Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Nemožno 6. kapitola

24.02.2011 (10:15) • Elie • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 949×

„Mne?“ opýtal sa, ako keby mi nerozumel.
„Áno, tebe. Tak hovor, čakám.“
„No... Mne sa nič nesníva. Nikdy,“ pripustil.
„Ale to je hlúposť. Len si to nepamätáš,“ protestovala som tvrdo.
„Keď myslíš.“ Otočil hlavu k dverám. Veď ešte nejdú. Ach, budú tam aspoň pol hodiny. Po chvíľke sa zase ozval:

„Nemáš mamu?“
„Mám. Odsťahovala som sa však od nej k Charliemu,“ vysvetlila som mu.
„A smiem vedieť prečo?“ dobiedzal. Tak dobre, keď je taký zvedavý.

„Moja mama si našla nového priateľa. Je športovec, preto chodí hore-dole po krajinách, a René bola smutná, že nemôže chodiť s ním. Tak som odišla, aby ma nemusela kontrolovať...,“ odmlčala som sa. Stačí mu to? Nič iné nepoviem. A ani on nepovedal! Aspoň otázka by sa slušila. Tak som sa musela opýtať ja:

„A ty máš okrem pána Cullena nejakú rodinu?“
„Och, áno. Poviem ti, kto v našom dome žije: Alice, Jasper, Rosalie, Emmett, Carlisle a Esmé. A ja. Som adoptovaný, tak, ako aj moji súrodenci.“

Onemela som. Taká veľká rodina? Sú vôbec všetci súrodenci? Asi nie. Takže určite nie. Ani neviem, prečo sa s ním o tomto rozprávam. Mal by povedať dobrý deň a nechať na pokoji, nie? Aj keď od neho bolo milé že sa mi venoval, aj keď sa asi chudák musel premáhať. Pozrela som sa naňho. Mohla som rovno do očí, lebo ma nevidel. Potom však otočil zrak presne na mňa. A... a usmial sa. Je dobrý herec. Určite má nejaký plán! Inak by sa na mňa takto nepozeral. Prekvapene som zdvihla obočie, ale neskôr som si uvedomila, že aj ja sa usmievam. Ako je to možné? No jednoducho, je slušné oplatiť úsmev. Musela som stočiť hlavu do zeme. Nevydržím to. Najradšej by som sa ho rovno spýtala: Ak sa so mnou nechceš rozprávať, nepremáhaj sa, mne sa svet nezrúti. Ale je to hlúposť. Teraz ma riadne prekvapil:

„Počuj, Bella, ja viem, že sa rozprávame len krátko ale... nechcela by si ísť niekedy v budúcnosti niekam... von?“ A ja som vypúlila oči. Myslím, že sa mi trochu spustila sánka. On nemá priateľku? Možno má, ale potrebuje ich viac. Nie, to nie je rande. Je to len prechádzka. Veď to ešte nie je... Bella, upokoj sa! Asi som veľmi rozrušená z toho, čo povedal. Ako len mohol? Čo mám povedať... Keď som išla otvoriť ústa, otvorili sa dvere, a do miestnosti vrazil chechtajúci sa Charlie a za ním Carlisle. Teda, doktor Cullen.

„Prepáčte moje zdržanie, vždy takto chodím na kávu,“ ospravedlňoval sa.

„Nie, my sme vás nechceli rušiť od rituálu,“ uisťoval ho Charlie. Doktor sa zasmial. Potom ma odviedol do nejakej veľkej odberne (alebo čo to bolo). Od toľkej krvi sa mi trochu zakrútila hlava. Prišlo mi aj zle.

„Si nejaká zelená. Choď sa trocha vydýchať vonku,“ navrhol. Pokývala som hlavou ako znak súhlasu, a už som bola preč. Zhlboka som dýchala, a šla blízko ku oknu. Po dvoch minútach som sa zase vrátila. Odber prebehol rýchlo, aby som hneď mohla ísť niekde, kde mi nebude zle. Doktor ešte trčal v tej odberni, a ja som na chodbe stretla Edwarda.

„Takže, už si si to rozmyslela?“

Autor: Elie, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Nemožno 6. kapitola: