Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Nemôžem ťa milovať - 4. kapitola

09.05.2011 (19:15) • Forevergirl • FanFiction na pokračování • komentováno 2× • zobrazeno 3907×

4. kapitola

Bella:

„Aký dôkaz? Paul... on si vymýšľa,“ šepla som rozstraseným hlasom.

„Ja viem, Bell. Neboj sa, všetko bude v poriadku,“ tíšil ma a upokojujúco ma hladil po chrbte. Vrhla som sa mu okolo krku a začala zvlykať. Mala som strach, no nevedela som ani prečo. Možno o seba, ale hlavne o Paula, o našu svorku, ktorú upíri môžu ohrozovať.

Ešte chvíľu som sa triasla, no vedela som, že Paul ma uchráni pred všetkým, viem, že bude stáť vždy za mnou.

„Belli, musíme tam ísť,“ šepol mi do ramena a pohladil ma po vlasoch. Odtiahla som sa a pozrela do jeho čokoládových očí. Mal v nich nežný pohľad, a hlavne ochranársky. Bál sa o mňa, veľmi.

„Tak dobre,“ šepla som smutne a postavila sa. No jeho horúce ruky ma objali zozadu okolo pása. Bolo to príjemné, vedela som pri ňom dokonale zabudnúť na všetky problémy.

„Už by sme...“ Začal, no ja som ho umlčala bozkom a šla sa obliecť. Obaja sme sa trochu skultúrnili a išli dole. Vonku som sa už chcela premeniť, ale Paul ma zastavil.

„Belli, nechcem, aby si sa tam bola znova vyzlečená, bude lepšie, ak pôjdeš ako človek. Zveziem ťa,“ šibalsky sa na mňa mrkol. Poodstúpila som trochu od neho a nechala ho premeniť. Potom som mu skočila na chrbát a tvár si položila na jeho čierny kožuch. Spokojne zavrnel a rozbehol sa so mnou.

Cestou som začala mať znovu strach, bála som sa ich, bolo ich až sedem. Aj keď ten ich vodca vyzeral trochu „normálne“. Zrazu Paul zastavil a ja som ucítila strašný smrad. Zdvihla som hlavu z jeho kožucha, a pozrela sa pred seba. Už sme tu boli, presne na hranici. Pred nami boli Cullenovci a vlci, no všetci prišli ako ľudia. Sam sa na mňa pozrel, na prvý pohľad bol nahnevaný. Odvrátila som od neho pohľad a zrak zabodla do toho hajzla, ktorý sa na mňa arogantne usmieval. Striasla som sa od strachu.

Paul sa rýchlo v lese premenil, obliekol si šortky, chytil ma za pás a šli sme bližšie.

Očkom som sledovala toho hnusného Edward, šklebil sa na mňa rovnako ako ten veľký vedľa neho. Bolo mi z nich zle.

„Bella,“ ozval sa Sam, veľmi dobre som poznala ten hlas, hlas vodcu, alfy. Nikto z nás to nemal rád, proste sme ho museli poslúchnuť, aj keď sme nechceli.

„Áno?“ spýtala som sa nesmelo. Paul ma ešte pevnejšie objal.

„Myslím, že vieš, o čo tu ide.“

Sam sa na mňa obviňujúco pozeral, videla som veľmi dobre, že mi neverí. Chcel, aby bol mier medzi nami a Cullenovcami, ale ja som bola naozaj nevinná.

„Nie, ja som nebola...“ Sam ma zastavil hlbokým zavrčaním, ktoré sa mu ozvalo z hrude. Pritlačila som sa ešte viac k Paulovi, bála som sa.

„Upokoj sa, Sam,“ povedal mu Paul výhražne a jeden upokojujúci bozk venoval mojim vlasom.

„Nevrč po mne, Paul. A Bella - ty sa nevyhováraj, Cullenovci sú slušní ľudia... teda upíri.“ Toto sa nedalo počúvať.

„Bol by som rád, ak by sa to už neopakovalo,“ ozval sa ten ich vodca. Zavrčala som, všetci sa na mňa okamžite pozreli.

„Bella, prestaň!“ skríkol na mňa Sam.

„Bella, inak toto si si zabudla na našom území,“ povedal pobavene ten debil s bronzovými vlasmi. V ruke mal kúsky môjho trička, ktoré sa roztrhalo pri mojej premene na našom území. Toto ma strašne naštvalo, tak som začal po ňom kričať.

„Ty idiot, ja som nebola...“

„Bella, prestaň!“ prekríkol ma Sam, znova tým svojím alfa tónom. Nenávidím to.

Paulom to znova zatriaslo, chcel ma chrániť.

„Sam, môžeš na ňu konečne prestať kričať.“ Paul hovoril cez zuby, cítila som z neho ako sa chveje, každú chvíľu sa mohol premeniť.

„Nepleť sa do toho, Paul. Bella, oficiálne ťa na dva mesiace vyhadzujeme z našej svorky, nebudeš sa premienať po celú dobu a budeš len doma,“ prikázal mi Sam. No toto nebol Sam ako priateľ, ale Sam ako alfa našej svorky. Vlastne mojej už nie, ja už nie som člen svorky. Zpredu som začula arogantný smiech. Zavrčala som sa na toho debila s bronzovými vlasmi.

Vytrhla som sa z Paulovej náruče a utekala som domov.

„Vďaka, Sam. To veríš týmto... a Belle nie?“ Počula som Paula, no pridala som ešte viac do kroku. Ešteže som poznala veľmi dobre les. Cestou som začala vzlykať, takmer som nevidela pred seba. Vonku začala byť tma, myslela som, že za mnou Paul pobeží, ale určite ho zdržal Sam. Sam totižto nenávidí, keď niekto odmieta vykonať jeho rozkazy. Ale ako mu mám dokázať, že som nevinná? Ale nielen jemu, mám pocit, že jediný, kto mi verí, je Paul.

O chvíľu som pred sebou zbadala dom, rýchlo som vbehla dnu. Tam bol ocko s mamkou.

„Bella, preboha, čo sa stalo?“ spýtala sa ma zhrozene mamka, keď uvidela môj výraz a veľké slzy, ktoré mi stekali po lícach.

„Nič, len ma ten idiot s bielym ksichtom obvinil, že som bola na ich území, ale klame. Sam ma vylúčil na dva mesiace zo svorky.“ Poslednýkrát som vzlykla a vybehla hore do svojej izby. Treskla som dverami, na posteli som sa stiahla do klbka a vzlykala.

Nechápala som, prečo mi to ten hajzel urobil. Veď som mu nič nepovedala, nič neurobila. Ale ako chcú. Nebudem vo svorke a budem si užívať každodenný život.

„Je vo svojej izbe.“ Začula som hlas môjho otca zdola. O chvíľu sa otvorili dvere, bol to Paul. Opatrne si ku mne sadol, ihneď som sa mu vrhla do náručia.

„Paul, ja som tam naozaj nebola,“ vzlykla som mu do ramena.

„Ja viem, zlatko. Ja viem,“ šepkal mi naliehavo do ucha a upokojujúco ma hladil po chrbte.

„Čo mám teraz robiť?“

„Nič, Bell. Sam im verí, tak budeš musieť vydržať tie dva mesiace. Neboj sa, budem stále s tebou,“ sľúbil mi a venoval mi horúci bozk na čelo. Ľahol si so mnou, tak som si položila hlavu do jeho lona a v ruke som pevne tisla jeho tričko, aby mi nikam neodchádzal. Hladil ma po vlasoch a ja som začala zaspávať. Nechcela som, ale prišlo to samo.

V noci som sa zobudila na pohyby podo mnou. Budík ukazoval dve hodiny ráno.

„Pšt, Belli, spinkaj. Ja musím ísť na hliadku, potom budeme celý deň spolu,“ šepkal a ucítila som jeho pery na mojom čele. Rýchlo som si ho pritiahla k sebe, aby som ho mohla poriadne pobozkať. Jemne sa zasmial, a potom som počula ako odchádza.

Napriek tomu, že sa mi ešte chcelo strašne spať, šla som do sprchy a vo voňavom pyžame si ľahla naspäť do postele. Chýbal mi tu Paul, tak som sa poriadne zababušila a zatvorila oči.

V noci ma párkrát prebúdzali zvláštne zvuky, ale nechala som to tak, a ihneď zaspala.

Ráno som sa zobudila v dosť blbom rozpoložení. Bolela ma hlava a bola som stále strašne unavená. Ale však mám na to celý deň, keďže žiadna hliadka ani nič iné ma nečaká.

Otočila som sa na druhú stranu, lebo ma bolel celý chrbát, keď som zrazu uvidela vedľa seba malý, poskladaný papierik. Sadla som si a otvorila ho. Bolo tam napísané: „Priprav sa na najhoršie. Toto bola len časť toho, čo ti urobím, vlčica. Nemala si sa na mňa vrhnúť, možno by som ti to uštedril. Čoskoro sa uvidíme. Edward

Strnulo som sedela na posteli a triasla sa od strachu. Nevedela som, čo robiť, ale Paul sa to nesmie dozvedieť. Musím si to s ním vybaviť sama.

Áno, vybavím si to s ním sama.

3. kapitola - 5. kapitola

Autor: Forevergirl (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Nemôžem ťa milovať - 4. kapitola: