Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » nekonečné šťastie 11.kapitola

28.04.2009 (17:00) • ClairdeLune • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1636×

Nekonečné šťastie

11.kapitola-Konečne šťastná!

Jeho tvár bola až nebezpečne blízko. Moje srdce kričalo ´no tak priblíž sa! No tak znič tú hranicu a pobozkaj ho! Sprav to!´ ale moja myseľ tiež na mňa kričala ´ opováž sa to spraviť! Čo si rozum potratila? Veď ťa nechcel do očí ti to povedal!´ Ale moja myseľ nebola až taká silná aby prekričala hlas môjho mŕtveho srdca. A jemne som pritlačila svoje pery na jeho. Čakala som okamžité odmietnutie. Jeho odtiahnutie a moje sklamanie, jeho povedanie, že ma nemiluje, že  ma iba zachránil a nič viac. No jeho reakcia ma prekvapila chytil jednou rukou okolo pása a druhou za líce. Jemne pritláčal pery na moje, bez akýchkoľvek zábran. Jeden, druhý, tretý a štvrtý bozk. A zrazu lapal po dychu a jeho zamatový smiech pri mojom uchu „vôbec si nezmenil stále rada hazarduješ zo životom." Lapal po dychu a nežne sa mi smial do ucha.

„ Ale ty mi neublížiš, že?"

„nie ale ublížil som ti, dovoľ mi to vysvetliť"

Sadla som si na posteľ a on vedľa mňa.

„počúvam." Povedala a oprela som si hlavu o jeho rameno. Týmto znakom som mu chcela pripomenúť, že ho vždy budem milovať.

„Vieš ja som ti klamal, klamal som a je mi to veľmi ľúto, že som ťa ranil ale myslel som si, že bezo mňa ti bude lepšie. Bola si príliš blízko s mojim svetom no teraz už doňho patríš" Stíchol a smutnými očami s na mňa pozrel v jeho očiach bolo úplne to čo tam bolo pred tým než mi povedal, že ma nemiluje láska a neha. Čo tým chcel povedať?

„Bella, Bella si v poriadku?"

„Edward ja ti nerozumiem  to čo si mi tu a teraz povedal tomu nerozumiem vôbec a potom tie slová dnes alebo tie slova minulý rok v lese! Ja ti naozaj nerozumiem!" skučala som a keby som mohla plakať tak plačem...

„Ja neviem čo mám povedať ale vieš za čo sa naozaj nenávidím za to, že ja ťa vlastne neviem nenávidieť. Ale viem iba to, že ťa ešte stále milujem. A to je asi, že dosť zle, však? Ale tvoj odchod a vo mne prebudil hm ako to nazvať a už viem musela som mať pocit, že ťa musím nenávidieť ale to som nevedela neviem ťa nenávidieť a aj keď chcem tak moje srdce je vždy proti tak čo môžem spraviť? A ani nezáleží ako veľmi si mi ublížil moje srdce nie je schopné teba nenávidieť." Znova som mu zložila hlavu na rameno.

„Ja viem, že mi asi nerozumieš ale ja sa ti snažím iba povedať, že aj ja teba veľmi milujem ale pochopím ak so mnou už viac nebudeš chcieť byť." Zlomene povedal a nežne ma pohladkal po líci.

„Edward keď som pravdepodobne bola na druhom svete stretla som anjela a ten sa ma opýtal či by som ťa dokázala vidieť po boku inej ženy." Videla som ako sa nadychuje asi chcel protestovať no ja som mu položila ukazováčik na pery.

„Povedala som, že áno ak by som vedela, že si šťastný. Alebo či by som za teba položila život ďalšie áno a potom či ťa milujem povedala som jej áno a tým chcem povedať, že ja bez teba nedokážem žiť!" Stiahla som mu ukazováčik z úst aby mohol niečo povedať.

„Bella odpusť mi to."

„Je ti odpustené!"

Znova ma pobozkal. Nie nežne ako to spravil po prvý krát zatiaľ čo sme tu teraz až dravo pritláčal svoje pery na moje. Prsty som mu zamotala do vlasov a telo úplne pritlačila na jeho bok. On si ma stále viac a viac tisol k boku medzi nami nebolo ani kúsok miesta. Tak mi nič iné neostalo iba si na neho obkročmo sadnúť. Zdá sa, že mu to nevadilo. Prechádzal mi po chrbtici pod mojim tričkom a všade kde sa jeho koža dotkla mojej tam zanechalo vypálenú stopu. To miesto bolo aj na mojej mramorovo studenej koži tam bola vrelá stopa aj keď možno nebola vidieť ale ja som ju tam cítila. Už nemal košeľu ale tenké tmavomodré tričko pod ktoré som už už chcela nechať ísť moje zvedavé ruky. Možno by tam aj odišli ale do mojej izby vtrhla celá Cullenovská rodinka s Alice a Emmettom na čele.

„No Edík budeš misieť udržať hormóny na uzde teraz chceme Bellu pre seba a samozrejme ja ju chcem zvlášť pre..." nestihol Emmett  dopovedať lebo doňho letel poštár z mojej postele. No ja som to nebola.

„Ach, zlatko konečne budeme spolu!" vykríkla Esme a hodila som sa mi okolo krku.

„A zajtra hneď po škole ideme nakupovať!"

„Nie, Alice prosím zajtra nie!"

„smola pôjdeš po dobrotky ale aj po zlotky. Ako chceš!" vyškierala sa na mňa Alice.

„Bella ja...prepáč ja som na teba nechcel zaútočiť. Prepáč." Prišiel ku mne Jasper so sklonenou tvárou a nemotorne ma objal, bola som dokonale vydesená asi to Jasper vycítil a mňa zaliala vlna kľudu. Potom predo mňa predstúpila Rosalie.

„Ach, Bella ani nevieš ako strašne je mi ľúto ako som sa k tebe správala ale budem sa snažiť byť lepšia a som rada, že si späť Edward bol strašný ako storočný dedko." Povedala vážne ale bolo vidieť ako jej cukajú kútiky ani Emmett a zvyšok rodiny to nevydržal vypukli v harmonický smiech okrem Edwrada.  Ten sa tváril ako boh pomsty.

„Ale no tak Edík sa nám tuším hnevá a Eďo nemal by si sa tak mračiť budeš mať vrásky!" provokoval Emmett a bolo vidieť ako sa v tom vyžíva.

„Bella a ty ma neochrániš? Emmett sa my posmieva!" žaloval a pozeral na mňa smutne ako psík. Bol moje šteniatko také pekné a milé a samozrejme celé moje ale niekedy bol aj ako puma útočný a ladný.

„Ale no tak maj trocha cti! Neschovávaj sa za ženskou sukňou!" Všetci sa smiali bolo vidieť, že ak by sme mohli plakať tak všetci  plačú zo smiechu.

„No poďme nechajme im trocha súkromia povedal Carlisle a začal  strkať Emmetta a ostatných von z izby.

Pozrela som sa na hodinky na nočnom stolíku bolo presne 8:30 za štvrť hodiny ideme do školy.

„No za 15 minút ideme do školy pôjdeš so mnou?" spýtal sa ma Edward. A Vtedy my to došlo veď v škole je aj Angela pane bože to ale bude! Ako jej všetko vysvetlím?

„No vieš je tu menší problém."

„Aký problém? Opýtal sa ma Edward s neskrývanou zvedavosťou.

„No do tejto školy chodí aj Angela Weberová. A ja som vo Forks  nezvestná a teraz som jej sa snažila naznačiť, že som niekto iný a keď aj vy prídete a ty budeš so mnou tak to bude mať samozrejme otázky a podozrenia a nechcem Ang vystaviť nebezpečenstvu." Stručne som mu vusvetlila.

„Tak pôjdeme niekam inam." S neuveriteľnou ľahkosťou mi povedal.

„No to je dobrý nápad ale kam pôjdeme?" Nechcela som mu to povedať ako otázku iba ako konštruktívnu teóriu.

„no..tak ma napadla Európa?"

„hm to je dobrý nápad aj Aro bude spokojný, že ma bude mať tak blízko seba ale kam pôjdeme? A všetci?"

„Carlisle?" povedal tichým hlasom vedela som, že to Carlisle bude počuť.

„Áno Edward?" zrazu sa objavil medzi dverami všimla som si, že prvý a druhý gombík má popletené a na límci mal rúž presne taký aký má Esme asi sme ich pri niečom vyrušili. Hneď ako videl kam smeruje môj pohľad sa zahanbene usmial a límec strčil za sveter.

„No Bella mi povedala, že tu na škole je aj Angela Weberová má myslím si, že by sme mohli odísť. Chápeš aby nemala podozrenie."

„Áno máš pravdu ale kam?" opýtal sa Edwarda bolo viedieť, že aj on o našom novom bydlisku rozmýšľa.

„no mňa napadla Európa."

„Hm áno v Scotlande máme aj dom a dlho sme tam neboli. A v prípade ho Esme môže zreštaurovať."

„Áno to samozrejme spravím veľmi rada." Znova všetci padli do mojej izby.

„Fajn zajtra tam zavolám a vybavím doklady tak do týždňa budú hotové." Poznamenal Carlisle a na všetkých prítomných tvárach sa rozlial úsmev.

„A Bella ty si necháš svoje pravé meno dobre?"

„Áno ak to pomôže."

„Fajn tak o týždeň sa sťahujeme!" vykríkol Emmett a hodil sa na postel no jeho váhu tela posteľ neuniesla a pukla. A my sme sa válali už iba v troskách postele.

„Emmett na čom budem teraz spať?" podráždene som  zavrčala no on ma dignoroval a vybuchol do ešte väčšieho smiechu teda ak to bolo možne.

„Ale sestrička ty spať nebudeš! Iba ak s Eďom!" vyprskal zo seba Emmett medzi smiechom. Keby som nebola upír a mohla by som sa červenať tak som červena až za ušami.

„Emmett choď preč!" zavrčal Edward a vyhadzoval Emmett ale načo veď poste je tu zlomená tak sa musím aj tak presťahovať.

„Nechaj ho tu ja pôjdem do tej fialovej izby."

„Nie nikam!" Edward ma chytil okolo pásu a ťahal ma do jeho izby. Jediné čo som vedela je to, že izba je presne rovnaká ako moja ibaže modro biela.

„Edward myslíš, že by som mohla Angele napísať dopis? A potom by sme nemohli ísť do Forks na....Cha...Charlieho......" nemohla som to dopovedať nemohla som si pripustiť, že Charlie je mŕtvy.

„Bella čo sa stalo Charliemu?"

„on....on...on je.... mŕtvy" zlomene som sa k nemu pritiahla a položila si hlavu na jeho rameno.

„Och to je mi ľúto, je to moja vina nemal som odchádzať." Kolísal ma v náručí ako malé dieťa.

„Nie neviň sa z toho." Bola som slabá mal som ťa počúvať a ísť ďalej čo som nedokázala je to moja vina!"

„Bells" šepkal mi do ucha stále dookola mi šepkal do môjho ucha moje meno zatiaľ čo ja som mu plakala bez sĺz na hrudi.

„Bells, napíš Angele list a pôjdeme sa tam pozrieť."

„Dobre" povedala som keď som sa trochu ukľudnila. Sadla som si na zem a začala písať.

Angela,

Dobre si si myslela som to ja Bella. Som a budem v poriadku prosím vráť sa tam kam patríš nemôžem ti viac povedať viaže ma tajomstvo o ktorom nemôžeš vedieť ale beoj sa som v poriadku. A prosím odpusť mi.

Bella

Zložila som list do obálky. A nasmerovala som si to priamo do garáže. Dám jej ho osobne.

Autor: ClairdeLune (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek nekonečné šťastie 11.kapitola: