Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Nemé srdce 22. kapitolka

12.01.2010 (21:00) • DarkPassion • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 911×

22 kapitolka

Patrí vám jedno veľké dakujem ! =*

http://www.youtube.com/watch?v=fEd7qwqfSlo

Seth

Otočila sami v náručí a pozrela do očí kývla na súhlas. Neviem čo ma to napadlo ale začali sme sa približovať no v tom nás prerušil krik.

„Denisa!“ Obaja sme zrýchlene dýchali. Stáli sme na nohách a pozerali sa na nášho návštevníka. Bol to Paul. Bol si zabehať lebo mal slúchatká a tepláky. A nesmiem zabudnúť bežecké tenisky.

„Ahoj Paul.“ Usmiala sa moja najlepšia priateľka.

„No konečne sa zase vidíme kráska.“ Smial sa a točil sa s ňou. Tak ako pred tým ja. Počkať zase?

„Ako to myslíš zase?“ opýtal som sa Paula.

„Si myslíš že dala darček iba tebe?“ odfrkol si.

„Stačilo chlapci.“ Mračila sa naša “mama“.

„Dobré!“ zatiahli sme obaja na raz. Všetci traja sme sa začali smiať.

„Okej idem ja behať tak sa potom zastavím u teba Seth.“ Usmial sa a zakýval nám.

„Až naprší a uschne Paul!“ kričal som mu naspäť. Hned som schytal pohlavok od Denis.

„Nebud zlý.“

„To je iba bratské podpichovanie.“ Mračil som sa.

„Ved ja viem.“ Smiala sa a utekala do lesa. Utekal som za ňou. Videl som ju  ako stojí primrznutá k zemy a pozerá sa pred seba. Z úsmevom na perách som utekal k nej.

„Deje sa niečo?“ chytil som ju za ramená.

Kývla hlavou do predu. Nasmeroval som jej pohľad a uvidel veľkého červeno-hnedého vlka. Jake. Pozeral sa na Denisu a ja som sa pred ňu pomaličky staval ked...

... zrazu Jake ušiel do lesa.

„Kam šiel ?“ šepla. Videl som v jej očiach smútok, ktorého sa ona už dlhú dobu nevie zbaviť.

„Neviem.“ Odpovedal som jej po pravde.

„Bež za ním Seth.“ Pozrel som sa na ňu a kývol. Nikdy neviete čo urobí človek v zápale smútuku alebo nenávisti, bolesti. A hlavne je ku tomu  všetkému vlkolak. Rozbehol som sa a cestou sa vyzliekal nepotreboval som prísť o dalšie oblečenie. Premenil som sa a utekal za Jakom. V myšlienkach som sa mu snažil dohovárať a mieril si to za ním.

Denisa

Stála som uprostred lesa a opakovala si celú situáciu, ktorá prebehla pred pár minútami. Zasa som všetko zničila. Viete už začínam mať pociť že môj život nemá cenu. Načo sa ma ostatný pokúšajú zachraňovať ked ma neskôr samy potápajú. Sadla som si na kmeň stromu  a hlavu si oprela o kolená. Nie nevzlykala som. So sebaľutovaním som už dávno skončila. K ničomu to nespeje. Ešte chvíľu som takto sedela ked som sa rozhodla že by som mohla ísť k Sethovi a spraviť mu večeru. Pozbierala som mu oblečenie a utekala domov. Oblečenie som mu zavesila na strom pri jeho dome. Viem že príde odtiaľ tak aby sa mohol rovno obliecť.

Dnu bolo príjemne teplo. Voňalo to tu ružami a vanilkami. Postavila som sa za šporák a rozmýšľala čím by som mu asi ulahodila.  Rozhodla som sa že mu spravím niečo jednoduché ale viem že mu to chutí.

Urobila som mu kura s ryžou. Pripravila som stôl a sadla si oproti. Stále neprichádzal pomaličky som dostávala strach. Chytala sa ma panika. Čo ked sa pochytili? Čo ked jeden druhému nejako ublížili? Ale nie! Toho nie sú schopný. Viem to milujú sa ako bratia. Zrazu sa otvorili dvere no nestál v nich Seth ale Leah. Tak to mi ešte chýbalo.  No ked som uvidela za ňou zubiaceho sa Paula hned som sa rozžiarila.

„Ahoj Denis nevedela som že si u nás.“ Usmiala sa Leah. Tak to som nečakala. Čo to s ňou ten Paul narobil? Zodvihla som obočie.

„Nevedela ? Paul ti nehovoril?“ Leah sa na menovaného otočila a potichu zavrčala. On sa skrčil. Takže je asi prvá čo ho vie schladiť. Gratulujem!

Zrazu dnu vbehli chlapci. Obaja oblečení smiali sa a pošťuchovali. Jake strapatil Sethovi vlasy a ten mu  dával rany pod brucho.

No ked sa Jakove oči stretli s mojimi stuhol a prestal.

„Seth spravila som ti večeru. Keby som vedela... že vás príde toľko tak toho urobím viac.“

„V pohode.“ Usmiala sa Leah. Paul sa mlsne pozrel na stôl a oblízol sa.

„Ja ti niečo spravím.“ Pohladila ho Leah po brušku.

„Vieš zlatko... a nemohla by radšej Denisa?“ opatrne sa usmial Paul.

„Ale Paul!“ sykla som.

„Kľudne aj ja sama viem aké výplody vychádzajú z môjho kuchtenia.“ Smiala sa Leah. Kývla som a pustila sa do toho. O 45min som mala všetko hotové. Viete byť upír má aj svoje výhody všetko mi trvá menej ako hodinu. Pri stole sedel už aj Jake no stále bol ticho. Položila som im jedlo po nosy a usmievala sa nad tým ako to do seba všetko hádžu. Ked dojedli Paul a Leah išli hore do izby. Sama nechcem vedieť čo robia no už to počujem. Seth  umýval riad a krútil hlavou nad jeho zmenenou sestrou. Kto by nekrútil! Keby ste ju poznali pred tým... uch!

„Mohli by sme sa porozprávať?...o samote?“ prerušil ma z premýšľania Jake. Vôbec som to nečakala a nečakala som tiež ani svoju reakciu. Ledabolo som mykla plecami.

Chytil ma za ruku a ťahal von. Seth sa na mňa povzbudivo usmial a ja  som sa Jakom nechala ťahať do lesa.

Oprela som sa o strom a ruky si zložila na prsiach.

„Najprv... sa ti chcem... ospravedlniť.“

„Nemáš za čo Jake. Úplne ťa chápem. Baviť sa s úhlavným nepriateľom je predsa blbosť.“

„Prestaň!“ zvrieskol až ma ztrhlo. Vyvalila som na neho oči.

„Prepáč.“ Šepol.

„V pohode.“ Môj hlas znel nejak neprirodzene kľudne. Keby som mala srdce, ktoré bije už by ma prezradilo.

„Denis stále mi na tebe záleží. Stále si moja mladšia, staršia sestra.“ Vtiahol ma do náruče. Až teraz to na mňa padlo. Rozvzlykala som sa.

„Och Jake ľúbim ťa.“

„Aj ja teba sestrička.“ Šepol mi do vlasov. Konečne som ho cítila. Počula a vedela som že ma stále ľúbi. On konečne zaplnil dalšiu dieru, ktorá bola prázdna. Seth a Paul tiež.

„Seth mi povedal o Edwardovi.“

„Povieš mi čo presne ti povedal?“ pozrela som sa mu do očí. Videla som v nich konečne šťastie. Konečnie žiarili tak ako kedysi. Neboli také pohasnuté.

„No... že si utiekla. Nič konkrétne len, že ťa Edward nahneval.“

„Je to aj celkom pravda. Priala by som si aby to bolo len o tom.“ Smutne som si smrkla.

„Ja si myslím že už ma... nemiluje.“

„To je hlúposť Denis. Videl som ako sa na teba pozerá a celkovo. Keby ťa nemiloval tak... tak by to bol čistý hlupák.“ Pohladil ma po tváry a povzbudivo sa usmial.

Edward

Odišla a mohol som za to len ja. Na  čo som myslel? Som obyčajný debil! Viete sám viem aké to je ked vám vaša jediná láska zlomí srdce.  Pred 100 rokmi sa to stalo a ja som sa nevedel spamätať. Volala sa Bella. Bola krásna, obaja sme sa milovali no ona ma opustila kvôli inému upírovi. Celkom som to chápal ja som jej večný  život nechcel dať. Nechcel som aby stratila svoju čistú dušu ale stále sa mi ten deň opakoval až do vtedy do kým neprišla Denisa a nerozsvietila mi cestu. A teraz práve ja som ublížil tomu najdrahšiemu čo som mal.

Zobral  som mobil a vytočil jej číslo. Chvíľu to pípalo, čakal som že to nezdvihne už ked som to  chcel vypnúť počul som jej krásny hlas.

„Halóó?“

„To som ja Edward.“

„Aha.“ Šepla.

„Prosím ja potrebujem sa s tebou porozprávať.“

„Počúvam.“ Jej hlas znel tak ostro.

„A nemohli by sme sa stretnúť? Prosím.“

„Edward ak mi niečo chceš povedať tak hovor.“ Sykla.

Nadýchol som sa a začal hovoriť to čo som mal dopredu nacvičené. Rozmýšlal som nad týmito vetami celý deň.

„Chcem len, aby si mi bola na blízku a mohola ostať naveky.Môžeš si byť istá, že všetko sa len zlepší.Ty a ja budeme spolu cez deň aj v noci. Viem,že iní by prehľadali celý svet,aby našli to,čo máme mi dvaja.Viem, že raz sa niekto pokúsi rozbiť niečo tak skutočné.Ja ti však vravím,že do konca vekov tu pre mňa nik iný nebude.“  Skončil som svoj preslov. Čakal som na jej reakciu no počul som len píp píp píp. Cítil som ako mi moje mŕtve srdce puká žialom ako moje telo napĺna beznádej. Rozbehol som sa za jedným cieľom. Ukončiť to čo ma najviac bolí. Môj... život.

Denisa

„Chcem len, aby si mi bola na blízku a mohola ostať naveky.Môžeš si byť istá, že všetko sa len zlepší.Ty a ja budeme spolu cez deň aj v noci. Viem,že iní by prehľadali celý svet,aby našli to,čo máme mi dvaja.Viem, že raz sa niekto pokúsi rozbiť niečo tak skutočné.Ja ti však vravím,že do konca vekov tu pre mňa nik iný nebude.“ Ked skončil  moje telo zaplavila láska. Pochopenie. Teraz viem že ma miluje. Chcela som mu povedať ako mi na ňom veľmi uáleží a že už teraz hned za ním idem. Že ho chcem mať pri sebe a cítiť no vybila sa mi batéria a môj posraný mobil sa vypol.

Rozbehla som sa von nájsť moju nekonečnú lásku.

Autor: DarkPassion (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Nemé srdce 22. kapitolka: