Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Nephilim - 28. kapitola

06.01.2012 (07:00) • Nephilim • FanFiction na pokračování • komentováno 3× • zobrazeno 2230×

(Takto nejak si predstavujem Mary. Podobná babe z Loosies.)

„Počkaj!“ skríkla som. On sa však neotočil. Tresol dverami na svojej pracovni tak silno, až skoro vyleteli z pántov. Vedela som, že toto sa nikdy nemôže stať dobrovoľne. Ibaže karty sa trochu obrátili. Aké ironické. „Musíš predo mnou utekať? Chcem sa len rozprávať!“

„Rozprávať?“ ozvalo sa spoza dverí ironicky, predtým, než som stihla vletieť dnu a vidieť jeho výstup naživo. Naozaj bol ako zmyslov zbavený. Prechádzal sa hore-dolu po izbe upírskou rýchlosťou.

„Áno, len rozprávať,“ prikývla som. Carlisle sa trochu upokojil a posadil sa za stôl. Dýchal prudko, akoby sa hrozil vybuchnúť.

„Budem rád, ak to pôjde ďalej bez fyzického kontaktu,“ dodal už pokojnejšie. Prikývla som. Som naozaj odporná klamárka.

„Prečo sa mi tak vyhýbaš?“ Spýtala som sa priamo. Carlisle na mňa najprv neveriacky pozrel a potom sa div nerozosmial.

„Máš naozaj samovražedné sklony, však? Chceš, aby som ťa zabil?“

„Zabil?“ nechápala som. Len som ho bozkávala.

„Áno,“ povedal dosť ostro. „Mohol som sa na teba vrhnúť a rozdrviť ťa ako porcelánovú bábiku.“ Zdalo sa mi, že sa z jeho hrude ozýva tlmené vrčanie. Oči mal stále čierne, no tentoraz v nich nebol ani náznak túžby, iba čistá zlosť. Ešte nikdy som ho nevidela takého rozhodeného. Pohľad na neho ma desil. Bola som si istá, že by ma bol schopný zabiť. No nemohla som ustúpiť. Mala som len pár minút, kým Alice uvidí moje rozhodnutie a stihne sa vrátiť, aby to zastavila.

„Ja ťa milujem,“ povedala som sebaisto. Už som nebola nervózna. Išlo o viac, než len o moje city. „A nebojím sa ťa.“ On na mňa neveriacky pozrel. Znovu mu tvárou prebehol ten diabolský, sarkastický úškrn.

„Na tvojom mieste by som to nehovoril.“

„Ja ti verím. Pozri, máme len šesť dní,“ zopakovala som to, čo som si už miliónkrát povedala v duchu s toľkou ľútosťou. „Chcem ich stráviť s tebou!“

„Ale to nejde!“ znovu sa rozkričal a pokojná maska sa z jeho tváre nadobro stratila. Nebol čas nazvyš. Musela som konať. Uvedomovala som si, že to nebude nič príjemné. Nič, čo by naplnilo moje predstavy o prvom milovaní. Nič, z čoho by som mala väčšiu šancu vyviaznuť živá. No musela som to aspoň skúsiť.

Znovu sa začal prechádzať po miestnosti. Zarazila som ho v momente, keď sa práve zvrtol na päte. V tej chvíli som zazrela v jeho očiach záblesk strachu, no nedala som mu príležitosť ujsť. Ignorujúc svoje šialene bijúce srdce som zúfalo pritisla svoje pery na jeho a pokúšala sa nevšímať si, že on moje bozky neopätuje. Jednou rukou som zablúdila od jeho vlasov a druhou som skĺzla po jeho hrudi a bruchu až na rozkrok.

V tej chvíli vo mne svitla malá nádej, že by to mohlo vyjsť. Bohužiaľ, v momente, keď sa z neho vydral slabý ston, som začala panikáriť a vôbec som nevedela ako pokračovať. Sakra, prečo musím byť panna v takejto dôležitej chvíli? Moje doterajšie sexuálne skúsenosti boli veľmi chabé a len čisto teoretické. Zintenzívnila som svoj bozk. Napriek tomu, že on tam stál ako socha a očividne sa stále pokúšal brániť svojim emóciám, mnou začali prechádzať motýliky.

Nikdy by mi nenapadlo, že sa budem pokúšať znásilniť upíra.

Jeho pery sa trochu uvoľnili. Okamžite som využila príležitosť a jazykom som sa votrela do jeho sladkých úst a začala skúmať ich vnútro. V tom sa z neho okrem vrčania vydral ďalší ston, tentoraz silnejší. Moja druhá ruka skĺzla na jeho hruď a nemotorne mu začala odopínať gombíky. V tej chvíli som pocítila silnú bolesť na zápästí. Zmätene som sa pozrela dolu. Držal moju ruku v oceľovom zovretí, vykrútil mi ju za chrbát a tak ma odzbrojil. Nebolo šance. Odtrhol ma od seba, aby polapil trochu čerstvého vzduchu. Dýchal rýchlo a trhane, jeho pohľad ma prepaľoval, nevedela som identifikovať, či to bola nenávisť, alebo zúfalstvo, ale trhalo mi to dušu na kusy.

„Prečo to, dočerta, robíš?!“ náhle precedil pomedzi zaťaté zuby. Znelo to skoro ako povzdych. Naozaj zúfalý povzdych.

„Chcem ťa,“ šepla som napriek bolesti, ktorá sa ozývala z môjho, asi vykĺbeného, zápästia.

Ozvalo sa zavrčanie a vtom sa môj chrbát dosť škaredo oškrel o stenu. Chvíľu mi trvalo, kým som si prestala namýšľať, že som kúsok pšenice medzi dvoma mlynskými kameňmi a uvedomila som si, že sa nachádzam polonahá medzi stenou a o niečo tvrdším Carlisleom. Rozhodla som sa nevydať ani hlásku. Jeho tvrdé pery dorážali na moje a chvíľami som sa skoro dusila. On sa nepotreboval nadýchnuť. No zrejme si neuvedomoval, že ja áno.

„Milujem ťa, Mary,“ šepkal zúfalo popri tom ako lačnými perami skĺzaval po mojom krku nižšie. „Ale nechcem ti ublížiť... nedovoľ mi to...“ Jeho vnútorný boj na chvíľu ustal, pretože bol príliš zamestnaný mojou hruďou. Zmietala som sa medzi túžbou, vzrušením a bolesťou. Napokon to vyhrala bolesť. V momente, keď zo mňa strhol posledný kúsok oblečenia, ocitla som sa na tvrdej zemi. Chladná podlaha aspoň trochu schladila rany na chrbte. Mala som pocit, že celá pokožka na mne horí. Mala som chuť kričať, ale radšej som si zahryzla do jazyka. Nesmiem ho zastaviť. Nemôžem.

Carlisle bozkával moje brucho. Nechápala som, že aj napriek tej bolesti ma jeho dotyky privádzajú do šialenstva. Keď skĺzol ešte nižšie, vydral sa zo mňa ston. Na neho to malo neuveriteľné účinky. V momente zdivel ešte viac. Pocítila som na sebe váhu celého jeho tela a v rozkroku ma tlačila jeho tvrdosť. Bola som pripravená na akúkoľvek silnú bolesť. Bola som ochotná celý ten čas mlčať a nevydať ani hláska, nič, čo by ho zastavilo. Nech nevie ako trpím. No v momente, keď do mňa vrazil, som zabudla na všetky svoje predsavzatia. Bol to inštinkt. Bol to strach.

„Niee! Prosím, prestaň!“ kričala som, no on neprestal. Čo som si len myslela, že to bude snáď jemná romantika? S upírom? Do očí sa mi tlačili slzy, no opäť som si pripomenula, že toto som vlastne chcela. Áno, chcela som to.

Jeho pohyby ešte zrýchlili a pritvrdil tak, až som mala dojem, že sa mi lámu všetky kosti v tele. Bolesť. Neznesiteľná bolesť. Zahľadela som sa do jeho tváre. Bolo to jediné, čo ma dokázalo udržať pri vedomí. Jeho nádherná tvár... dokonalé črty. Môj anjel. Pohľad mi znovu padol na jeho chvejúce pery. Oči mal zavreté, bol ako v tranze. Cítila som, že sa blíži koniec. Jeho dych zrýchľoval a vzdychy sa z neho tlačili čoraz hlasnejšie. Potom sa zrazu zamrazil a otvoril oči. Jeho pohľad ma prebodával. Fascinovane som sledovala ako sa zreničky v jeho ónyxových očiach rozšírili a náhle mal v tvári prázdny výraz. V tomto momente bol vzdialený na míle ďaleko.

„Milujem ťa, Carlisle,“ šepla som, hoci som strácala dych. Nemohla som poriadne dýchať, no neprekážalo mi to. Bola som zmierená... Aspoň som sa pokúsila. Jeho duch sa znovu vrátil do tela. Zreničky sa prudko stiahli a dúhovky plynulo zmenili odtieň z čiernej na jantárovú. Sledovala som jeho nežné, medové oči a uvedomovala som si, že sa strácam kdesi do neznáma. Obklopila ma temnota.

<< 27. kapitola | 29. kapitola >>

Fuf, na túto kapitolu som sa celý čas nesmierne tešila, ale aj príšerne bála. Prvýkrát verejne opisujem nejaké intímne scény. Dúfam, že sa vám moje podanie páčilo. Pomaly sa blížime ku koncu - uznávam, naozaj pomaly, dokonca aj na môj vkus. Z predpokladaných tridsiatich kapitol bude asi viac. Snáď ste mi už odpustili ten dlhý odklad, ale kto čítal moje zhrnutie vie, že ma môj milovaný počítať na dlhý čas opustil, takže som nemala možnosť prispievať. Ďakujem za trpezlivosť. Mary

Autor: Nephilim (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Nephilim - 28. kapitola: