Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Nemôžem ťa milovať - 6. kapitola

13.05.2011 (10:45) • Forevergirl • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 3109×

6. kapitola

Bella:

Keď som sa trochu upokojila, odložila som ten list na stôl a zišla do kuchyne. Bola tam len Leah.

„Bells, si v poriadku?“ spýtala sa ma, keď si všimla môjho vystrašeného výrazu.

„Jasné, len som mala zlý sen.“ Musela som jej klamať, viem, že by to povedala ihneď Paulovi, ale nechcem ho do toho zaťahovať, nikdy. Mohol by mu ublížiť, a to by som neprežila.

„Kde sú všetci?“ spýtala som sa, aby som odviedla jej pozornosť.

„Mamka je u Embryho rodičov, ocko je u Charlieho a Seth šiel v noci s Paulom za ostatnými,“ odpovedala mi.

„Prečo si nešla s nimi?“ spýtala som sa jej, keď som si chystala raňajky.

„Niekto tu musí byť s tebou, a okrem toho, nemám náladu na Jakea, je strašne otravný,“ znechutene si odfrkla. Musela som sa zasmiať.

„Je otravný... počkať, toto veľmi dobre poznám, a potom...“ rehotala som sa, vedela veľmi dobre, na čo narážam.

„Veľmi vtipné, Bella. My nie sme ako ty s Paulom, my sa nenávidíme.“

„A z nenávisti môže byť veľmi rýchlo láska,“ šepla som so smiechom. Bohužiaľ to počula, radšej išla do obývačky. No len čo som ostala v kuchyni sama, vrátil sa mi strach z toho listu. Myslím, že by som to mala povedať Paulovi. Alebo nie, bude lepšie, keď mu to nepoviem.

Keď som dojedla, znova som vybehla do izby. Pri dverách som zrazu ucítila strašný smrad. Upír. Zachvela som sa, no pootvorila som opatrne dvere. Srdce mi prudko bilo, ale nebol tam nikto. Nahlas som si vydýchla, ale vtom som zbadala ďalší preložený papierik. Och, nie. Čo som komu urobila?

Sadla som si na posteľ, opatrne ho chytila do rúk a otvorila ho. Bolo tam písané: Vieš čo? Nechce sa mi dlho čakať, tak by sme sa mohli stretnúť o deviatej pod útesom pri mori, dobre? Vlastne tam musíš prísť, ak nechceš, aby sa tomu tvojmu vlkovi niečo nestalo. Už sa teším.

Po líci mi stiekla malá slza. Cítila som sa vyčerpane. Veď som mu nič neurobila, tak čo odo mňa chce? Prečo sa to deje práve mne?

Pozrela som sa na hodiny, ukazovali trištvrte na deväť. Skvelé, najhoršie bolo, že som nevedela, či sa mám báť, ale nemala som strach. Snáď sa ubránim, keby sa o niečo pokúšal. Ani som nepoužívala mozog, vyskočila som z okna a išla na tú pláž. Nemyslela som. Možno by som mala zavolať Paulovi, ale ťahať ho do toho nebudem. Je to medzi mnou a tým magorom, ale vlastne ani neviem čo. Neviem, čo odo mňa chce, prečo mi to robí. Ani som sa neobťažovala premeniť, o chvíľu som tam bola. Otáčala som sa z jednej strany na druhú, či ho neuvidím.

„Ahoj, Bells,“ ozvalo sa za mnou. Srdce mi prudko poskočilo. Začala som sa pomaly otáčať, až som toho hajzla uvidela. Znova na mňa pozeral tým svojím arogantným úsmevom.

„Ty ani nevyslovuj moje meno,“ povedala som mu medzi zuby.

Zasmial sa. Debil. „Ja si budem robiť, čo chcem,“ povedal tvrdo, jeho výraz sa rýchlo zmenil. Očividne bol naštvaný, ale to ja tiež. No strach bol silnejší.

„Povedz mi, čo vlastne odo mňa chceš? Nič som ti neurobila, tak prečo?“ spýtala som sa ho znova rozstraseným hlasom. Začínala som mať strach.

„Jednoduchá odpoveď. Baví ma to. A vieš čo je zvláštne? Vôbec mi nesmrdíš ako tie ostatné psy,“ hovoril pobavene. Bolo mi z neho strašne zle.

„Tak už môžem ísť, však?“ spýtala som sa s nádejou. Otočila som sa, mala som v pláne utiecť. No už bol predo mnou, pomaly sa ku mne približoval.

„Nepribližuj sa ku mne!“ vrčala som naňho. No urobil ešte dva kroky, moje telo sa rozhorelo a začalo triasť. Okamžite som sa premenila. Vycerila som naňho zuby a vrčala.

„Myslíš, že si takto pomôžeš? Chceš naozaj vedieť, prečo to robím? Miloval som totižto jednu upírku, no zabilo ju jedno dievča. Bola vlkolak, presne ako ty. A ja sa postarám, aby na tomto svete nežil nikto ako ty. Ona si to nezaslúžila, nikdy nikoho nezabila a...“ vrčal na mňa. Jeho výraz mi naháňal strach, a zrazu po ňom ostala šmuha.

O sekundu som ucítila tvrdý náraz do môjho tela ako predtým. No tentoraz som sa neubránila, odletela som pár metrov dozadu a dopadla na chrbát. Nahlas som zakňučala, nemohla som hýbať jednou labou. Strašne to bolelo, ale nesmiem sa vzdať. Opatrne som sa postavila, a čo najhlasnejšie zavrčala na toho hajzla pred sebou. Znova sa chystal na mňa skočil, keď ho zrazu veľký čierny vlk zrazil k zemi. Nie, Paul. Za ním zrazu dobehol Embry s Jakom. Rýchlo som sa premenila a dala si tričko, ktoré som mala omotané okolo nohy.

„Paul! Paul! Prestaň, ublíži ti!“ kričala som naňho, ale nepočúval ma. Edward zrazu skočil na Paula, ktorý nahlas zakňučal od bolesti. Podlomili sa mi nohy, v ruke sa mi ozvala tupá bolesť, ale ešte väčšia v srdci.

„Paul!“ skríkla som znova hystericky. Nikto z nich ma nepočúval. Počula som len vrčanie, ktoré sa mi v hlave ozývalo zo všetkých strán. Bolo mi strašne zle, točila sa mi hlava. Srdce mi prudko bilo, horúčava pohlcovala moje telo. Všetko naraz. Asi odpadnem.

A zrazu sa ozvalo to najbolestnejšie zavytie, aké som kedy počula. Otvorila som zaslzené oči, predo mnou ležal čierny vlk na zemi, nehýbal sa. Jacob s Embrym sa nad ním skláňali, Edward bol preč. Snažila som sa nabrať síl, zdvihla sa zo zeme a rozbehla sa za Paulom. Padla som pri jeho tele na kolená a začala vzlykať ešte hlasnejšie.

„Paul, prosím, prebuď sa. No tak, Paul!“ Hlas sa mi triasol, naliehavo som hladila jeho kožuch, keď som zrazu na ruke zacítila krv. A vtom sa pohol.

„Paul!“ vykríkla som. „Paul, skús sa postaviť a premeniť sa. Potrebuješ ošetriť.“ Tentoraz som mu to šepkala. Cítila som, ako sa snaží jeho telo pohnúť. O chvíľu sa zdvihol, no bolestne zakňučal.

„Embry! Choď pre Jaredovho otca!“ skríkla som naňho, Jaredov otec jej totižto lekár.

„Paul, a teraz sa pokús premeniť. S Jakeom ťa podržíme.“ Pozrela som sa na Jakea, s vážnym výrazom prikývol a postavil sa z druhej strany. Chvíľku mu trvalo, než sa premenil, ale zvládol to. Zrazu nám jeho horúce telo padlo do rúk. No nehýbal sa.

„Paul,“ vzlykala som, chytila som jeho tvár do dlaní, mal zatvorené oči. Srdce mu síce bilo, ale inak nič. Žiaden pohyb.

„Bella, neunesiem ho, je strašne ťažký,“ povedal mi Jake strnulo.

„Ja ho odnesiem s Jakeom,“ ozvalo sa za nami. Sam. Ospravedlňujúco sa na mňa pozrel, hneď zobral s Jakeom Paula a rozbehli sa s ním do rezervácie. Našťastie to nebolo ďaleko. Rýchlo som si zotrela slzy z líca, aby som vôbec videla a utekala som za nimi. O pár minút sme boli tam.

„Doktor už čaká u teba, Bella!“ skríkol na mňa Embry, ktorý nervózne prešľapoval pred domom. Paula rýchlo vyniesli do mojej izby, kde ho položili na posteľ.

„Všetci von,“ povedal nám doktor, no ja som nemohla odísť.

„Bella, ja viem, že sa oňho bojíš, ale bude v poriadku, len ma tu teraz s ním nechaj, musím mu vyrovnať pár kostí,“ povedal mi. Rýchlo som Paula pobozkala na čelo a išla za ostatnými. Oprela som sa o stenu a zviezla na zem. Rozvzlykala som sa, keď som počula zvuky, ktoré sa ozývali z izby.

„Neboj, Bells. Paul je silný, zvládne to.“ Všetci ma utešovali, ale ja som momentálne nedokázala premýšľať.

„Bella, čo to máš s rukou?“ spýtal sa ma zrazu Seth, takmer som na ňu zabudla.

„Nič, je to v pohode.“ Mala som ju síce opuchnutú, ale vydržala som to. Vtom sa otvorili dvere, už som stála oproti doktorovi so zmučeným výrazom.

„Bella, poď. Pozriem sa ti na tu ruku a poviem ti o Paulovom stave,“ povedal mi zvláštnym tónom, ktorý ma ešte viac vystrašil. Niečo nie je v poriadku, viem to.

Pomaly som s ním šla do kuchyne, kde mi začal ošetrovať ruku.

„Bella, s Paulom to vyzerá zle, možno tak nevyzerá na prvý pohľad, ale bude dlho v bezvedomí. Kosti a všetky zlomeniny by mu mali zrásť, ale nevyzerá to s ním dobre. Neviem, či sa vôbec preberie. Tie prudké nárazy, ktoré utrpel, majú svoje následky, jeho telo je momentálne dosť slabé,“ dopovedal. Mne sa zrazu zotmelo pred očami. Nie. Nie. Nie, toto nemôže byť pravda. Nie, neverím tomu. Môj Paul, moja jediná láska...

5. kapitola - 7. kapitola

Autor: Forevergirl (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Nemôžem ťa milovať - 6. kapitola: