu možnosť,“ povedala som potešene. Konečne ma pustia a nebudem tu musieť trčať.

„Ale to nebude tak ľahké. Najskôr o tom musím presvedčiť aj bratov.“ Už mi skazil celú radosť.

„To nie je fér, veď keby sa vás snažím prezradiť, tak by to Alice videla.“ Snažila som sa ho presvedčiť o mojej poslušnosti a vyzeral, že mi verí. Dúfam, že toho istého názoru budú aj jeho bratia, keď ich Alice a Rose uprosia. Myslím, že by to pre mňa mohli urobiť. Emmett s tým asi problém mať nebude, ale o Jasperovi som si nie istá.

„Čo by si robila, ak by sme ťa pustili?“ opýtal sa zo záujmom. Nad tým to som ešte nepremýšľala.

„Neviem, asi by som cestovala. Vždy som chcela cestovať a teraz na to budem mať možnosť. Je veľa krajín, kam by som sa chcela pozrieť. New York, Londýn, Tokio, Paríž, Rio de Janeiro... Toľko miest by som si chcela pozrieť.“

Zrazu mi napadalo strašne veľa plánov, čo by som mohla robiť. Už mi ani nesmrteľnosť neprišla tak zlá, aspoň budem môcť ísť všade kam chcem. 

„Vidíš, aspoň na niečo ti je nesmrteľnosť užitočná,“ povedal, akoby mi čítal myšlienky.

„Je to zvláštne, ale už to vidím viac pozitívne. Doteraz som videla len tie negatíva. Ešte keby mám niekoho s kým by som mohla cestovať,“ priznala som mu nechtiac. S Edwardom sa dá dobre porozprávať. Škoda, že je vládca, keby nie je, tak by sme mohli byť aj priatelia alebo možno niečo viac. V tej chvíli sa ku nám prirútil Emmett.

„Braček, môžem si zatancovať s Isabellou?“ opýtal sa, čo ma dosť prekvapilo, veď s Emmettom som sa ešte ani len nerozprávala.

„Isteže.“ Edward ma pustil a hneď ma chytil Emmett. Začali sme tancovať a ja som mu hneď stúpila na nohu, taká som bola nervózna...

„Prosím, odpusťte mi. Ja som nechcela.“ Dúfala som, že moje ospravedlnenie znie aspoň trošku úctivo.

„Bella, ja si nepotrpím na to vykanie. A nemusíš sa ospravedlňovať, som upír, takže by si mi neublížila ani keby mi na tú nohu hodíš kameň.“ Začal sa smiať. Prekvapilo ma, že bol taký milý. „Len ma šokuje ako môže nejaký upír skočiť inému na nohu." Znova sa zasmial a ja som na to nič nepovedala. Keby som človek, červenám sa až za ušami. „Ako sa ti u nás páči?“ opýtal sa po chvíľke.

„Zatiaľ som nemala možnosť sa tu porozhliadnuť, lebo ma nechcú pustiť z veže,“ odpovedala som úprimne s náznakom výčitky. 

„To chcel Jasper. On ti totiž neverí,“ objasňoval mi Emmett. Chápem, že Jasper ma nemá moc v láske, ale nechápem prečo. Rose predsa tiež porušila pravidlá a ju má rád.

„Chcela by som odísť.“ 

„A kam?“ opýtal sa. Emmett bol iný než jeho bratia. On sa tváril vážne len keď musel, inak bol vtipný a milý a to som si stihla všimnúť len za tú chvíľku, čo spolu tancujeme.

„Neviem, ale isto viem, že nechcem skysnúť tu vo Volterre.“ Emmett sa začal tlmene smiať. „Čo je také smiešne?“

„Spomenul som si na ten tvoj výstup, keď si povedala, že nám nebudeš utierať zadky,“ vysvetľoval a aj mne to prišlo vtipné. Smiali sme sa spolu. Upíri čo boli okolo nás sa zjavne nestíhali čudovať.

Keď sme sa dosmiali tak Emmett znova, ale šepky prehovoril: „Edward by nikdy nedovolil, aby si bola v garde a už vôbec nie nejakú podradnú slúžku,“

„Čo?“ 

„To nech ti vysvetlí on,“ povedal. Pustil ma a o krok odstúpil. Pobozkal mi chrbát ruky, otočil sa a odišiel. Ostala som stáť uprostred sály. Ľudskou chôdzou som kráčala k jednému zo stolov a sadla som si.

Niekde v mojom vnútri som vedela, že by to Edward nedovolil. Predsa, keby ma chceli šupnúť do nejakej gardy, tak by to urobili už dávno a nezavreli by ma do veže k manželkám vládcov Volterry.  

„Bella, nudíš sa?“ Vytrhla ma Alice zo zamyslenia. Ani som ju nepočula prichádzať a to mám sluch veľmi dobrý.

„Nie, len premýšľam,“ usmiala som sa na ňu.

„A nad čím?“ Pritiahla si ku mne stoličku a posadila sa.

„Aké by asi bolo, keby odtiaľto odídem a cestujem po celom svete. Chcela by som si pozrieť veľa miest.“

„Určite sa ti to niekedy splní,“ predpovedala.

„Ako si môžeš byť tak istá?“ opýtala som sa a rukou som si podložila bradu.

„Nezabúdaj s kým sa rozprávaš.“ Jedným okom na mňa mrkla a odišla. Bežala za Jasperom, ktorý sedel na tróne a všetkých pozorne sledoval.

Zostala som tu znova sama. Niet divu, keď som tu dokopy nikoho nepoznala. Všimla som si Edwarda ako tancuje s nejakou blondínou a obaja sa na seba usmievajú. Už si za mňa našiel náhradu. 

Nemám tu čo robiť. Pomaly som sa odobrala do veže. Aj tak tu nikomu nebudem chýbať. A sedieť môžem aj hore. Aspoň, že nie sú okolo mňa teraz stráže. Prezerala som si steny, na ktorých viseli staré obrazy v drevených rámoch pozlátených zlatom. Malo to svoje čaro, ale vyzeralo to aj dosť strašidelne. Pred dverami do veže mi sluha, ktorý ma viedol dole, otvoril a ja som vstúpila. Ľahla som si na posteľ.

O chvíľu neskôr sa rozleteli dvere a v nich stáli moje spolubývajúce. „Bella, čo tu robíš? Ples ešte neskončil.“

„Ležím.“ 

„A prečo?“ opýtala sa Rose a obe si sadli ku mne.

„Lebo dole nemám čo robiť. A tu hore je nič nerobenie pohodlnejšie.“ Vstala som a šla k oknu.

„Edward ťa zháňa,“ informovala ma Alice.

„Prečo posla vás, keď ma zháňa on?“ opýtala som sa. Ale to nebolo ani potrebné, lebo som ho uvidela z okna ako odprevádza tú blondínu.

„Lebo má nejakú prácu,“ povedala Rose.

„To vidím.“ Išla som sa schovať do šatníka. Ešte som stihla zaregistrovať ako Rose s Alice idú k oknu. Zobrala som si legíny, spodné prádlo a tielko. Hodila som to na posteľ a namierila som si to rovno do sprchy, no pred dverami ma ešte zastavila Alice.

„Bella, tá upírka je naša rodinná priateľka. Volá sa Natalie a je z Milána.“ 

„No a čo ja s tým mám?“ Bola som hnusná, ale momentálne mi to nevadilo. Odstrčila som ju, trochu silnejšie ako som plánovala, a ona ledva udržala rovnováhu. Zamkla som za sebou dvere, ale aj tak by to bolo zbytočné keby sa chcú dostať dnu. Počula som ako odišli.

Žiarlila som na tú blondínu, aj keď s Edwardom nič nemá. A vlastne ani ja s ním nič nemám. Edwarda ani len nezaujímam. Reagovala som asi prehnane.

Opláchla som si tvár pred zrkadlom. Rozpustila som si vlasy, vyzliekla si tú nádhernú róbu a vliezla pod sprchu. Poriadne som si umyla vlasy, aby som zmyla všetok ten lak, čo mi tam Rose dala.

Po sprche som okolo seba obmotala krátky uterák. Pred zrkadlom som si rozčesala vlasy a trochu ich vysušila. Zaplietla som si francúzsky vrkoč.   

Ó nie... oblečenie som si nechala na posteli. Aj tak som v izbe sama. Vyšla som, že si rýchlo prebehnem, ale pri okne stála známa postava. „Čo tu robíš, Edward?“ opýtala som sa nazlostene.

„Prišiel som sa pozrieť, či si v poriadku, keď si odišla skôr z plesu.“ Stále sa neotáčal. „Bella, nechcem byť nezdvorilý, tak sa, prosím, choď obliecť, aby som sa mohol na teba pozrieť,“ povedal a ja som si zobrala oblečenie z postele. Už oblečená som sa prezerala v zrkadle. Ešte som si rozpustila vlasy napriek tomu, že som ich len pred pár sekundami zaplietla. Sadla som si na posteľ a Edward sa ku mne priblížil.

„Prečo si odišla z plesu?“ opýtal sa priamo.

„Nevedela som, že mám presne určený čas príchodu a odchodu."

„Bella, nebuď ironická. Ja sa ťa normálne pýtam prečo si odišla. Nepáčilo sa ti tam?“ opýtal sa.

„Uhádol si. Nepáčilo sa mi tam,“ už som bola trochu menej ironická.

„A čo sa ti tam presne nepáčilo?“ Kam tým mieril? Veď to je snáď moja vec kedy odídem, nie?

„Edward, prepáč, ale sedieť môžem aj tu a nemusím byť tam dole medzi všetkými. A prečo ti to vlastne hovorím? Ja nie som povinná sa ti spovedať,“ povedala som urazene a ruky som si zložila na prsiach. Bola som nahnevaná na seba a na neho a na všetkých.

„Prečo si sedela a nebavila sa?“ opýtal sa.

„A s kým som sa asi mala baviť keď Alice bola s Jasperom, Rose bola s Emmettom a ty si bol s nejakou blondínou.“ Posledné slovo som vyprskla. „A nikoho iného som tam nepoznala,“ dokončila som vetu.

„Tak si sa mala s niekým zoznámiť,“ argumentoval.

„Ja som sa zoznámila, ty si ho odohnal! A navyše nie som veľmi spoločenská a už vôbec sa nepchám iným ľudom do života.“ 

„Tak sa potom nečuduj, že si tam len tak sedela,“ povedal povýšenecky.

„Tak sa potom nečuduj, prečo som odišla preč.“ Edward ma tými otázkami už vytáčal. 

„Chvíľu po tom ako si odišla, prišli Eleazar s Carmen a rodinou. S nimi by si sa mala o čom rozprávať.“ S nimi by som sa nemala o čo rozprávať.

„Odíď, prosím ťa.“ Bez slova zamieril k dverám.  

„Keď si to rozmyslíš, tak ples ďalej pokračuje,“ povedal a zavrel za sebou dvere. 

Autor: AlenaCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Nechcem byť upír! - 14. kapitola: