Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Nemé srdce 17. kapitolka

22.12.2009 (18:15) • DarkPassion • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 769×

17. kapitolka

Vyskočili sme s Edwardom s okna a šli na lov. Bola som strašne smädná. Tak by som to asi mala pomenovať. Hlad? To by bolo divné pomenovanie pre to čo cítim. Hradlo mi spaloval hoeň. Myslela som že uhorím zaživa. Hned ako som cítila pekne veľkú pumičku rozbehla som a a a zakusla sa do jej krčnej tepny. Krkom sa mi rozlievala horúca tekutina. Pomaličky chladla až kym bola úplne studená. Jej mŕtve telo som odhodila a očami hľadala Edward. Stál opretý o strom a tváril sa maličko urazene. Zodvihla som obočie a pomaličky kráčala k nemu. Objala som ho okolo pásu a pozerala sa mu do očí. Či náhodou nevidím zle.

„Tá puma mala byť moja.“ Počula som v jeho hlase že to celé hrá. Začala som sa smiať.

„Ukradla som ti večeru?“ smiala som sa uetakala pred je ho rukami. Zvalil  ma zem a začal štekliť. Smiala som sa a válala v tráve.

„Stačí lebo ťa... nikdy ... nepo.. nepo.. nepobozkám.“ Smiala som sa ihned prestal.

„To by si nedokázala.“ Povedal rozhodne.

„Máš pravdu.“ Pritiahla som si ho a pobozkala. Cukali mu kútiky. Och ako ho ja milujem. Ešte sme si šli  zaloviť. Jedna puma mi bola málo. Edward ich chytil tiež pár a chystali sme sa domov. Chytili sme sa za ruky a bežali užívať si dalšie spoločné chvílky no nevedeli sme čo nás v daľších dňoch všetko stretne.

Jake

Sedel som doma a prepínal kanály. Šiel ma šľak trafiť. Nudil som sa a bol som vo veľkých depresiách. S otcom som sa vôbec nebavil pretože  som bol nevrlý. A len som mu tým ubližoval.

Nevdel som čo so  sebou. Hodil som ovládač na druhú stranu izby a vstal. Šiel som sa poprechádzať do lesa.  Len tak som kráčal a pozoroval všetky zvieratá. Nebáli sa ma. No mali rešpekt. Nikdy sa nepriblížili moc blízko no ani sa netajili tým že  tu sú. Prechádzal som sa a nechal sa ohrievať slniečkom. Bol som znovu sám. A tak to aj ostane. Nič iné si nezaslúžim aj som sa s tým  vyrovnal. Som hajzel a tí šťastie nemajú. Alebo ho majú a ubližujú ostatným a ja to robiť teda nechcem. Ach, moja Denisa. Prečo som ju musel stratiť? Myslí niekedy vôbec ešte na mňa? Či nie?

Zo severu som cítil jej pach. Chcel som sa tam rozbehnúť no viem že by som prekročil ich hranicu. Vzdychol som si a nechal sa tou vôňou asopň omámiť. Nevadila mi cítil som stále Denisu. Nie upíra. Bola to moja Denisa. Nezdala sa ako normálny upír. Chcem ju mať pri sebe znovu. A rozhodol som sa že pre to spravím všetko. Kľudne aj zomriem len aby som získal jeden pohľad do jej hlbokých očí. Milujem ju a chcem ju aspoň raz vidieť. Aj keby to bolo posledný krát..

Alice

S Jasperom sme boli u nás v izbe a ja som sa hrabala v šatníku. Dnes ma Jasper pozval do divadla. Náramne sa teším. Toto divadelné predstavenie som ešte nevidela a to je čo povedať! Vyberala som mu krásny smoking a sebe elegantné šaty. Samozrejme také, ktoré sme ešte na sebe nikdy nemali. Iné oblečenie sa v mojej skrini ani nenachádzalo.

No zrazu som mala vidinu.

Denisa stála v lese a mala zavreté oči. Fúkal silný vietor a ona zrýchlene dýchala. Začala šeptať. Niekomu koho som videla len ako jednu veľkú čiernu siluetu.

„Pôjdem. No nesmie sa nič stať mojej rodine.“

„Som rád že si sa rozhodla takto.“

„A šlo by to inak?“ trpko sa zasmiala.

„Myslím že nie. Zajtra ťa čakám o 18:30 pred kinom v Settle.“

Len prikývla a stále tam stála. Padla na koelná a začala plakať. No zrazu zbystrela a utrela si slzy. Z lesa vybehol Edward s úsmevom na  perách. Pribehol ku nej a pohladil jej bruško.

„Dúfam že bude taká krásna ako ty.“ Ona sa smutne usmiala a vtisla mu bozk.

Zrazu sa vidina skončila. Nechápala som. Denisa bola tehotná? Ved to nie je možné. Dobre je divné ako sa správa. Plače, červená sa a ma napríklad zimomriavky. Všetko prežíva ako človek no môže byť  tehotná? Táto vidina sa mi zdala nepravdivá. Stála som v šatníku a zvierala šaty. O tomto by sa Edawrd nemal dozvedieť nie dnes a nie teraz. Msuím sa o tom dozvedieť viac. Možno príde dalšia vidina.´zrazu ma okolo pása chytili dve ľadové paže.

„Si v poriadku miláčik? Berieš si tieto šaty?“ ukazoval  bradou n atie čo som držala. V hlave mi kričalo samozrejme nie! Otočila som sa mu v náruči a pobozkala ho na jazvičku pri perách.

„Nie ale ty si berieš toto.“ Mučednicky sa na mňa pozrel no ked videl môj psí pohľad schmatol to do ruky a súhlasil.

„Milujem ťa.“ Šepla som a konečne sa dotkla jeho pier.

Edward

Domov sme z lovu došli celkom skoro. Denisa bola úchvatná. No bola ešte celá špinavá. Chvíľu sa durdila že ja som úplne čistý no i tak ma zamazala ked sme sa váľali po zemi. Došli sme do našej izby a ja som ju nechal aby sa šla osprchovať prvá. Do izby vošla iba v uteráku. Mala iskričky v očiach. Po ramenách sa jej skveli kvapky horúcej vody. Pár ich mala na pootvorených perách. Jej mokré vlasy sa jej vlnili pozdĺž tváre. Vyzerala veľmi sexy no ja som sa udržal. Aj ked som umieral túžbou. Rýchlo som ju obišiel a zavrel za sebou dvere do kúpelne. Som to ale ja zbabelec. Nie že by som sa bál ale aj sa trochu bojím čo ked ona nechce? No nedávala mi to týmto náhodou najavo? Prečo som ja hlúpak blokoval jej myšlienky? No aj tak som ich teraz nechcel počuť. Vliezol som do sprchy a nechal si prečistiť hlavu studenou sprchou. Umyl som sa čokoládovým sprchovým gélom a vyliezol. Ten som miloval najviac a vedel som že jej nenormálne vonia. Rada sa ním umývala aj ona za tých pár dní čo sme spolu. Obliekol som si len tepláky a šiel dnu. Už ležala rozvalená na posteli. Bola suchá no vlasy mala mokré. Bola oblečená v zlatom ovečkovom pyžamku. Bola na zjedenie. Ľahol som si k nej a pritiahol si ju do náručia. Zývla si a sachumlala sa do periny. Začal som jej pohmkávať  jednu melódiu čo ma napadla teraz v sprche. Bola nádherná a napadla ma pri myslení na môjho anjela. Takže je to jej uspávanka.

Ked zaspala hladil som ju po chrbáte a blokoval jej myšlienky.  Nechcel som sa jej špárať aj v snoch no neodolal som sa pozrieť tam aspoň na chvíľku. Na tváry mala spokojný úsmev.

„Edward láska vyber Lusie z jasličiek.“ Kričala na mňa z kuchyne.

„Miláčik myslím si že Alice po ňu už šla. Chcela s ňou ísť ešte do obchodov.“

„Ja tú babu snád zabijem. Ved ju úplne rozmaznáva.“ Brblala a aranžovala kvety v obývačke. Zrazu som ju držal okolo pásu. A šepol som jej do ucha.

„Milujem ťa anjelik.“

„Myslím že z mojej strany je to slabé slovo.“ Šibalsky sa usmiala a spojjila naše pery.

Vtedy som z jej sna vypadol. Ležal som a držal v náručí moju lásku. Pozeral som sa do steny a mal som otvorené ústa. Ona túži po dieťati a ja jej ho nemôžem dať. To ma nikdy nenapadlo. Ja som taký sobec. Mohol som ten jed vycucať aby mohla žiť ako človek. Vôbec som sa jej do života nemusel miešať. Ked sa zavrtela otočil som zrak na ňu. Len sa mrvila a menila polohu

Celý večer som pri nej ležal s pocitom viny..

Denis

Sníval sa mi jeden z najkrásnejších snov. Milovala som Edwarda a deti s ním. To by bolo to najkrajšie na svete. No sama viem že deti upíri nemôžu mať. Keby mohli Rose už dávno nejaké má. Prečo som prišla práve o to po čom som tak túžila? No a nedal mi Boh niečo čo mi toto nahradilo? Lásku svojej existencie a rodinu? Nesmiem fňukať sa sťažovať sa lebo prídem aj o to čo mám. To čo ma núti dýchať a byť na tomto svete. Dlho som nevidela svoju malú sestričku napadlo ma ked som  v sne videla svoje malé dievčatko. Žiarivo na mňa cerila zúbky a za malíček držala Jaka ktorý sa na mňa ceril tým istým spôsobom. Ten sen mi ukazoval to po čom najviac túžim.

Autor: DarkPassion (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Nemé srdce 17. kapitolka: