Konečne je tu ďalšia kapitola. Dúfam, že ste sa tešili. Tentoraz tu nebude iba pohľad Belly či Edwarda. Aj niekoho iného, ale to sa dočítate v kapitolke.
Ďakujem za komentáre a prosím o ďalšie. Aspoň 20. Veľmi ste ma potešili. =D
29.04.2010 (21:00) • Mellinda • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1241×
Pohľad Bella:
„Premeň ma Edward. Potrebujú upíra, tak ma premeň. Nikdy nedovolím, aby sa ti niečo stalo.“
Edward stál na mieste, ani sa nepohol ako krásna socha, a pozeral na mňa s prekvapením. Prisahala by som, že je ešte bledší ako normálne. Bála som sa o neho.
Pribehol ku mne a zobral si moju tvár do dlaní.
„To nikdy nespravím,“ pošepol zničene. „Nechcem ťa stratiť. Nechcem žiť na tomto svete s pocitom, že tu ty nie si. Nemôžem to spraviť. Bella... milujem ťa a tak mi dovoľ, aby som sa obetoval za tvoju rodinu. Viem, ako veľmi ich máš rada a dlhujem im to. Bella... si to najodvážnejšie dievča na svete, aké som kedy poznal,“ povedal a pohladil ma po líci. Nahrnuli sa mi slzy o očí.
„Teraz už konečne viem, čo je to láska. Ale asi nám nie je súdené byť spolu. Som rád, že som ťa spoznal, že som sa konečne zamiloval. Ale musím sa ísť obetovať ja. Ty máš ešte celý život pred sebou. Raz sa vydáš za nejakého dobrého muža a budeš s ním šťastná. Anne ti bude pomáhať s deťmi a...“
„Bez teba nebudem už nikdy šťastná,“ skočila som mu do reči.
„Ach... Bella. Ja to musím spraviť, lebo...“ nedokončil, lebo zazvonil telefón. Edward si vzdychol a pustil moju tvár. Zobral mobil a chcel stisnúť vypnúť, keď si všimol, kto mu volá.
„Prepáč Bella, toto musím zobrať.“ Len som slabo prikývla a Edward už vyšiel von. Sadla som si na sedačku a začala potichu plakať. Edward bol pevne rozhodnutý obetovať sa. A ja sa bolím, že mu to nevyhodím z hlavy.
Pohľad Alice:
Práve som išla sama na nákupy. Nikto som mnou nechcel ísť, tak som momentálne bola za urazenú. Carlisle má veľa práce, Esme má problém s nejakým domom, Emmettovi by ušiel nejaký zápas, Rose chce opravovať svoje auto, Edward sa niekde stratil a Jasper... čo ten vlastne robí? Každý z nich potrebuje nejaké oblečenie. Hlavne Edward... kde ten vlastne je?
Zaparkovala som na parkovisku a pozrela sa do kabelky na mobil. Zvyčajne, keď zmizne, dá mi o tom vedieť. Ale teraz nič. Nestalo sa mu niečo? Jeho budúcnosť sa stále menila, takže som vôbec nič nevedela. Začala som sa o neho báť. Už dlhšie spomínal, že to má nejaké ťažšie s Bellou, ale nikdy som sa nepýtala na podrobnosti. Ani by mi ich určite nepovedal. Nestála som za ním ani keď čítal ten prekliaty denník, tak prečo by mi to mal povedať?
Vedela som, že Bella nie je obyčajné dievča. Už len preto, že sa do nej Edward zamiloval. Ale bolo tam aj niečo iné. Chcela som sa s ňou zblížiť, ale Edward mi zo začiatku rozprával, že mám počkať a v poslednom čase som za ňou už ísť nemohla. Na prísny príkaz Edwarda. Vyzerala, že je to milé dievča. Škoda, mohla by byť dobrá kamarátka.
Vystúpila som z auta, ale nemala som dobrý pocit. Bála som sa o Edwarda. Aj keď som sa v duchu už upokojovala, veľmi mi to nepomáhalo. Na parkovisku bolo veľa áut a niečo mi to pripomínalo. Autá...
Zrazu mi prišla vízia. Bol tam Edward, Bella a nejaký dom. Edward Bellu práve kusal do krku a ona sa nebránila. Premieňal ju. Ale prečo?
Za prvou hneď pokračovala druhá vízia. Bolo už ráno. Bella sa práve zvíjala v bolestiach, keď pred tým domom zastavili autá a z nich vystúpili nejaký muži. Vtrhli do domu, kde našli Bellu a Edwarda. Obidvoch potom zabili.
Rozutekala som sa naspäť k autu. Nech sa deje čokoľvek, takto to nemôže skončiť. Zobrala som mobil a vytočila som Edwardove číslo. Modlila som sa, aby to zdvihol.
Pohľad Edward:
Zazvonil mi mobil práve v tu najnevhodnejšiu chvíľu. Ten, kto dokáže takto nepekne vyrušiť musí mať na to naozaj veľký talent. Chcel som mobil vypnúť, ale keď som videl, že mi volá Alice, som to už nemohol zrušiť. Určite by nevolala pre nič za nič.
Vyšiel som von a zdvihol telefón.
„Haló?“
„Edward... som taká rada, že si to vzal.“
„Čo sa deje Alice?“ spýtal som sa jej neisto. Určite by nevolala preto, že chce ísť nakupovať a práve nemá kto s ňou ísť.
„Pemeníš Bellu a tá potom zomrie.“
„Ja viem,“ vzdychol som si. Zabijú ju. Prídeme do Nekropolisu a jej vlastný otec ju roztrhá na kusy.
„To ako chcete s Bellou spáchať hromadnú samovraždu? Nemám sa k vám pridať?“ spýtala sa ma ironicky.
„Čo tým myslíš Alice?“ Nechápal som ju.
„Premeníš Bellu, ale ešte dnes ráno ku vám vtrhnú nejaký chlapi a tí vás zabijú.“
„Dnes ráno?“
„Áno dnes. Edward, čo to vlastne robíte?“
„To je na dlhšie.“
„Fajn, ale nech spravíš čokoľvek, už je neskoro odtiaľ odísť. Takže si vyberte inú možnosť.“
„Ďakujem ti, Alice.“
„Nemáš za čo.“
Zložil som s pocitom, že viem čo mám spraviť. Iná možnosť nie je – obetujem sa.
Autor: Mellinda (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Diskuse pro článek Nekropolis - 19. kapitola:
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!