Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Nechcem byť upír! - 8. kapitola

23.07.2012 (15:30) • AlenaCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 4× • zobrazeno 1542×

Edward, dobre cítim? Ja cítim lásku. Čo sa to s tebou deje? opýtal sa ma Jasper taktiež v myšlienkach. Okamžite som na neho zavrčal. Zrazu sa na mňa dívalo deväť párov zmätených očí. Nevedel som ako sa zachovať a preto som sa obrátil k tej dievčine.

„Máš dar?“ opýtal som sa jej na úvod, lebo som nevidel ani jednu jej myšlienku.

„Ja neviem. Stvorili ma iba pred pár dňami,“ odpovedala mi jednoducho. V jej tvári nebol žiadny náznak strachu.

„Dajte zavolať Eleazara,“ povedal som Jane a Alecovi.

„Osobne pre neho pôjdeme, môj pane,“ odpovedala mi Jane a jemne sa uklonila. Odišli zo sály.

„Ako sa voláš?“ opýtal som sa jej prísne, aby som dokázal Jasperovi, že to, čo predtým cítil musel byť omyl. Musel!

„Isabella Swanová,“ odpovedala stručne.

„Prečo si chcela prezradiť náš druh?“ opýtal som sa jej stále prísne.

„Lebo chcem zomrieť,“ povedala potichu, no ja som ju aj tak počul veľmi jasne a zreteľne.

„A prečo chceš zomrieť?“ zisťoval som. Začalo ma privádzať do šialenstva, že jej nemôžem čítať myšlienky.

„To je moja vec. Zabite ma a môžete si ušetriť tieto zbytočné otázky,“ povedala mi veľmi odmerane.

„Je mi ľúto, ale najprv nám Eleazar povie, či máš dar a potom môžeme rozhodnúť o tvojom osude. Ak máš dar, môžeš sa nám hodiť do gardy,“ povedal som jej. Ja by som ju nikdy neposlal do našej gardy, ale takto ju nebudem musieť teraz zabiť .

„Ja nechcem byť vo vašej garde, ja chcem zomrieť,“ povedala veľmi rozzúrene a postavila sa. Jedným pohybom ruky odhodila Felixa, ktorý ju ešte stále držal za rameno. Sila novorodeného upíra jej stále ostala, i keď sa ovláda perfektne. Ja a moji bratia sme sa tiež hneď postavili.

Demetri sa k nej rozbehol a zovrel ju v náručí. Ona ho však pohotovo odhodila na kamennú stenu, ktorá sa začala po tom údere rozpadať. Emmett s Jasperom k nej pribehli a chytili ju. Mykala sa, ale proti nim už nemala šancu. Dovliekli ju predo mňa a donútili ju kľaknúť si.

Edward, city bokom. Ja viem, čo k nej cítiš a neoklameš ma. Pozri sa, čo tu robí. Ak si si nevšimol, Demetri sa po tom náraze ešte nepostavil a to nie je on. Toto dievča len tak ľahko neskrotíš. Zabi ju, myšlienkami na mňa kričal Jasper. Nemôžem ju zabiť.

„Nie, ešte sa nám môže hodiť. Ak dokáže odolať Alecovmu aj Janinmu daru tak potom musí byť veľmi mocná. V bojoch môže byť užitočná!“ zakričal som na Jaspera.

„Vezmite ju do veže. Alice, Rosalie, postarajte sa, aby neurobila nejakú hlúposť, kým nepríde Eleazar,“ rozkázal som im. Väčšinou im štyrom rozkazy nedávam, ale teraz som musel. Oni ma bez slova poslúchli. Felix už stál na nohách. Obaja sme bežali k Demetrimu, ktorý ešte stále ležal na kamennej dlažbe a zo steny na neho padala omietka. Bol v poriadku, len sa musel spamätať z toho šoku, že ho nejaké mladé dievča takouto silou hodilo o stenu. Emmett s Jasperom sa o chvíľu vrátili.

„Ty si sa musel zblázniť. Prečo si ju nezabil? Ona je novorodená. Tak skoro ju neskrotíš. Nehovorím, že by nebola veľkým prínosom do našej gardy, ale za akú cenu, že nám tu bude likvidovať ostatných členov gardy? A čo mali znamenať tie tvoje city? Ty ju miluješ?“ vrieskal na mňa Jasper.

„Edward, ty vieš, že som vždy za tebou, ale v tomto prípade musím byť proti tebe,“ povedal mi Emmett.

„Pozrite sa, keď príde Eleazar a povie, že nemá dar, že to bol iba nejaký Janin a Alecov skrat, tak ju okamžite zabijem, už len preto, čo urobila Demetrimu, a nie, nemilujem ju,“ povedal som im, aby som ich upokojil, ale evidentne ich to nepresvedčilo.

„A čo mal znamenať  ten hnev?“ opýtal sa ma Jasper. „Nebolo to náhodou spôsobené tým, že jej nedokážeš čítať myšlienky? Alebo ak nie tak nám teda povedz, na čo myslela?“ dopovedal Jasper.

„Máš pravdu, nedokážem jej čítať myšlienky, a preto chcem vedieť ako sa k tomu vyjadrí Eleazar. Nehovorím, že ju musíme hneď teraz postaviť do gardy, ale za pár rokov by bola určite veľmi potrebná,“ dopovedal som a stále sa ich snažil presvedčiť o tom prečo som ju nezabil.

„Áno? A kde ju chceš tých pár rokov držať?“ opýtal sa ma Jasper. Už zmiernil svoj hlas.

„No predsa pre Alice a Rosalie. Podľa ich myšlienok si s ňou veľmi dobre rozumejú. Mohli by jej povedať ako to tu chodí,“ odpovedal som mu. Obidvaja moji bratia sa na seba neveriacky pozreli a potom sa pozreli na mňa. Akoby som bol duševne chorý.

Bella:

„Vezmite ju do veže. Alice, Rosalie, postarajte sa, aby neurobila nejakú hlúposť, kým nepríde Eleazar,“ rozkázal im, ako som pochopila, Edward. Tí dvaja, predpokladám, že Emmett a Jasper, ma vliekli upírou rýchlosťou hore po schodoch. Stále som rozhadzovala rukami a kopala nohami. Oni ma stále pevne držali a nepustili. Alice a Rosalie išli za nami. Pred ďalšími veľkými dvojkrídlovými dverami stáli dvaja upíri. Jemne sa im uklonili a otvorili dvere. Položili ma na posteľ, pobozkali svoje manželky a už ich v miestnosti nebolo. Zaborila som si hlavu do vankúšov, ktorých tam bolo veľmi veľa.

„Bella? Ja som Alice,“ povedala mi jedna z upíriek. Pootočila som hlavou, aby som zistila, ktorá to bola. Na okraji postele sedela upírka s krátkymi čiernymi vlasmi. „Ja som Jasperova manželka a toto je Rosalie, Emmettova manželka,“ predstavila mi tú druhú. Kúzelne sa na mňa usmiala. Mala blond vlasy po pás a prenádhernú tvár. Jej dar musel byť nadprirodzená krása. Posadila som sa, nech na obe dobre vidím.

„Ja som Bella, ale to už určite viete,“ povedala som im s úsmevom.

„Prečo si nás chcela prezradiť?“ opýtala sa Rosalie. „Mimochodom, volaj ma Rose,“ povedala mi s úsmevom, ktorý by každého muža položil na lopatky.

„No lebo... Nechcem byť upír,“ povedala som im so sklonenou hlavou. Rose a Alice si vymenili zmätené pohľady.

„A kto ťa vlastne premenil?“ opýtala sa ma Alice.

„Irina z Denali. Ucítila moju vôňu a chcela ma celú vysať, ale Tanya a Kate, jej sestry, ju zastavili a nechali ma premeniť,“ dopovedala som a ony sa na mňa pozerali s otvorenými ústami.

„Počkaj. V ich rodine je aj Eleazar a Carmen, že?“ opýtala sa Alice.

„Áno, ale prečo sa pýtaš?“ opýtala som sa jej nechápavo.

„Eleazar má schopnosť vycítiť dar upíra, takže musíš vedieť aký máš dar. Prečo si im dole klamala?“ opýtala sa Rose. Ony sa v kladení otázok vedia skvele dopĺňať.

„Ja som neklamala, ja neviem, aký mám dar. Eleazar my povedal, že nič nevidí a potom medzi sebou začali diskutovať o nejakom psychickom štíte či čo,“ povedala som a ony sa znova tvárili veľmi prekvapene. „Čo sa deje?“ opýtala som sa, lebo ma naozaj začali desiť, tým ako sa tvária.  

„Ty máš psychický štít?“ opýtali sa obe naraz.

„Toto musíme ísť povedať Edwardovi,“ povedala Rose a už sa obe zdvíhali z postele.

„Nie, prosím, nehovorte im to. Nechcem, aby to vedeli,“ poprosila som ich a ony si znova sadli na posteľ.

„Edward si to aj tak prečíta v našich myšlienkach,“ povedala Alice skôr pre seba ako pre nás.

„Čo? Edward vie čítať myšlienky? Tak na to nemyslite. Prosím. Aspoň kým sem nedorazí Eleazar.“ Edward vie čítať myšlienky, takže vedel všetko, na čo som myslela. Oh, nie. 

„Och, to sme ti zabudli povedať. Tak dobre, ale iba kým nepríde Eleazar. A teraz poď, musíme ťa obliecť do niečoho slušného,“ povedala mi Alice a ťahala ma k dverám napravo od postele.

„Oplatí sa byť manželkami vládcov,“ povedala Rose s úsmevom a otvorila tie dvere. Neverila som vlastným očiam. Tu bolo viac oblečenia ako v nejakom nákupnom centre. Obe ma naraz ťahali a začali mi vyberať veci, čo si mám obliecť.

„Aké to je byť manželkami vládcov?“ opýtala som sa ich, keď  sa rozprávali o jednom plášti.  

„Občas k nám prídu na noc, občas nás prídu pozrieť a pobozkajú nás, ale inak sme stále samé dve zvreté v tejto izbe. Dole schádzame, iba keď máme smäd a potrebujeme sa napiť, alebo keď vidím niekoho, kto nás chce ohroziť. Ako ty,“ dopovedala Alice a hneď začala Rose:

„Keď sú nejaké výročia ich vlády. Keď sa plánuje útok na nejaký klan, ktorý sa veľmi ukazuje. Keď prídu nejakí hostia, tak nás zavolajú dole, aby sme tam boli,“ dopovedala aj Rose, ale od toho plášťa ani jedna neodvrátila zrak.

„To musí byť hrozné! Nenudíte sa tu, keď ste tu stále zavreté iba vy dve?“ opýtala som sa ich a teraz už upriamili zrak na mňa. 

„No ale my s tým nič nemôžeme urobiť, lebo ich milujeme, no keď im povieme, že tu už nechceme byť, tak nás pravdepodobne zabijú,“ povedala mi Rose a viedla ma naspäť ku posteli, aby sme sa mohli porozprávať.

„No... Lebo keď vidíme, čo robia tým previnilcom, tak sa občas bojíme aj my, ale nechceme to na sebe dať poznať, lebo môj manžel Jasper vie, ako sa kto cíti. A myslím si, že keď ja som videla tvoju budúcnosť, tak on môže cítiť tvoje pocity, ale nie som si tým istá,“ povedala mi Alice a ja som sa musela nad tým zamyslieť.

Takže keď dokáže vycítiť ako sa cítim, dúfam, že zo mňa nevycíti ako veľmi sa mi Edward páči. Myslím, že už nechcem zomrieť. Ale ak to Jasper povie Edwardovi, tak ma aj tak hneď zabijú. Teda, samozrejme, ak ma Edward tiež nemiluje. Ale pochybujem o tom, keďže sa so mnou predtým rozprával tak odmerane.  

„Ešte k tomu, prečo Edward nemá manželku. Edwarda, Emmetta a Jaspera stvoril Carlisle, ktorý vládol pred tisíc rokmi. Potom začal mať všelijaké bláznivé nápady. Chcel prezradiť upírov, a tak ho zabili a nastúpili oni traja. Edward je preto hlavný, lebo ho Carlisle stvoril prvého.  Ale samozrejme, že vždy rozhodujú spolu, až na teba. Vo svojej vízii som videla, že sa strašne pohádali kvôli tebe. Jasper chcel, aby ťa Edward zabil kvôli tomu, čo si spravila Demetrimu. Edward odmietol, a preto sa pohádali. Edward to vždy argumentuje tým, že ak máš mocný dar, tak sa môžeš hodiť do gardy.“

„Ale ja nechcem byť v žiadnej garde,“ prerušila som ju.

„Jasné, že nie. Edward by nedovolil, aby si ty bola v našej garde. Edward ešte nenašiel upírku, do ktorej by sa zamiloval. Ja som stretla Jaspera na jednom výročí ich vlády a strašne som sa do neho zamilovala a aj on do mňa. Samozrejme, som to pred ním chcela skryť, lebo zaľúbiť sa do vládcu Volterry, keď on vás nemiluje, to by bol hneď trest smrti. Nie tak, že by ma zabili, ale keď sa zamilujeme, tak je to navždy. A vládca Volterry nie je práve typ, že by... To je ťažké vysvetliť... To som však nevedela, že vie, ako sa cítim. Zosobášili sme sa a odvtedy som tu. Bola som tu sama a opustená,“ povedala Alice a pozrela sa na Rose.

„Ja som tiež kedysi chcela prezradiť upírov, ale ako aj teba, ma vďaka Alice chytili skôr, ako som sa ukázala. Emmett sa do mňa zamiloval a ja do neho tiež. Zobrali sme sa a odvtedy som tu s Alice,“ dokončila svoj kratší monológ aj Rose a mňa hneď napadli ďalšie otázky, ktoré im chcem položiť.

„Aké schopnosti majú Jane a Alec?“ opýtala som sa ich.

„Ach, toto. Jane vie jediným pohľadom spôsobiť strašnú bolesť, ba aj mučenie, a Alec vie obrať človeka, ale aj upíra, o všetky zmysly. Trvá to síce trochu dlhšie, ale to pretože má neuveriteľne silný dar. Jane a Alec sú dvojčatá. Prišli k nám s prosbou či by sa mohli stať členmi gardy. Keď Edward videl, aké majú schopnosti, hneď ich zobral. Edward, Emmett a Jasper hľadajú do gardy väčšinou iba upírov s darom. Demetri vie stopovať ľudí  alebo upírov pomocou myšlienok. Jediný, kto nemá v garde dar, je Felix, ale on má zase nadprirodzenú silu.“

„A myslíte si, že keď mi nikto z nich neublížil, že mi Edward vie čítať myšlienky?“ opýtala som sa ich neisto zo sklonenou hlavou. Keby som človek červenala by som sa ako paradajka.

„Myslím, že nie, lebo Janin aj Alecov dar je psychický a Edwardov tiež, takže je iba malá pravdepodobnosť, že ti vie čítať myšlienky, ale neviem to s presnosťou povedať,“ odpovedala mi Rose.

„Alice, ako fungujú tie tvoje vízie?“ opýtala som sa jej, lebo ma to veľmi zaujímalo.

„Podľa toho, ako sa ľudia rozhodnú. Ja sledujem všetko ohľadom Volterry. Napríklad, keď si sa rozhodla sem prísť a prezradiť sa, tak som to hneď videla. A preto ťa aj včas zastavili,“ odpovedala mi Alice. Otočila som sa na Rose.

„A ty máš nejaký dar?“ opýtala som sa jej milo.

„Nie, ale všetci mi vravia, že som najkrajšia upírka akú kedy videli, takže si začínam myslieť, že to je môj dar. A nesťažujem si naň. Napríklad raz na jednej oslave, keď som už bola Emmettovou manželkou, tak tam prišiel aj jeden upír, ktorému som sa strašne páčila. On nevedel, že som manželka vládcu. Chcela som mu to povedať, ale on ma to nenechal povedať. A tak to aj dopadlo. Dostal trest a to trest smrti. Je mi to síce trochu ľúto, ale na druhej strane, ja som mu to chcela povedať.“

Musela som sa zasmiať. Možno to tu s nimi nebude až také hrozné. Ale keď budem v garde, tak ich asi tak často neuvidím. Teda, ak budem v garde, a nezabijú ma. To všetko teraz závisí na Eleazarovi. Otočila som sa k Alice, aby som jej položila ďalšiu otázku, ale ona mala zavreté oči.

„Čo sa to s ňou deje?“ opýtala som sa Rose.

„Má víziu. Dúfam, že to nebude ďalší upír, ktorý nás chce prezradiť,“ dopovedala Rose a aj ona sa pozrela na Alice.

Alice otvorila oči a prekvapene sa na mňa pozrela.

„Čo... čo sa deje?“ opýtala som sa jej.

„Ty miluješ Edwarda?“ opýtala sa ma prekvapene. Teraz sa prekvapene na mňa pozerala aj Rose.

„Ja... O tej to vízii mu nemôžeš povedať, nechcem, aby to vedel. Čo ak ma on nemiluje? To bude určitý trest smrti a to nechcem. Odkedy som ho videla, už sa mi nechcelo umrieť, ale žiť s ním, ale je to predsa vládca Volterry. O tomto sa nemôže dozvedieť. Prosím, nemyslite na to,“ dokončila som svoj monológ a pozrela na nich.

„Aj on ťa miluje,“ povedala mi Alice

„Čože?“

Autor: AlenaCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Nechcem byť upír! - 8. kapitola: