Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Nephilim - 3. kapitola

18.03.2011 (07:00) • Nephilim • FanFiction na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 2492×

Zrazu som pocítila ostrú bolesť v hlave, veľmi podobnú migréne. Spočiatku som si nevedela spomenúť, odkiaľ ten pocit poznám, no po chvíli sa mi v hlave vyjasnilo. Pohľadom som vyhľadala zdroj, z ktorého moja bolesť plynula. Edward.
Prepaľoval ma pohľadom, na ktorý celkom ironicky a príznačne sedel frazeologizmus: „Akoby sa mi snažil čítať myšlienky.“

„Vitaj, veľmi rada ťa spoznávam,“ prehovorilo ako prvé nízke dievča s elfským vzhľadom a strapatým účesom – Alice. Podišla ku mne neskutočne ladným krokom a vrelo ma objala.

„Ja tiež.“

„Ja som Jasper.“ Podišiel ku mne aj blonďák a trochu strnulo mi podal ruku. Zdalo sa mi, že sa tváril vydesene.

„Mary,“ opätovala som mu pozdrav. Jeho pohľad na mne zamrzol. Strhol sa, až keď ho Alice upozornila svojim tichým zakašľaním.

„Och,“ okamžite ustúpil o krok dozadu, „prepáč.“
Jemne som nadvihla obočie. O čo sa tu všetci snažia?

Na rad prišla Rosalie a Emmett. Príjemne ma prekvapilo zistenie, že oni dvaja nedisponujú žiadnymi nadprirodzenými schopnosťami, ktoré by vyslovene využívali proti mne. Čo sa nedalo povedať o Edwardovi, ktorý mi neustále rýpal do myšlienok. Samozrejme, bránila som sa.

„Ja som Renesmeé, ale všetci ma volajú Nessie.“ Pristúpilo ku mne napokon aj dievča. Prijala som jej ruku. Bola mimoriadne teplá, priam horúca. No to nebolo to, čo ma zarazilo najviac. V momente ako sa naše dlane spojili, prebehla mnou ešte intenzívnejšia bolesť. Neovládla som sa, prudko som si vytrhla dlaň z jej zovretia a chytila som sa za hlavu. Nessie venovala Belle krátky vystrašený pohľad a ustúpila odo mňa čo najďalej.

„Prepáčte,“ rýchlo som sa ospravedlňovala, zahovárajúc situáciu, „mávam migrény.“

„Často?“ ozval sa Edward zvláštnym tónom, ktorý sa mi vôbec nepáčil. Bol mi mimoriadne nesympatický. Už len z jediného dôvodu. Nikto nemá právo hrabať sa mi v hlave bez môjho dovolenia!

„Občas,“ poučila som ho, opätujúc mu prižmúrený pohľad. Nastalo napäté ticho, ktoré prerušil až Carlisle.

„Myslím, že by sme mali dať Mary chvíľu pokoj, nech sa v pokoji vybalí. Alice? Ukáž jej izbu.“
Venovala som Carlislovi vďačný pohľad.

Prvé zoznámenie nedopadlo dobre... No, dopadlo lepšie, ako som očakávala. Hlavne, že sa nikomu nič nestalo. To je najdôležitejšie.

Alice ma viedla po schodoch do malej izby.
„Toto je Carlislova pracovňa,“ ukázala na veľké drevené dvere hneď vedľa mojich. „Neskôr ti ukážem zvyšok domu.“

„Ďakujem,“ usmiala som sa na ňu, keď za mnou zatvárala dvere. Zostala som sama. Len ja a môj kufor – moja jediná batožina, pretože pri požiare mi všetko zhorelo do tla. Rýchlo som sa vybalila a ľahla som si na širokú, mäkkú posteľ, vychutnávajúc si ticho. Konečne som mohla dať voľný priechod svojim myšlienkam.

Pohľad mi skĺzol na okenicu, po ktorej vytrvalo bubnoval dážď. Spomienka na Londýn ma opäť bodla pri srdci. Dážď... Londýn... Moji rodičia... To všetko mi vírilo v hlave už odkedy som prišla do Forks, odkedy som vystúpila z auta a prvýkrát vdýchla ten čerstvý vzduch. Okamžite som spoznala tú vôňu, ktorá ma už niekoľko mesiacov mátala v snoch. Vedela som, že osudu neuniknem. Osud si ma nájde všade. A práve preto som dnes tu – lebo osud to tak chcel. 

Z kufra som vybrala hrubú knihu v ošúchanom, koženom obale. Jediným pohybom som ju otvorila. Zažltnuté stránky sa samé nalistovali na pasáž, ktorú som čítala najčastejšie. Pohľadom som opäť prebehla tých pár dobre známych riadkov, napísaných úhľadným písmom.

Synovia Boží videli dcéry človeka,
a to, že boli dobré; a vzali si ich za ženy,
všetky, ktoré chceli...

Nefilimovia boli na zemi v týchto dňoch,
i v ďalších, keď synovia bohov
žili s dcérami Adamovými
a splodili s nimi deti. Oni boli mocní
na veky - národ shemský.

(Kniha Genezis, kapitola 6)


Hlavu mi naplnilo množstvo nezodpovedaných otázok. Tak intenzívne som sa snažila na to nemyslieť, no cítila som, že každým dňom sa blížim viac a viac k vytúženým odpovediam.
Ležia mi takmer pri nohách - tam dole, schované hlboko v srdciach tých zvláštnych ľudí, ktorí sú teraz mojou novou rodinou. Cullenovci.

„Mary! Večera!“ Začula som Bellin hlas. Prudko som zaklapla knihu, z ktorej vyfŕkla spŕška prachu a čiastočky rozpadávajúceho sa papiera.

„Už idem!“ Naposledy som sa uistila, či som knihu starostlivo ukryla pod našuchoreným vankúšom, a zavrela som dvere izby. Mojej izby...

<< 2. kapitola | 4. kapitola >>

Autor: Nephilim (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Nephilim - 3. kapitola: