Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » nekonečné šťastie 10.kapitola

24.04.2009 (21:00) • ClairdeLune • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1514×

Nekonečné šťastie

10.kapitola-Vysvetlenie

Bella:

Letel so mnou k našim autám. Letel tak rýchlo, že aj keď môj zrak bol taký istý mala som s tým menší problém. Nikto za nami nebol, možno bol no ja som upierala pohľad na jeho límec košele  a límec bundy, ktorú mal provizórne na sebe. Ruky som mu držala za krkom  so spletenými prstami. Jeho dotyky ma pálili na koži aj cez bundu a tričko. Cítila som napätie medzi nami, ktoré bolo možno iba z mojej strany, ale možno aj z jeho. Neviem. Cítila som jeho pohľad na mojej tvári kým bežal, no nepozrela som na neho. Možno keď budem už v poriadku doma opäť silná tak mi povie to čo vtedy v lese alebo mi to vysvetlí? Ale ako? Mala som v tom hotový zmätok. Miluje ma? Alebo nie? Ale čo potom tie jeho slová? Keď som umierala a vlastne aj na chvíľu umrela? Mohli by byť pravdivé? Veď mi povedal „láska". Nie je to dôkaz? Vyznanie? Toľko nových otázok a tak málo odpovedí, strašné! No ale zatiaľ to musím nechať tak. Pri aute ma chcel pustiť no ja som si to nechcela pustiť. Chcem iba jeho a vždy ho budem chcieť. No keď to on nebude chcieť tak nič, bude chcieť byť s inou ženou pochopím to. Hlavne, že bude šťastný.

„Bella pusti ma niekto musí šoférovať." Zašepkal mi jemným a nežným hlasom do ucha. Jeho krásny hlas plný emócii presne taký aký používal vtedy keď som bola ešte človek.

„ale aj Carlisle alebo Esme môžu šoférovať." Nechcela som byť ani doterná či zlá ale nechcela som ho pustiť ešte nie.

„Samozrejme, že Carlisle bude rád šoférovať. Však?" opýtala sa Esme Carlisla. Áno aj ona chce mať celú rodinu pokope. A ako mi už veľa krát bolo povedané ja som bola v rodine. Neviem či aj dnes ale vyzerá to tak, že ešte stále áno.

„Áno budem šoférovať veľmi rád" pritakal Carlisle a za ním bola celá rodina.

„Konečne zase spolu!" vykríkla Alice

„hurá naša nemotorná sestrička no teraz už veľmi silná bude zase s nami." Vykrikoval Emmett.

„Dobre tak poďme" povedal Edward a sadol si na zadné sedadlo v aute. So mnou v lone.

Prechádzal mi prstami po chrbte a po ramene a po líci. Ja som mala hlavu položenú na jeho ramene a rýchlo vdychovala jeho vôňu. Čo keby mi chcel znovu odísť? Nie to bude asi nemožne ako sa na mňa pozerá s toľkou láskou v jeho nádherných karamelovo-zlatých očiach. Jednu ruku som mala položenu na kolene a druhou som sa hrala s veľkým gombíkom na jeho bunde. Videla som ako sa Esme s Carlislom spokojne pozerajú na nás dvoch. Ach, aká som bola šťastná nič mi nechýbalo moja diera bola úplne preč...

Keď sme došli domov Edward ma už v náručí nedržal pomohol mi z auta von no to už tu bola Beth a Emmett s Rosalie a Alice s Jasperom a Carlislom s Esme pri nás. Beth odniesla autá do garáže zatiaľ čo mi sme sa vybrali do obývačky pre moje a ich vysvetlenie.

„Bella ja ti všetko poviem ale až hore v izbe keď budeme mať trošku súkromia" zašepkal mi Edward cestou do obývačky áno ale aj tak to bude nemožné keď žijete s šiestimi upírmi s veľmi ostrými zmyslami a jednou poloupírkou pod jednou strechou. Ale aj tak to si nechcem nechať ujsť možno mi povie to čo chcem počuť za čo by som dala celý svet všetko čo na ňom mám dokonca aj moje červené mačiatko iba som chcela aby mi povedal tie dve kúzelné slová „milujem ťa" to by mi úplne stačilo.

„Bella tak ako to bolo? Vieš nedalo sa nepočuť ako ťa Félix oslovil." Začal Carlisle keď sme si sadli do obývačky.

„no viete keď keď ste" nemohla som hovoriť to obdobie bolo strašné ale nič nebolo strašnejšia ako to, že budem žiť večne a bez neho. Jasper si sadol vedľa mňa a položil mi ruku okolo ramien jeho dotyk bol ako telo po použití veľkej dávky rohypnolu priamo do žily. Vďačne som sa ne neho usmiala Edward vedľa mňa my drtil ruku vedľa Jaspera si sadla Alice a ostatný oproti nám.

„No takže keď ste" hlboký nádych a výdych. „ tak si prišla pre mňa Victória a kusla ma."

Zaťal čo ma Jasper držal okolo ramien, mi Edward drtil ruku a pás, nie, že by sa mi to nepáčilo  ale asi zo zviku.

„Edward prosím prestaneš mi drtiť pás?" s úsmevom som sa na ňho pozrela.

„och prepáč, nechcel som."

„Hej, nenič mi sestru!" skríkol na neho Emmett. Nikto si ho však nevšímal.

„Prosím, pokračuj." Povedala Esme.

„Došlo mi, že pri Charliem nemôžem ostať a jediné čo ma napadlo bola Volterra za akým účelom som tam išla vám radšej nepoviem."

„prečo?" opýtal sa Emmett. Všetci na neho pozerali ako na najväčšieho trula pod slnkom.

„Emmett, zlatko to bolo netaktné."  Rosalie na neho šľahla nepekným pohľadom.

„No pokračuj" Bolo vidieť aká bola Alice nedočkavá.

„No po mojom príchode som zašla hneď za Arom on bol najprv zaskočený mojím vzťahom, no moja schpnosť bola výnimočná široko ďaleko nenarazili na štít ako som ja aj keď ja som psychický neviem vytvárať aj fyzický štít a tak ma Aro presadil na pozíciu Generála za to ma Jane nenávidela" pri tom som sa musela usmiať Jane ma prebodávala pohľadom no potom to pochopila a prekusla to!

„Ale Aro mi bol ako druhý Charlie a tak pre strach o moju bezpečnosť  ma neskôr vyhlásil za svoju dcéru. A dal mi gardu a poslal ma sem a tu sa kruh opakuje." Toto si pamätám toto mi raz Edward povedal. A na koniec môjho rozprávania som sa usmiala. Jasper stiahol ruku z mojich pliec a Edward ma chytil pevnejšie.

„No a vám sa tu páči? A čo izby?" teraz som  sa pýtala ja-

„Och, izby sú prekrásne a tie veľké šatne!" rozplývala sa Alice.

„Samozrejme ich musíme naplniť, ale zajtra ideme do školy. Och, ako sa už teším musíš mi o nich všetko povedať!" vykríkla Alice a odsotila Jaspera a sadla si ku mne.

„ehm, ehm prepáčte ale Bellu budem ešte trošku potrebovať aj ja." Pozrel sa významne Edward na Alice.

„Samozrejme si to všetko musíte povedať!" Esme  a tlačila mňa aj Edwarda  ku schodom.

„Tak a do rána vás tu nechcem vidieť a keď áno tak iba v objatí!" strkala nás ďalej Esme.

„Pozor na ňu inak vám dá na holú!" Emmett a tie jeho vtípky, že ho to baví.

Esme nebrala na Emmetta vôbec ohľad na začiatku schodiska sa na nás významne pozrela a odišla späť...

„Pomôžem ti?"

„Nie toto už zvládnem."

Mlčky sme došli až ku mne do izby. Pomaly som otvorila dvere.

„Asi by bolo lepšie keby som sa išla najprv osprchovať aj ty by si sa mal isť osprchovať budem ťa tu čakať." Nemo prikývol a chcel odísť, neudržala som sa chytila som ho za ruku a pobozkala na líce ďalej som sa neodvážila príliš som sa bála odmietnutia.

„ A toto bolo za čo?" opýtal sa Edward.

„hmm neviem iba tak, aby si sa vrátil." Sklopila som hlavu asi pochopil, že po tom túžim aby sa vrátil.

„Bells ja sa vrátim!" zdvihol mi tvár k svojej znova ma opantával. Až príliš skoro ma pustil.

„vrátim sa za desať minút."

„budem ťa čakať" prisľúbila som. Aj s mojim slovami odišiel z izby.  Chvíľu som za ním paralizovane pozerala a potom som aj s čistým oblečením odišla do kúpelne...

Po teraz už večernej očiste som vyšla oblečená z kúpelne ale Edward stál presne pri dverách a ja som to napálila presne doňho ale jeho pohotové paže ma uväznili skôr ako som dopadla na zem. Vpíjal sa mi do oči a jeho tvár bola nebezpečne blízko...

Autor: ClairdeLune (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek nekonečné šťastie 10.kapitola: