Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » nekonečné šťastie 6. kapitola

14.04.2009 (15:04) • ClairdeLune • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1547×

NEKONEČNÉ ŠŤASTIE

6.kapiotla- stretnutie

„Bells no tak počkaj!"

„Daj mi pokoj Alice. Beth vám ukáže izby. Alebo sa ti už teraz izba nepáči? Kľudne povedz ešte jedna izba je voľna. Tuším že je vo fialovej farbe." Povedala som dosť ostro čierno vlasej elfke.

„Bells, prosím počkaj! Vysvetlime ti to. Stačí sa len vrátiť. Bella prosím!" žadonila elfka menom Alice. Moja najlepšia kamarátka a skoro sestra.

„všetko ti to vysvetlime."

„a čo mi chcete vysvetľovať? Hm? Alice, odišli ste. Nechali ste ma tam. A tým to skončilo. Toto si mi chcela vysvetliť? Áno a teraz ste prišli, nevedeli ste, že som to ja ale ja....ja..." začala som koktať a zrútila som sa na zem s bezslzom plači...

„Bells neboj sa bude to dobre..." utešoval ma čiernovlasý anjel

„ nie Alice nebude to dobre a nebude to ani rovnaké. Poď ukážem vám kde sa dá loviť" Ťahala som ju späť domov.

„ Kde ste?" Zahučala som na celý dom.

„Tu v obývačke zlatko." To bola Esme.

„Dobre, poďte ideme na lov." Vyzvala som ich a všetci sa na mňa pozerali s otázkou v očiach

„nebojte sa je tu dostatok jeleňov, medveďov a a púm." Slovo púm som vyslovila s ukrutnou bolesťou ktorá sa mi odrážala z hrude a preliala sa aj do hlasu.

„Bella a môžme sa potom porozprávať?" opýtal sa s nádejou v hlase Carlisle.

Neodpovedala som a pozerala som do Zeme. Nevydržala som pohľady všetkých aj môjho anjela.

„ no poďme, v garáži sú autá" Poponáhľala som ich.

Došli sme do garáže kde nám Beth pripravila červený Mercedes a čierne BMW. Emmett uznanlivo kývol k mojim autám.

„fúúha dievča máš dobrý vkus na autá." Nedal sa Emmett a hneď ma musel podpichnúť.

„toto auto poznám. Aj ja mám také iba čierne." Pokýval Carlilse hlavou smerom k môjmu červenému Mercedesu.

„asi áno vyberal ho Aro, ja som hneď nadávala, že také drahé nechcem ale nedal sa odbyt. No ale poďme už sa mi zbiehajú slinky."  Predbehla som Emmetta sadla si k volantu smerom k červenému Mercedesu do ktorého mal zamierene on.

„ale Bella nechaj ma šoférovať toto červené mačiatko prosím, prosím, prosím." Žadonil Emmett

„dobre Emmett ja pôjdem na tomto červenom mačiatku a ty pôjdeš na tomto čiernom kocúrovi a kto bude prvý pri lese tak  toto červené mačiatko je jeho. Platí?" podala som pred Emmetta ruku.

„platí, ale Bella už teraz sa s nim rozlúč."

„nie Emmett to ti sa s nim rozlúč." Zachechtal sa emmett. Ostatný sa na nás pozerali s pobavením. Iba edward zaujímavé už je tu a jeho meno alebo mena jeho rodiny ma nebolia vyslovovať. Edward bol smutný, mala som pocit vrhnúť sa mu okolo krku a začať mu bozkávať krk, kľúčnu kosť, jeho vypracovaný hrudník, jeho saténové pery povaliť na postel a... a čo to zase trepem veď ma nechce. Ale vyzerá taký utrápený a jeho nádherné oči hlásia do sveta ako trpí.

Edward:

Nechcelo sa mi ísť do port lein ale rodina ma doslova dotiahla do auta a odviezli  do toho mesta tak podobnému forks.

Toľko krát som sa chcel k belle vrátiť ale na to nemám pravo ma svoj ľudský život a ja jej ho nevezmem. Ale Alice rada podkopávala moju sebakontrolu a dokazovala mi to aj jej vymyslenými víziami ale potom prišla skutočná, že je belle dobre  a ja som sa vrátil späť. Neskôr jej budúcnosť  zmizla najprv sme si mysleli že sa zabila a chcel som odisť smer volterra ale emmett ma s jasperom držali ako psa a nechceli pustiť aj Alice mi ukázala ich budúcnosť keď sa aj ja zabijem. Tak ma presvedčili a potom zavolala aro že ma v port Lein jedného upíra veľmi vzácneho a chcel aby sme ho postrážili a keďže sme potrebovali zmenu. Teda ja určíte. Tak sme tam išli. Ten dotyčný upír mal nádherný dom ale nedokázal som čítať jeho myšlienky ako aj belle. Mojej milovanej belle, mojej bellinke teraz sa na mňa pozerá z hora. A ani jeho pach sme necítili čo bolo cudne. Z domu vybehla si päťdesiat ročná žena poloupirka áno to je beth iba jej myšlienky som počul. Vošli sme do nášho nového domu esme  to obdivovala, emmett sa tesil ako si zaskáče z útesu, jasper sa tesil do knižnice, Alice s rosalie si plánovali nákupy a dúfali že ich hostiteľ bude žena a tiež bude milovať nákupy a carlisle sa pýtal na toto upíra. Vtedy  beth zakričala.

„isabella pod dole už sú tu!" isabella počul som všetky myšlienky ako myslia na môjho anjela bellu. Počkať! Neviem jej čítať myšlienky a vola sa isabella nie je to bella? Nie veď ona ona umrela nežije a vtedy pribehol malý yorkshirsky teriér a vrhol sa mi na hrúd. Zlatý ale sliny sa mi hneď začali na neho zbiehať a radšej som ho odstrčil na zem a pozrel sa na ňu . na môjho anjela. Na bellu...

Áno bola to ona iba ona ma také nádherné oči. Teraz vo všetkých hlavách bol zrazu hokej.

Esme sa tešila, carlisle nechápal, rosalie to mrzelo že bola ne bellu odporná a teraz bola rada že žije, Alice si nadávala že to nevidela, jasper si zase nadával že je z nej upírka je jeho vina, emmett sa radoval ako s ňou začne zápasiť a ja som  ňu pozeral. Bola taká nádherná!! Upirska krása spravila svoje bola dokonala! A potom prišiel na rad jej hlas.

„zdravím vás som isabella swanova. Ale to vy určíte viete" povedala sarkasticky. Áno bude na mňa nahnevaná ach do kelu ale ja ju musím získať ak nie aspoň jej povedať že ju milujem snáď mi odpusti ale teraz začínam vážne pochybovať. Lepšie som sa na ňu pozrel neviem či môže upír schudnúť ale ona bola doslova  kosť a koža a strhaná a tie jej božské oči úplne bez iskričiek ktoré tam vždy mala. Už to nebola moje bella už tu stoji neodolateľná nádherná bella a silná upirka. Ale stále ju môžem chrániť ak bude chcieť. Musí  vedieť že ju milujem. Stále som na ňu pozeral ako na anjela čim aj bola keď v tom vyskočila Alice a prekazila tuto nádhernú chvíľu. Ako aj všetci si chceli overiť že je živá a stoji tu pred nami.

„bella! "Alice

„bella?" carlisle

„bella? "esme

„bella? "jasper

bella?" rosalie

„bella! Tak to bude teda haluz" samozrejme emmett ona nás nádherným zamatovým hlasom odzdravila

„carlisle, esme, alice, jasper, rosalie, emmett, edward. Vítam vás v Port Lein. Beth vám ukáže vaše izby. Však Beta?" čo nie veď nám toho musí toľko povedať. Teda aspoň mne

„och samozrejme poďte za mnou" zakývala nám beth

„ počkať bella veď sa musíme porozprávať." Vykríkla esme. Chcel som aj ja niečo povedať ale ako bola ona ohromená mojou krásou keď bola človek a teraz som bol ja ten omámený.

No on a sa  s nami zjavne nechcela porozprávať.

„ och môj bože! Nie prepáčte ale ja...ja....ja nie som ešte pripravená. Musím si to uložiť v hlave vaše izby sú pripravene. Ja... ja... musím ísť preč." Povedala a viac kráť sa zakoktala. Ani raz na nás nepozrela stále sa pozerala do zeme a keď sa nám pozrela bolo vidieť v jej očiach iba bolesť. Chcel som sa postaviť a uväzniť vo svojom náručí ale už to nejde už mi nepatri.

„Prečo?" opýtala sa jej najsmutnejším hláskom pozerala do jej budúcnosti ale jej štíť asi prerástol a teraz ju už  vôbec nevidno.

„ja som nečakala. Toto si aro odskáče. On vedel, že prídete a nič mi nepovedal. Musím.....musím byt na chvíľu sama. Beth vás prevedie po dome a ja vám neskôr ukážem kde sa dá loviť. S ospravedlnením" a rozbehla sa do lesa  znova všetky myšlienky naplnil smútok našli sme ju a znova stratili.

Ach teraz sme ju našli našu bellu  moju stratenú bellu dúfam že edwardovi odpusti a budú spolu oni sú pre seba stvorený. Esmine myšlienky boli plne smutku.

Carlilseove boli asi príjemnejšie ale aj tak smutne ach bella je taká nádherná a edward ju veľmi ľúbi aj ona jeho ale ešte  sa nespamätala s jeho odchodu ako vyzerala tak určíte aj ju poznačil. Oni k sebe patria určíte sú pre seba stvorený ešte že tu ostaneme.

Rosaliine boli plne žiarlivosti ale aj tak tam bolo miesto pre smútok.

Bella je veľmi pekná a chcene nechcene si muším priznať že je krajšia ako ja ale ak edwardovi neodpusti ani by som sa nedivila, ja by som mu asi neodpustila ale ak ho miluje tak možno bola by som rada keby sme boli sestry.

Alice sa za ňou rozutekala a ja som ostal s ich myšlienkami.

Keď po piatych minútach  Alice došla prehrala mi ich rozhovor

„bells no tak počkaj."

„daj mi pokoj alice. Beta vám ukáže izby. Alebo sa tu izba nepáči? Kludne povedz ešte jedna izba je voľna. Tuším že je vo fialovej farbe." Povedala dosť ostro čierno vlasej elfke.

„bell, prosím počkaj! Vysvetlime ti to. Stačí sa len vrátiť. Bella prosím!" zadonila elfka menom Alice.

„všetko ti to vysvetlime."

„a čo mi chcete vysvetľovať? Hm? Alice, odišli ste. Nechali ste ma tam. Toto si mi chcela vysvetliť? Alice ty to nechápeš strávila som  rok v agónii, že ma nechcete a teraz ste prišli áno nevedeli ste že som to ja ale ja....ja..." začala  koktať a zrútila sa na zem s bezslzom plači...

„bells neboj sa bude to dobre..." utešovala ju Alice

„ nie Alice nebude to dobre a nebude to ani rovnaké. Pod ukážem vám kde sa dá loviť." Ťahala  ju spať domov.

„ kde ste? "zahucala na cely dom.

Je mi to ľúto edward  „Alice" šeptom som ju napomenul

Potom som počul ako sa bella dohaduje o auto také iste ako ma aj carlisle a aj ho vyhrala nasadali sme si do aut ja som išiel s esme, carlislom a ´bellou v jej takzvanom červenom mačiatku ale pred tým ako sme nastupovali som si všimol túžbu v jej očiach, ktoré upierala priamo na mňa...

Čo si predstavovala? Neviem raz sa jej na to opýtam...

Bella:

Asi si všimol ako na neho túžobné pozerám? Asi áno lebo tiež sa na mňa pozrel ale takou neskrývanou túžbou ale nie zase si to iba nahováram nechce ma. Nie nechce ma veď sám mi to povedal. Ale sadol si ku mne do auta aj s carlislom a esme a hneď na miesto spolujazdca dúfam že majú radi rýchlu jazdu.

„dúfam že máte radi rýchlu jazdu. Pretože ja ju milujem a šibalský som pozrela do spätného zrkadielka na carlisla a esme.

„no keď  nenabúraš, tak nemáme problém." Povedala esme a carlislom sa na mňa usmiali no na edwarda som nemala odvahu pozrieť.

„ tak sa držte sa nechcem sa môjho mačiatka vzdať." A vydala som sa k lesu. Šialenou rýchlosťou...

Autor: ClairdeLune (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek nekonečné šťastie 6. kapitola: