Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » nekonečné šťastie 14.kapitola


Neviem múza ma obchádza nechcem na to tlačiť toto sú také rýchle nápady čo si stihnem zapísať. Ale aj tak plosím o koment...

 

Nekonečné šťastie

14.kapitola- Scotland

 

 

 

Bella:

Scotland bol veľmi pekný. Veľa zelene, stromov a hlavne veľa lesov a najlepšie bolo to, že je tu stále pod mrakom takže budeme chodiť aj do školy a budem chodiť aj s Edwardom. Normálne som chcela začať skákať. Cez Scoland sme prechádzali ako veľká voda prvý išiel čierny Mercedes potom červený Jeep, žlté Porche, strieborné Volvo a môj červený Mercedes. Myslím, že všetci ľudia na ulici sa otočili. Nasledovala som môjho anjela predo mnou...

Dom v Scotlande bol.... jednoducho krásny. Mal biele steny a čierne okná aj dvere a čiernu strechu. Pred domom bol menší dvor a vchod do garáže. Zaparkovala som pred domom za čiernym Mercedesom a vystúpila som. Hneď ako som vystúpila ma objali ruky samozrejme môjho anjela....

 

Edward:

Moja láska vystúpila a na dom pozerala s otvorenou pusou.

„Páči sa ti?" Zašepkal som do jej dokonalého uška.

„Je nádherný!"

„Nie ak na porovnanie stojíš ty!"

„Prvý v dome si vyberá izbu!" vykríkol Emm a utekal do domu. Esme s Carlislom sa láskyplne pozerali na nás a v ich mysliach blúdila jediná myšlienka  ´moja rodina´ alebo

´moje deti sú šťastné!´

„Edward máš tu istú izbu ako pred 50 rokmi!" vykríkla Alice mne to bolo jedno ešte stále som držal Bellu moju jedinú lásku v mojom náručí.

„Poď láska ukážem ti našu izbu."

Bella sa samoľúbo usmiala zase na niečo myslela toto ma niekedy zožerie úplne ...

 

Bella:

Stále som rozmýšľala ako ho zvediem áno chcela som Edwarda a celého. Každý kúsok jeho som chcela iba pre seba. Bola som sobec a vedela som to čo mi naozaj nevadilo. Keď mi v hlave bliskol úžasný plán na ktorý budem potrebovať Alice.

„Poď láska ukážem ti našu izbu." Tak už budeme bývať spolu?? Paráda tým sa môj plán ešte zlepšuje. A na tvári som mala samoľúby úsmev...

 

Edward:

Viedol som  môj poklad cez dom. Nijako zvláštne som myšlienky nevnímal ale Aliciné myšlienky ma zaujali.

Pokrájame, uvaríme na 180 stupňoch a necháme dusiť na panvici, modrý, vykopeme jamu hlbokú, korzet, zalejeme, vylejeme, odlejeme, prilejeme, zapečieme, preperieme, na mastíme a ahoj edward budeš to mať ťažké!!

A ďalej sa venovala poslednej noci s Jasperom čo som nemal chuť počúvať. Nemo sme došli do teraz už našej izby z tranzu ma prebrali až Belline pery na mojich.

„Na čo myslíš?" Moja zvedavosť sa nedala už udržať.

„Hm, že tu nie je nijaká posteľ." Povedala to úplne bez hanby a spomenul som si, že keby bola človek tak by sa teraz červenala.

„Hm ale to by ti nemalo vadiť."

„Vieš, že mi to naozaj vadí?" Skočila na mňa a my sme spoločne buchli o dvere. Mojej láske to zjavne nevadilo pritlačila znova pery na moje a ryky jej okamžite zabehli pod moje tričko. Hoc nerád ale jemne som ju odtlačil. Chytil som jej tvár do svojich dlaní jej nádherná tvárička sa zdala byť taká krehká a som ťažko dýchal ani neviem prečo som ju odtlačil asi preto, že som bol vychovaný ako gentlmen.

„V čom je problém? Á už vieeem." Jej drobnou rukou si prikryla dlaň aby stlmila smiech aj keď v dome plnom upírov s úžasným sluchom to bolo zbytočné.

„Čo vieš?" Nemal som rád keď som jej nemohol čítať myšlienky a práve teraz by sa mi to neuveriteľne pomohlo.

„Ty si chrániš svoju počestnosť." A vypŕskla smiechom a zdola sa ozýval Emmettov medvedí smiech.

„Nie moju ale tvoju a ty mi to veľmi komplikuješ."

„Ale to nemusíš ja sa o seba postarať viem. Ale musím priznať, že ma to baví ti to komplikovať."

„Láska ale musím ti pripomenúť, že tu nie je posteľ a táto pohovka nie je veľmi pohodlná." Ukázal som na pohovku v strede našej izby.

„Fajn ale čo chceš robiť celú noc?"

„Celú už nie máme posledných...."

„Posledných pár sekúnd už ubehlo a teraz ideme NAKUPOVAŤ!!" vypískla Alice nebolo jej možnosť odporovať proste to nešlo...

Vôbec mi neušlo mrknutie medzi Bells a Alice žeby mali tajomstva??

Nestihol som to doriešiť lebo moja malá a strašne otravná sestrička nás ťahala do áut a išli sme naprieč hrôzam menom NÁKUPY! Čo ma najviac zaujalo bolo, že aj Bells sa tešila nevedno na čo....

 

 

 

 

 



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek nekonečné šťastie 14.kapitola:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!