Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Nemé srdce 24. kapitolka

29.01.2010 (14:15) • DarkPassion • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 891×

24. kapitolka

Neviem ako dlho tu sedím. Či prebehli minúty, hodiny, dni, mesiace alebo roky. Sedím tu a v krku ma páli neuveriteľná bolesť. Cítim ako ma trhá. Zrazu sa otvorili dvere a v nich stál on. Môj anjel.

„Edward.“ Šepla som a ležala na zemi. Podišiel ku mne a tvár sa mu skrivila bolesťou. Pohladil ma po líci.

„Keby som vedel kto ste.“ Šepol a Demetri sem zatiaľ položil nejaké dievča bolo ranené. A mne v tom momente zosílila túžba. Oheň v hrdle. Edward vstal a zavrel za sebou dvere.

„Nie!“ Kričala som.

Dievča plakalo a chúlilo sa v rohu. Zabíjala ma jej vôňa. Začala som vzlykať  a zarývať prsty do zeme. Nemôžem! Nechcem! Zrazu ma ovládla túžba a bolesť.

Vstala som a kráčala k nej.  Kráčala som k nej a pozerala sa do jej vydesených očí. A to ma strašne hecovalo...

... už som bola skoro pri nej. Voňala tak krásne. Presne som videla jej tepnu na krku ako pulzuje. Počula som ako jej rýchlo a zbesilo bije srdce strachom. Všetko ma to tak vzrušovalo. Chcela som cítiť jej teplú krv na jazyku. Zahasiť tú bolesť v krku.

Pomalými, no istými krokmi som bola skoro u nej. Po ramene jej tiekla krv. Rukou som stlačila tú ranu a ona sykla bolesťou. Začala plakať a vzlykať.

„Prosím... mám malého brata. Prosím...“ Plakala a prosila. Chcela žiť nie kvôli sebe ale kvôli niekomu koho tam vonku má a miluje. Niekoho koho sa nemôže vzdať. Musím prestať. Pustila som jej ruku a roztrhala si tričko v páse. Ten kus látky som jej zaviazala nad ranou. Myslím, že sa to zahojí.  Po zemi boli nahádzané ľudské veci. Vyzeralo to tu ako sklad nepotrebných vecí. Hrabala som sa v nich a našla jej niečo teplejšie. Strčila som jej to do ruky  a ona sa prezliekla. Zhora kvapkala voda, ktorú som nechala kvapkať do dózy. Predsa musí niečo piť. Neviem ako to bude s jedlom, ale to ešte nejako vymyslím. Musí žiť! Sadla som si na úplný kraj miestnosti a chytila sa za kolená.

„Ďakujem.“ Šeplo to mladé dievča. Pozrela som sa jej do očí a našla som v nich ľútosť. Ľutuje ma?! Prečo veď som netvor . Chcela som ju zabiť!

„Nie je zač.“ Prvý krát som na ňu prehovorila, no nemala som to robiť. Jej vôňa mi prechádzala krkom.

„Mohla si ma zabiť, ale neurobila si to. Prečo?“

„Neviem.“ Šepla som po pravde.

Počula som ako jej zaškvŕkalo v bruchu. Musím niečo vymyslieť. Doniesla som jej tú dózu s vodou. Nebola veľmi čistá, ale smäd zahasila. Hrabala som sa v taškách a našla som plno sladkostí.  Niektoré boli aj staré, ale musí niečo jesť. Našla som aj ovocie. Všetko som jej dala a ona sa na mňa pozrela.

„Ty nebudeš?“

„Nie.“ Zasmiala som sa.

„Máš pravdu, som hlúpa.“ Zatriasla nad sebou hlavou.

„Nie si.“ Usmiala som sa. Už som si na jej vôňu pomaličky zvykla.

„Kde máš brata?“

„Niekde tu.“ Po tvári jej stiekla slza. To nie je dobré. Pozrela som sa do zeme. To dievča zaspalo a ja som mala čo robiť aby som na ňu neskočila. Bolelo to tak strašná túžba premáhala moje telo. Chcela som ju a tak veľmi. Zaryla som prsty do zeme a začala kričať. Na to sa to dievča zobudilo. Zľaklo sa.

„Choď... úplne... d... do rohu.“ Vrieskala som a hádzala sebou na zemi. Kývla a bežala do rohu. Schúlila sa do klbka a len ma pozorovala. Kričala som a metala sebou. Tá bolesť.

Vzlykala som a kričala.

„Prosím...“ Vzlykala som.

„... zabite ma! Prosím! Chcem smrť. Už nie!!“  Zarývala som prsty do zeme. Zrazu sa otvorili dvere. Stál v nich Felix. Aspoň tak ho vtedy oslovoval Aro.

„Ty si ju nevypila?“ Kulil na mňa oči.

„Zabi ma... zabi.“ Šepla som.

„Edward!“ Kričal Felix. Začala som sa na zemi ešte viac metať a otočila som sa na to dievča. Tiekli jej po tvári slzy.

„Neboj sa.“ Chcela som sa usmiať, no nevládala som.

„Čo chceš Felix?“ Počula som niekoho.

„Povieš mi čo mám robiť?! Ona ju NEVYPILA!“

„Pane bože.“ Šepol môj anjel. Niekto ma otočil. Áno bol to on. Pozerala som sa na neho ako na ducha.

„Zabi ma. Zabi ma... prosím.“ Šepla som.

„Nemôžem.“ Zavrel oči a stisol viečka.

„Mal by si ísť za ocom.“ Povedal Felix. Edward kývol a pohladil ma po líci. Zavrela som oči a začala vzlykať. Bolí to, chcem umrieť. Je to horšie ako premena. Toľká bolesť.

Zrazu pri mne sedelo to dievča. Držalo ma za ruku. Zbláznila sa?!

„Bude ti lepšie.“ Šepla a odokryla si ranu.

„Nie!“ Zapišťala som, no ona mi tou rukou začala mávať pred očami.

„Viem, že ma nezabiješ.“ Usmiala sa, ale po tvári jej stiekla slza. Nie! Nemôžem, ta túžba! Ten chtíč! Chcem tak veľmi zastaviť tú bolesť!

Zakusla som sa jej do hrdla a sala. Sala som tú chutnú a teplú tekutinu. Cítila som ako z nej uniká život a jej energia sa vlieva do môjho tela. Nie! Stop! Dosť! Kričal vo mne hlas, no moje činy boli iné. Nevedela som sa odtrhnúť. Zachrániť ju.  Otvorili sa dvere a mne to došlo... zabíjam ju! Odtrhla som sa od nej a čakala. Áno premena začala. Jej telo sa zmietalo v bolestiach.  Keď to Felix uvidel zobral ju do rúk a niesol niekam preč. Ja som sa skrčila do rohu miestnosti a kývala sebou dopredu a dozadu ako blázon a tak som sa cítila. Zradená, sama v bolestiach. Prečo ma tak ničíš?! Prečo mi to robíš? Myslela som, že už budem žiť šťastne, no je to stále horšie. Rád ma vidíš trpieť?! Och Bože!

„Aro ťa chce vidieť.“ Šepol Felix. No ja som nevládala vstať na nohy. Jednu moju ruku si dal okolo jeho ramien a podoprel ma. Ledva som kráčala. Oči mi klipkali a telo si robilo čo chcelo. Hlava mi stále padala na bok.

„Rád ťa vidím Ema. Počul som, že si niekoho premenila. Tak slabá a zároveň silná.“ Tlieskal svojimi priesvitnými rúčkami. Felix ma pustil a ja som spadla na zem. Ležala som na zemi a nevládala vstať. Nevládala som zovidhnúť hlavu. Edward stál pri Arovi a pozeral sa na mňa. Prečo mu to spravili. Prečo si nepamätá?!

„Pridáš sa k nám?“

Zozbierala som všetky sily a podoprela sa rukami. Zodvihla som hlavu a vlasy mi vytvorili záclonu.

„Nikdy.“ Odpľula som k jeho trónu. Caius zavrčal a hneď povedal jedno meno.

„Jane!“ Pozrela som sa na tú malú blondínku a potom ma pochytila najväčšia bolesť akú som kedy cítila. Kričala som, prosila o smrť.

„To by snáď stačilo Aro.“ Šepol Edward.

„Máš pravdu milý priateľu. Jane.“ Nesmiem ukázať, že som slabá. Vstala som na nohy a telo so mnou hádzalo. Nevidela som dobre. Všetko sa so mnou točilo.

„Nerozmyslela si si to  drahá?“ No dnu vrazil Felix.

„Je hore.“ Šepol a usmieval sa ako slniečko. Dnu vošla krásna upírka. Áno bolo to to  dievča. Bola nádherná už ako človek. Teraz na ňu nemala ani Rose. Upíri okolo mňa vzdychli a žasli nad jej krásou.

„Pane bože.“ Šepla keď ma uvidela. Utekala ku mne a chytila ma.

„Prepáč.“ Šepla som. Ona sa len usmiala a pohladila ma po tvári.

„Nie je začo, Denisa.“

„Má zvláštne schopnosti.“ Povedal jeden upír z rady. Aro bol v momente na nohách.

„Počúvam Eleazar.“

„Ovláda oheň.“ Šepol zo strachom v hlase.

„Zaujímavé.“ Spojil si ruky Aro.

A v tom momente sa vo mne našla nádej. Môže ma zachrániť. Môže ma previesť na druhú stranu. Chytila som ju za ruku a šepla k nej.

„Zabi ma.“ Ona na mňa vytreštila svoje veľké oči.

„Nemôžem.“ Šepla a striasla zo seba moju ruku.

„Prosím.“ Začala som vzlykať.

„Edward, postaraj sa o Denisu.“

„Daj si na seba pozor, prosím.“ Šepla som k dievčine a prepadla sa do temnoty.

Tak toto je smrť? Toto je môj koniec? Tak jednoduché aj keď bolestivé? Kde je mama? Kde je moja malá sestrička a ocko?! Kde sú. Veď ja som ich tak dlho hľadala a keď som so všetkým skoncovala tu nie sú.

„Kde ste!“ Kričala som do tmy. Tak toto je moja odmena za to všetko čo som si prežila? Byť uväznená v temnote a samote?! Nie! Prosím, Bože nie. Nechcem tu blúdiť...

Autor: DarkPassion (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Nemé srdce 24. kapitolka: