Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Nedôveruj priateľom 1

19.02.2010 (17:30) • Chipanddales • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1855×

Unudene som si opieral hlavu o barový pult a ticho sledoval svojho najlepšieho kamaráta Edwarda. Ako skoro každý deň sme sa nachádzali v nejakom zapadnutom bare v New Yorku a balili dievčatá. Vlastne Edward ich balil. Ja som ho väčšinou sledoval, a pritom niečo popíjal. Vzdychol som si, keď ku Edwardovi pristúpilo v poradí asi šieste dievča a začalo sa na neho sladko usmievať. On jej úsmev oplatil a rukou počinul ku stoličke, na ktorú si ona s radosťou sadla. Niekedy som Edwardovi závidel. Hlavne to, že bol považovaný za najžiadanejšieho chalana a dievčatá sa po ňom priam vrhali. Aj kvôli jeho výzoru a aj kvôli jeho peniazom. Ja som ešte nestretol dievča, ktoré by som naozaj chcel. Vždy som si pri svojom boku predstavoval niečo, ako osudovú lásku. Keď som si spomenul, koľko mne trvalo pozvať ženu na rande, tak som sa zhrozene zasmial, čím som upútal Edwardovu pozornosť.

„Hej Jacob,“ dľabol do mňa ramenom a ja som sa na neho neochotne otočil.

„Pozri na tú blondínu čo stojí pri bare,“ povedal a ďalej sa obzeral okolo seba. Ja som sa pozrel ku baru a zhrozene si odfrkol. Nebolo ťažké uhádnuť ako to dievča vyzerá. Blondína s dokonalou postavou a neprirodzene nafúknutým hrudníkom. Typické pre Edwarda.

„Tvoj typ. Nie môj,“ povedal som mu asi po desiaty krát za tento deň, keď sa mi snažil niekoho dohodiť. Edward si unavene odfúkol a očami behal po miestnosti.

„Nemôžeš byť taký náročný,“ zakrútil hlavou a karhavo na mňa hľadel.

„Tak čo tamtá... tá je tvoj typ?“ zasmial sa a prstom ukázal do rohu miestnosti, kde stála nejaká nejaká malá a až príliš tučná žena. Nikdy som ľudí nehodnotil podľa výzoru, ale toto bol extrém.

„Choď do nej!“ štuchol do mňa a išiel ma vytlačiť zo stoličky.

„Už si bližšie, ale ani toto nie je môj typ,“ zabrblal som a radšej Edwarda otočil smerom ku pultu, aby mi nemohol vyberať ďalšie nádejné adeptky. Na rovinu... mal som chuť odísť. A to hneď teraz. Lenže som nechcel opustiť Edwarda, pretože som bol jeho najlepší kamarát a on pravých kamarátov nikdy nemal. My dvaja sme sa spolu bavili už od škôlky a preto sme si tak dobre rozumeli.

„Ale prisahal by som, že na teba žmurkla,“ zasmial sa a ja som sa falošne usmial.

„Keď sa ti tak páči tak ti ju s radosťou prenechávam,“ ponúkol som mu a sledoval ako sa zaškeril.

„Je to lákavá ponuka, ale ja tu mám niečo rozrobené,“ koketne sa usmial na dievča vedľa neho, ktoré vyzeralo že za chvíľu odpadne. Zrazu sa ospravedlnila, že ide na záchod a pritom nenápadne prešla rukou po Edwardovom stehne a odišla.

„Tak čo, má u teba nejakú nádej?“ spýtal som sa záujmom a sledoval ako sa Edward zamyslel.

„Nie,“ rozhodne zakrútil hlavou a jedným prstom krúžil po okraji poháru.

„Nie že by sa mi nepáčila, ale neviem či by som ju chcel ako frajerku. Myslím, že toho veľa nenarozpráva,“ vysvetlil mi a uprene hľadel niekde do miestnosti.

„A preto jej dám šancu pri veci u ktorej nemusí rozprávať,“ usmial sa a pritom odhalil rad jeho bielych zubov.

„A keď o tom hovoríme, už by som asi aj mal ísť,“ žmurkol na mňa. Pomaly sa išiel postaviť, keď sa v strede pohybu zasekol a očami hľadel do dverí.

Nasledoval som jeho pohľad, a keď som konečne zbadal na čo pozerá, tak sa mi otvorili ústa dokorán.

Pri dverách stáli dve dievčatá v našom veku. Ich pleť bola až neprirodzene biela, ale to im neuberalo na ich dokonalosti. Vysoká blondínka zastavila očami pri Edwardovi a povzbudzujúco sa na neho usmiala. Sledoval som ako Edward do seba hodil martini, ktoré mu práve doniesli a rukou si prehrabol vlasy.

„Tak toto bude ešte dlhý deň,“ zasmial sa a s očarujúcim úsmevom na perách sa vybral k tomu dievčaťu.

.....................................

Ráno ma zobudili slnečné lúče, ktoré sa predrali cez zatiahnuté žalúzie. Prudko som sa posadil, keď som zbadal koľko je hodín, no prudká bolesť ktorú som ucítil vzápätí ma vrátili spať. Ruky som si položil na hlavu a bolesťou zakňučal. Včera som to s tým alkoholom asi trochu prehnal. Ale stále som bol na tom oveľa lepšie ako Edward, ktorý začal tancovať na barovom pulte a nakoniec sa s tím dievčaťom vytratili z baru. Vlastne si ani nepamätám ako som sa dostal domov.  Vypúlil som oči a zhrozene vzdychol. Dúfam, že som nevolal mame.

Pomaly som vybehol z postele a snažil sa nespadnúť pri každej príležitosti.

Keď som konečne zišiel aj posledný vchod, vošiel som do kuchyne kde stála mama.

„Dobré ráno,“  povedal som a snažil sa usmiať, no ona sa iba zamračila.

„Aj tebe. Ako ti je?“ spýtala sa a sledovala, ako si sadám ku stolu.

„Skvelo,“ povedal som až príliš nadšene a cítil, ako sa mi zatočila hlava.

„Musíme sa porozprávať,“ povedala vážnym hlasom a opatrne ma sledovala. Rukou som jej ukázal nech hovorí a ona si sadla oproti mne.

„Budeme sa sťahovať,“ povedala rázne a ja som vypúlil oči. Chvíľu som rozmýšľal či som dobre počul.

„Č-čo?“ zakoktal som po dlhom tichu.

„Do Forks za tvojim otcom. A navyše sa mi nepáči do akej partii si zapadol. Myslím tým teda Masena,“ povedala a zúfalo sa na mňa pozrela. Nevedel som si predstaviť, že odídem. Po šestnástich rokoch strávených tu. Všetko zahodiť za hlavu a vydať sa do nového života. A taktiež som si nevedel predstaviť, že tu nechám Edwarda samého. Nebyť mňa, tak by bol už dávno v nejakom odvykacom ústave.

„Musíme?“ spýtal som sa a nahodil psie oči, aj keď mi bolo jasné že mi to nijak nepomôže.

„Hej!“ povedala jednoducho a ja som sa nahnevane postavil na odchod. S dupotom som vybehol do izby, hodil na seba nejaké oblečenie a rozbehol sa späť dolu schodmi.

Bez pozdravu som vybehol z domu a namieril si to ku čiernemu jaguárovi, ktorý ma tam čakal.

Nahnevane som hodil tašku na zadné sedadlo a sadol si vedľa Edwarda, ktorý mal hlavu položenú na volante a vyzeral akoby spal. Silno som treskol dverami, čo ho hneď zobudilo a ospalo na mňa pozrel.

„Ja som asi opitý,“ zamrnčal a prekvapene si ma premeriaval.

„Stalo sa ti niečo?“ spýtal sa keď zbadal môj výraz. Prerývane som sa nadýchol a opatrne na neho pozrel.

„Budeme sa sťahovať do Forksu,“ povedal som a sledoval, ako sa Edwardov výraz postupne menil z nechápavého na chápavý. Chvíľu tak na mňa hľadel a otváral ústa, ako keby chcel niečo povedať, no vždy ich nakoniec zavrel.  Svoj pohľad uprel na cestu a dupol na plyn. Auto sa s ľahkosťou rozbehlo po ceste.

„To je strašné," povedal Edward po dlhom tichu a rukami pevne zvieral volant.

„S kým sa teraz budem každý deň opíjať?“ spýtal sa zúfalo a ja som sklopil hlavu.

„Bože... budeš mi chýbať. A ani som ti nestihol dohodiť za celý ten čas dievča!“ povedal zhrozene.

„Aj ty mi  budeš chýbať,“ priznal som sa. Edward mi bol vlastne ako bratom, ktorého som nikdy nemal.

„Ináč... zajtra mám rande!“ zapišťal Edward nadšene. Ja som vypúlil oči a neveriacky na neho pozrel, pretože on nikdy nechodil na rande. Vlastne vždy keď to v ten deň začalo tak to aj skončilo.

„Je to prvé dievča, ktoré sa mi naozaj páči a navyše...“ zamyslel sa a pritom sa jemne usmieval. „táto noc bola tá najlepšia v mojom živote.“  Skonštatoval a ja som sa usmial tiež. Je skvelé, že si niekoho konečne našiel po takom dlhom čase.

„No ja ti neviem. Že si to ty, tak tomu vzťahu dávam tak týždeň,“ zasmial som sa a on ma štuchol do rebier.

„ Možno by som ťa mohol prísť navštíviť,“ povedal a ja som sa nadšene pozrel.

„To by bolo super,“ natešene som sa zahľadel na Edwarda, ktorý sa zamyslel.

„Ty Jacob! Myslíš že v tom Forkse budú pekné baby?“ spýtal sa zamyslene a ja som sa zasmial.

„Oprava. Tomu vzťahu dávam ešte deň,“  povedal som a on sa zamračil.

Sledoval som ako sme zastavili pred školou a obidvaja vystúpili. Edward mi zakýval a vybral ku svojej triede a mňa čakalo odhlásenie z tejto školy.

--------------------------------------------------------------------------------

Tak ako sa vám to páčilo? Mám pokračovať? Prosím o komenty. A pohľad nebude stále Jacobov. Bude to striedavo.

Autor: Chipanddales (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Nedôveruj priateľom 1: