Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Nemé srdce 29. kapitolka koniec

18.03.2010 (13:15) • DarkPassion • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 944×

“Spomienky sú niekedy ten najjednoduchší liek alebo ten najjednoduchší vrah.“

29. kapitolka The End

hudba

„A čo s ňou mám robiť? Je úplne mimo Felix!“ Počula som ako Shusi šeptá. Musela stáť pri mojej posteli.

„Je to kvôli mne však?“ Ten hlas, ten sametový a jemný hlas sa mi dostával pomaličky ho uší. Chcela som si ho premietať celú  večnosť!

„A kvôli komu inému Edward. Sľúb mi, že keď s Felixom odídeme, postaráš sa o ňu!“

„Budem pri nej, sľubujem!“ Otvorila som oči a pozrela sa na moje prázdne ruky. Už tu nebola moja sestrička. Už tu nebol nikto kto by mi rozumel!

„Och, Denis ani si nevieš predstaviť ako som sa o teba bála!“

„Ale prosím ťa! Nič mi nebolo,“ musí mi veriť.

„Už by sme mali ísť láska,“ oznámil jej Felix, Shusi k nemu strelila pohľadom a potom ku mne. Vyzerala, že sa jej do toho moc nechce.

„No bež! Opatrujte sa!“

„Ty nezabudni čo si mi sľúbila!“ zakričala Shusi. Áno znovu sa usmievať. Lenže JA tu už nebudem.

„To myslíš ako?“ šepol ku mne Edward. A čo teraz?

„A zaujíma ťa to vôbec?“ Zasmiala som sa mu do tváre a on zvážnel. Prosím toto mi nerob!

„Neviem prečo... ale áno, zaujíma!“

„Edward...“ neviem čo som mu chcela povedať ale do izby vletela Jane s tým škrekľavým hlasom.

„Láska!“ Bože ja ju snáď zabijem... a kus jej hlavy hodím psom!

„Jane mohla by si prosím na chvíľu odísť?“ Usmial sa  na ňu Edward a ona si založila ruky na prsiach, nadurdila sa a buchla dvermi. S mojimi dverami len tak trieskať nebudeš drahá! Kričala som na ňu z môjho vnútra. Krava jedna!

„Neoslovuj ju tak, prosím!“

„Prepáč!“ Och, aby sa nepototo!

„Idem si dať sprchu... kľudne môžeš ísť Edward. Nepotrebujem strážneho psa,“ ale v kúte mojej malinkej dušičke a niekde v kúte môjho rozbitého srdca som vedela, že chcem aby tu bol. Aby keď vídem zo sprchy sedel na posteli a čakal ma s tým pokriveným úsmevom. Zamrkala som očami a vrátila sa do reality. Už aby prišiel ten môj neznámi a vzal to čo ma tu drží. Môj mŕtvy život!

„Prosím?!“ Vykríkol Edward a stál na nohách. Bože, Denisa to si nevieš dávať pozor na myšlienky ani tých pár minút?!

„Nechaj to tak,“ mávla som rukou a už už som sa chytala kľuky od kúpeľne. No on ma schmatol za rameno a pritlačil k stene. Naše tváre boli tak blízko až sme sa dotýkali nosmi.

„A čo urobíš?“ šepla som  a privrela oči.

„Povec mi pravdu... pomôž mi spomenúť, prosím,“ prosíkal so zničeným hlasom. S hlasom, ktorý bol plný beznádeje. A čo mám robiť teraz? Nemôžem zradiť toho muža... veď som mu to sľúbila. ON sám sa mi ponúkol, že mi pomôže. A Edward bude žiť šťastne. Bez spomienok na mňa... cítila som ako mi už pri tej myšlienke stláča srdce. Tento pocit som neznášala... bol prekvapivo... najbolestivejší.

Nie som ako ostatní... nie som originál. Už nie som nič.

„Edward... snažila som sa... ja,“

„Prosím!“ Chytil ma za tvár a oprel si svoje čelo o to moje.

Chytila som ho za ruku a pritiahla k posteli. A rozpovedala som mu celý náš príbeh. O tom ako som sa prisťahovala do Forks. O tom ako sme sa spoznali. Ako ma zachránil. O tom ako som sa stala upírom a čo všetko sa nám postavilo do cesty. I to prečo je tu. Kvôli hlúpej baterke v telefóne! Len kvôli blbej náhode!

„Tak... spomínaš si?“ On len smutne zakrútil hlavou a ja som sa zúfalo zasmiala.

„Vedela som to...“

„Ešte niečo skúsim... len nech mi tvoja družka neodtrhne hlavu,“ zasmiala som sa a on roztomile zodvihol jedno obočie.

Naklonila som sa a pohladila ho po tvári. Palcom som mu prešla po dolnej pere. Musela som sa usmiať. Pripadalo mi to ako kedysi. Keď sa hneval alebo keď bol smutný a ja som sa ho snažila rozptýliť. Zakrútila som hlavou aby som vyhnala spomienky a vrátila sa späť do prítomnosti.

Naklonila som sa a obtrela sa o jeho pery. Zavrel oči a kútik úst sa mu zvlnil hore. Obaja sme sa do bozku viac vložili. Zapojila som aj jazyk. Najprv som mu ním jemne prešla po spodnej pere a potom sa začali spolu maznať. Bol to nádherný pocit... ale i pocit, ktorý ma vedel zabiť.

Oprela som si o jeho čelo to svoje a vzdychla si.

„Tak?“

„Ja...“

„Chápem,“ odfrkla som si a vstala z postele. Takže som skončila. Skončila som a stratila jeho srdce.

„Prepáč... ja...“

„Choď!“ Ukázala som na dvere, i keď mi to trhalo srdce. Niekde hlboko vnútri som vedela, že ho to trápi, že v kúsku jeho srdca stále som... no veľmi ďaleko k realite. Škoda!

Vstal a s sklonenou hlavou vypochodoval z mojej izby. Pomalým krkom som sa prišuchtala k oknu a oprela som si hlavu o jeho okraj.

„Tak kde si?“ šepla som a nechala moje slová unášať vetrom. Nech to počuje celý svet. Kam zmizol môj drahý... kam zmizlo to šťastie... ktorým som kedysi prekypovala.

Už aby bolo po všetkom. Už aby som ocitla niekde, kde bude všetko inak. Lenže ja sa ocitnem v čistej samote. Budem blúdiť v čierno čiernej tme. Naveky a sama.

Kráčala som po záhrade medzi hrobmi. Áno Aro tu  má cintorín pre upírov jeho gardy... milé. Zastala som pred jedným... meno tej ženy ma zaujalo. Ale aj ten epigram čo mala napísaný na náhrobku.

Vždy som kráčala ruka v ruke s osudom. Pohladila som tie slová a položila jej na hrob žltú gerberu.  Dúfam, že tu budem aj ja... kde inde by som bola pochovaná? Veď už nemám nikoho... mala som rodinu... Cullenovcov, ale tým sem nemôžu ísť. Nemôžu ohroziť vlastné životy... aspoň nie teraz.

„Tak som tu drahá...“ otočila som sa a uvidela toho muža. Na tvári sa mi objavil úsmev šialenca.

„Môžeme?“ Kývla som a chytila sa zo za ruku. Viedol ma k záhrade pred hradom. Ukázal gesto aby som si kľakla a ja som tak urobila. Zodvihla som hlavu a posledný krát sa pozrela do jeho okna. Bol tak. Práve odohŕňal záves...  Pozrel sa tam i môj cudzinec a zvrhlo sa usmial. Vtedy Edward zakričal Nie a mňa chytil cudzinec za hlavu.

„Moc... ti ďakujem!“ usmiala som sa a on ma pobozkal na čelo. Zavrela som oči a nechala sa trhať. Z úst mi neunikol ani jeden bolestný tónik. Konečne preč!

Edward

Stál som vo svojej izbe a premýšľal. Prečo si nemôžem spomenúť? Proste to nejde... áno ja chcem, ale nejde to! Bolelo ma moje mŕtve srdce, keď som videl jej sklamanie na tvári, keď som si nespomenul. Cítil som i lásku pri našom bozku... vedel som, že ju chcem držať stále... obsypávať bozkami, hladiť jej vlasy. Za ušami mi hrala hudba. Z Romea a Julie... v mnohých veciach ich chápem. Ani ja by som nedokázal žiť bez lásky... nedokázal by som žiť bez nej. Keby sa jej niečo stalo! Ale prečo si neviem spomenúť? Dokázať sa jej dotýkať a povedať tie slová?

Odostrel som závesy a uvidel niečo čo ma donútilo rozpadnúť na kúsky. Ona... kľačala na zemi a usmievala sa na upíra, ktorý ju držal za hlavu. Chcel spraviť... ja ho poznám! To je  ten nešťastný upír, ktorému som zabil družku. To snáď nie!

Pozrela sa do môjho okna a ja som tam len tak nehybne stál. Miesto toho aby som konal. Keď sa na mňa pozrel on  pred očami sa mi začali premietať obrazy. Ona... ja... les... láska... nemé srdce... bolesť... plač... premena... odcudzenie... sklamanie... Volltera... a znovu láska. Rozbehol som sa a utekal. Och, Denisa.  Ten upír stál nad jej roztrhaným telom. Nie! Vrhol som sa na neho a začal s ním bojovať. Naše sily boli na toľko vyrovnané, že náš boj bol len o šťastí. O tom hlúpom šťastí, ktoré mňa vždy obchádzalo a aj obchádza.

„Edward!“ Zakričala Shusi?! Otočil som sa a v tom som pocítil ostrú bolesť v zápästí. Niekto ho zo mňa strhol a ja som si zatiaľ... popripájal to čo mi chýbalo.

Denisa

hudba

To snáď nie je možné! Cítila som ako sa moje časti tela spájajú. Keď som bola už celkom celá vstala som na nohy... otvorila som oči a uvidela Edwarda. Ten cudzinec na ňom ležal. V tom kričala Shusi a zhodila ho. Edward si pospájal kusy tela a pozrel sa mojim smerom. Rozbehol sa a už ma držal v náručí. Nevládala som...

„Shusi Nie!“ Felix? Otočila som sa na Shusi. Očami vytvorila oheň. No cudzinec ju doň stiahol. Nie! Chcela som k nej bežať ,no moje nohy neposlúchali. Edward ma chytil okolo pásu a ja som sa otriasla vzlykmi. Mala som zomrieť ja! Ja! Nie ona... nie ona.

Stojím na cintoríne. Keby si vedela čo si pre mňa znamenala. Shusi... pohladila som jej pomník a usmiala sa na červené ruže. Milovala ich... aspoň to málo som o nej vedela. Chýba mi jej úsmev na perách. To ako ma povzbudzovala alebo zasnívané reči o Felixovi. Teraz by som za to všetko dala i vlastný život. Počuť ju aspoň jeden jediný raz! Prečo mi to robíš Bože?! Padla som na kolená a schovala si tvár do dlaní.

Niekto ma chytil... a ja som sa otočila.

„Bude to dobré uvidíš...“ pobozkal ma na pery a ja som sa zamračila.

„Prečo mi hovoríš, že to bude dobré, keď viem, že nebude?“

„Máš predsa mňa, Denis...“

„Ja viem, prepáč,“ pobozkala som ho na čelo a on ma vzal za ruku. Bežali sme spolu k nášmu vodopádu. Zvalili sa do trávy... teda on nado mňa. Nosom mi prešiel po krku a ja som sa zachvela.

„Veľmi si  mi chýbal, láska!“

„Do teraz  si vyčítam, že som bol taký hlupák!“

„Nebol si hlupák... len, no proste Edward,“ zasmiala som sa a on ma kusol do krku.  Zvalil sa vedľa mňa a začal...

„Vieš niečo sa ťa musím spýtať.“

„No?“ Bola som zvedavá čo z neho vyletí. Čím mi zlepší náladu alebo ma zavedie myšlienkami inam. Konečne ho mám... a na večnosť!

„ Vezmeš si ma?“

Takže je tu THE END. Dúfam, že ste boli spokojní. Mám Vás rada a proste... ja tlieskam Vám!

=)=*

Autor: DarkPassion (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Nemé srdce 29. kapitolka koniec: