Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Nemyslím si, že vieš, kto som! - Prológ

14.10.2010 (09:15) • pata123 • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1001×

Nemyslím si, že vieš, kto som!

Prológ

Bella

(pred tristo rokmi)

Nemôžem tomu uveriť! Ako sa to mohlo stať mne! Ako som mohla prehrať stávku s tým debilom, čo si hovorí môj bratranec? Ja ho asi zabijem! Ale to by nebol najlepší nápad, lebo to by neprospelo ani mne a už vôbec nie ľudskému svetu. Aj keď ma veľmi nezaujíma, ale potom by som nemala žiadne duše do svojej zbierky, ktorá vôbec nie je malá. Ale hlavné by bolo, že by som sa unudila na smrť. Samozrejme, keby sa to dalo. Nemal by mi kto zariaďovať, aby sa tu dostali. A ja by som im určite nechcela slúžiť ako nejaká dopravná značka. Na takú úroveň by som sa nikdy vo svojej existencií neponížila. Na takéto práce mám svojich podriadených, ako keby už nestačilo, že musím vládnuť celému podsvetiu. Ani si neviete predstaviť, aká je to drina.

Teraz sa kvôli jednej debilnej stávke o tristo rokov musím trepať na Zem. Ja ho chcem vidieť sa pražiť v najhorúcejších a najhorších zákutiach v mojom podsvetí! Ale to by neprežil! Sakra, to je taký idiot! Stále som nad tým rozmýšľala, že ho zabijem, ale prievozník duší sa nedá len tak ľahko nájsť. Pokiaľ viem ja, čo viem toho viac ako dosť, tak druhý ani neexistuje. Prečo? Som sa len s ním musela staviť, že žiaden novorodený upír nevydrží bez ľudskej krvi? No, ale v tom som sa poriadne mýlila, lebo Carlisle je jedinou výnimkou, aká kedy existovala a verím tomu, že aj jedinou. Neviem, ako vydržím na Zemi tých prekliatych päťdesiat rokov.

Už som až penila od nervov. Mám len tristošesťdesiat rokov, aby som sa na všetko psychicky pripravila. Najhoršie na tom je, že budem musieť ísť aj do školy. Načo bolo dobre, že som súhlasila s takou pitomosťou, ako je stávka? Musím niečo vymyslieť, ako sa dostať z tejto šlamastiky, ale je tu otázka, že čo? S dvoma prstami na rukách som si chytila čelo a začala s nimi točiť dookola. Prechádzala som sa z jednej strany na druhú, ale nič ma nenapadalo. Už som sa dostávala do fázy, že keď nič nevymyslím, je mi jedno, či bude koniec sveta, alebo nie.

„Pani, prosím vás. Viete, že som váš najpokornejší a najvernejší služobník. Prosím, upokojte sa, lebo na Zemi už začínajú vybuchovať sopky. Viete, že raz sa to už stalo a skoro ste zahubili celé ľudstvo a všetko, čo žije na Zemi. Ešte raz vás najpokornejšie prosím, aspoň trošku sa upokojte," hovoril mi Frederik a pritom sa mi plazil pri nohách.

„Ako si dovoľuješ mi vôbec niečo také povedať! Chceš sa dožiť ešte ďalšej minúty!" vrieskala som naňho.

On sa len na mňa vystrašene pozrel, nasucho prehltol a začal len kývať s hlavou, že áno.

Radšej som sa od neho otočila a odkráčala preč. Nemohla som sa naňho ani pozrieť, lebo mi z neho bolo zle. Ako si vôbec dovoľuje mi odporovať. Počula som ako si za mnou nahlas vydýchol. Má šťastie, že mám takú hroznú náladu, lebo keby som ho potrestala, tak by som si to vôbec neužila.

„Ale, ale, koho nevidím." Predo mnou sa objavil môj debilný bratranec.

„Ahoj, sesternička, ako si užívaš prehru?" opýtal sa ma.

Vražedne som sa naňho pozrela, ale vedel, že mu nič neurobím, lebo hlavne nemám prievozníka a druhý dôvod je môj otec, ktorý by ma zbavil moci a to by som nezvládla a zbláznila sa.

„Čo si tak ticho? Odhryzla si si jazyk?" nemohol si odpustiť túto poznámku.

„Ja určite nie, ale keď sa tak pozriem na teba, tak vidím, že sa ti objavili na tvári nejaké tie vyrážky." Prekvapene sa na mňa pozrel.

„Klameš!" zvrieskol.

„Myslíš?" uhrančivo som sa naňho pozrela.

„Ja to viem!" povedal, ale v jeho hlase bolo cítiť, že nie je si na sto percent istý.

Je neskutočný narcis. Vôbec nechápem, ako mohol získať takú moc. Podľa mňa je pre neho až príliš dobrá a vzácna. Ale jedno sa musí uznať, že je v tom dobrý. Stále som sa naňho pozerala uhrančivým pohľadom. Chcem, aby začal o sebe pochybovať. No ale ako vidím, tak sa mi to aj darí.

„Maj sa Bella. Musím ešte niečo dôležité urobiť. Nemám toľko voľného času ako ty," ironicky poznamenal.

Ja som sa ale škerila, lebo mi ten debil naletel. Nechápem, že tomu uveril, keď nemôže mať žiadne vyrážky. Však je predsa len sčasti boh. Je to preto, lebo mamu má bohyňu a otca človeka. Je to taký miešanec, ktorý sa nevidí každý deň. Oproti mne je to iba červ. Predsa len, som bohyňa podsvetia.

Autor: pata123 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Nemyslím si, že vieš, kto som! - Prológ: