Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Nemé srdce 26. kapitolka

16.02.2010 (13:00) • DarkPassion • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1014×

"Člověk se musí popálit, aby zjistil že má nechat oheň na pokoji."

26. kapitola

hudba

„Je to nenormálny muž.“ Zasnila sa a mne znovu a znovu pukalo srdce. Škoda môjho života? Žiadna šanca!

„Tak som rada, že ti to tak skvele vychádza.“ Usmiala som sa na ňu úprimne.

„Prejde to, Denis. Neboj sa.“ Objala ma okolo ramien a ja som si položila hlavu na jej rameno.

„To dúfam.“

„Shusi!“ Obe sme sa otočili. Za nami utekal Felix. Na tvári mal úsmev a očami Shusi láskal.

„Ahoj, Felix.“ Pozdravila som ho.

„Oh, prepáčte ak ruším.“ Shusi sa nadýchla, no ja som bola rýchlejšia.

„Nie samozrejme, že nie. Shusi bola práve na odchode za tebou.“ Kývla som hlavou.

„Naozaj?“ usmial sa Felix. Shusi na mňa nenápadne zazrela a potom sa s úsmevom na tvári otočila na svoju polovičku.

„Nuž, je to tak. Maj sa Denis, hoci kedy zakrič a ja budem u teba.“ Kývla som a pozerala sa na šťastný odchádzajúci pár.

Vzdychla som si a sadla pod strom do tieňa. Až teraz som si všimla, že mi tu Shusi niečo nechala.

Pohladila som sametovú malú knižku. Otvorila ju a vypadol z nej papierik.

Milá Denis. Viem, nepoznáme sa dlho ale rada by som ti dala denník.

Ver mi, bude ti lepšie. Ešte ako... človek som si jeden písala.

Tvoja (snáď) najlepšia priateľka, Shusi. =)

Usmiala som sa a ešte raz pohladila ten... denník. Bol maličký a zo sametu. Tmavo-modrý.

Otvorila som ho a položila hrot pera na prvú stránku.

Ako začať? Čo napísať?

Sedela som tu dosť dlho ale nič som nenapísala.

Ostala len čistá, biela strana. Vzdychla som si a denník zavrela. Nemá to zmysel. Aj tak tam dnes nič nenapíšem. Vstala som a tackala sa do hradu.

Vôbec som nemala chuť  vidieť dnes niekoho ale čo je moja povinnosť, to splním.

Každí schodík som pomaličky prešla. Išla som tak pomaly ako sa len dalo. Chcela som oddialiť... všetko... nechcela som vidieť tú tvár, ktorá mi toľko ubližuje.

Vošla som dnu do hradu a nadýchla sa. Vedela som, že všetci sú v sále. Neviem prečo ale mala som pocit, že tam mám byť aj ja. Kráčala som temnými chodbami veľkej hradby a snažila sa zhlboka dýchať. Musím byť pokojná!

Predo mnou boli dvere do sály z tmavého dreva, vyrezávané do mnohých obrazcov. Až teraz som si všetko okolo mňa začala tak veľmi všímať.

Otvorila som a všetky karmínové oči sa otočili na mňa.

„Vítam ťa, pri tvojej prvej úlohe... Denis.“ Usmial sa protivne Caius.

„Prosím?“ špitla som a kráčala do stredu. Aro vstal a s úsmevom na perách ku mne kráčal. Až teraz som si všimla, že v strede sáli kľačí upír.

Bol špinavý a bledý. Pod očami mal veľké, tmavé kruhy. Nie, že by sme neboli bledí všetci, ale on vyzeral tak... priehľadne.

Tikala som očami medzi ním a Arom.

„Určíš jeho osud.“ Otočila som sa okolo seba. Hľadala som Shusi, Felixa alebo nejakú pomoc. Shusi stála na kraji a držala Felixa za ruku. Moje oči prepaľovali ich ruky.

„Au!“ sykla Shusi a trela si ruku. Aro k nim otočil pohľad.

„Stalo sa niečo drahá?“

„No, ako sa Denisa pozerala na naše ruky... začalo to nejako páliť, pane.“ Chytil sa slova Felix.

„Páliť?“ Môj hlas sa stíšil a znel... strašne tenko v tejto temnej miestnosti.

„To som ti chcel povedať drahá. Ovládaš oheň, vodu, vzduch a zem.“ Usmial sa.

„Prosím?“

„Je to tak ako počuješ.“ Zakrútila som hlavou.

„Nemôžem rozhodovať o jeho... osude.“

„Musíš.“ Vysmieval sa mi do tváre Caius. Stál na nohách a kráčal k nám. Pozrela som sa na Shusi a ona sa na mňa nesmelo usmiala. Od Felixa si asi udržiavala odstup. To som nechcela! Kvôli mne to robiť nemusia. Nikdy! Nikdy by som im neublížila. Očami som hľadala Edwarda. Aj som ho našla. Stál pri trónoch a nespúšťal zo mňa oči.

„Nerozhodnem sa!“ zavrčala som, no to ma už niekto držal pod krkom a opieral o stenu. Nemala som ešte veľa síl ale myslím, že tohto pacholíka zvládnem. Odhodila som ho a vrčala.

„Caius, braček myslím...“ chcel sa ma zastať Aro, no ten kretén na toho upíra len kývol.

Rozbehol sa a zhodil ma na zem. Kopla som ho medzi rebrá a odkusla mu prvé rameno. Zavrešťal bolesťou. A ja som sa zľakla. Bože! Ubližujem niekomu kto len musí plniť rozkazy.

Chcel po mne skočiť. Skočil a ja som ho uväznila pod mojimi rukami. Jeho rameno patrilo tam kam malo a on na mňa len vyľakane pozeral. Bol určite nový.

„Stop! Ukľudni sa! O to mu ide! Rozumieš? Vie, že ťa zabijem.“ Vrešťala som, keď sa mladý trepal.

„Bojuj!“ kričal Caius na toho upíra.

„Dosť!“ zakričala som a okná vyrazil vietor. Zhlboka som dýchala a držala toho upíra.

On vstal a cúval.

„Jane.“ Šepol Caius. Ten chlapec padol na kolená a lapal po dychu. Zmietal sa v bolestiach, ktoré ja dobre poznám.

„Prestaň!“ skočila som jej do cesty. No ona však nespúšťala pohľad z neho. Ruky som stláčala do pästí. Všetko som videla na červeno. Okolo Jane sa vytvoril ohnivý kruh. Otočila som hlavu ku chlapcovi. Slabo sa na mňa usmial, no ja som sa sústredila na to čo sa dialo predo mnou.

„Ako?“  šepol Caius.

„Vidíš braček? Je talentovaná!“ Tlieskal rúčkami Aro.

„Nie!“ vzlykala Jane a behala v ohnivom kruhu.

„Spusti ho.“ Držal ma za pažu niekto pre koho by som dala život.

„Edward...“

„Pusti JU!“ zavrčal. Kruh spadol a ja som sa mu pozerala do jeho karmínových očí. Jane sa rozbehla a hodila sa mu okolo krku.

Usmiala sa na mňa a jemne ho pobozkala na pery. Suka!

Kráčala som k tomu chalanovi a chytila ho za ramená.

„V pohode?“

„Ďakujem.“

„Máš za čo!“ nahradil moje slová Aro. Otočila som sa k nemu a jemne sa usmiala.

„Takže mám rozhodnúť...“ Temne som šepla. Trochu napätia neuškodí aj keď ubližovať naozaj nikomu nebudem!

„Presne tak.“ Sekol Caius.

Kráčala som k nemu. Hlavu mal sklonenú. Palcom som mu ju zdvihla. Zdvihol tvár a mňa opantali jeho oči. Boli zlaté a srdečné.

„Poviete... čo... čím sa previnil?“ preglgla som.

„Chcel sa ukázať na slnečnom svetle pred ľuďmi.“

„Prečo?“ šepla som k nemu a on sa trpko usmial.

„Sama dobre vieš, čo je to stratiť lásku.“ Zavrela som oči a nadýchla sa.

„Nedovolím... aby si zomrel.“ Otvorila som oči a pozrela sa na tri obsadené tróny.

„Si si istá, svojim rozhodnutím, drahá?“

„Samozrejme!“ rozhodla som rozhodne.

„Tak potom...“ Kývol na upírov, ktorí držali toho vegetariána.

„Si voľný.“ Usmiala som sa.

„Ďakujem... Denisa.“

„Ako?“

„Niekedy sa ešte stretneme.“ Usmial sa a už ho nebolo. Zakrútila som hlavou a pozrela sa na Shusi. Pozerala sa smerom ktorým neznámy ušiel. Čo to všetko, okolo mňa, malo znamenať? Myslím, že to bude všetko ešte veľmi zaujímavé.

„Idem na lov, Aro.“

„Nemusíš veď...“

„Na lov zvierat.“ Skočila som mu do reči a on stíchol. Chápavo sa usmial sa ja som sa rozbehla von. Potrebovala som si prečistiť hlavu. Prekonať nástrahy mojej mysle.

Autor: DarkPassion (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Nemé srdce 26. kapitolka: