Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Nephilim - Prológ + 1. kapitola

edward wonder... by darkgirlofangel

Sponzoři

Fandíme Stmívání.eu
Stmívání.eu

Nephilim - Prológ + 1. kapitola

Už dlhší čas sa pohrávam s myšlienkou napísať kapitolovku na trochu nezvyčajnú tému. Počuli ste už niekedy o bytosti zvanej Nephilim? Ak nie, tak kto to je, alebo skôr čo to je, sa dozviete v tomto príbehu. Ešte prezradím, že sa to veľmi, veľmi bude týkať Carlisla... Príbeh sa odohráva niekoľko rokov po Esmeinej "smrti". Všetci sú opäť vo Forks a do životov im vpadne nečakaná osoba, ktorá im úplne všetko obráti naruby. Prajem príjemné čítanie!

16.03.2011 (19:00) • Nephilim • FanFiction na pokračování • komentováno 2× • zobrazeno 1935×

Prolog

 

 

 

Smrť je jediná istota človeka... Jediná skutočná úniková cesta.

Celé naše bytie stojí na tenkom ľade a nad našimi rozhodnutiami visí Damoklov meč. Bojujeme medzi dobrom a zlom, bojujeme so strachom a bolesťou. Bojujeme celý svoj život. Staviame si vzdušné zámky, dúfame v svoje sny a priania, sme schopní obetovať všetko, len aby sme nášmu životu dali nejaký zmysel. No napokon sa aj to naše ťažko dosiahnuté málo stratí, vyparí ako pustý dym zo zhasnutej sviece... Ukončí život neskúseného dieťaťa, pretne žily mladého človeka, oslobodí starca z múk jeho zvráskaveného tela.

 Smrť.

 

Je to to jediné, z čoho máme skutočný strach, pretože je to niečo, čomu sa nikto, nikdy nevyhne...

 Pre mňa je smrť ľahká, dlho očakávaná... Vrhám sa jej do náručia, bez strachu z jej neznámych temnôt, pretože verím, že už nič temnejšie ako ja neexistuje...

 

 

1. kapitola

 

 

 

Temnota sa šírila vzduchom ako nejaká nákaza. Na sklo dopadali veľké kvapky jesenného dažďa a kĺzali sa po špinavom skle ladnými pohybmi, navzájom do seba vrážajúc.
Hľadela som von oknom, opäť tým známym, bezduchým pohľadom, nevidiac v skutočnosti vlastne nič, len tok nesúvislých úvah tlačiacich sa mi do mysle ako vtieravé muchy - nie a nie ich odohnať.
Schúlená na stoličke, pevne objímajúc svoje nohy, som si pripadala aspoň trochu bezpečnejšie na tomto neznámom mieste.
Forks. Malé ponuré mestečko vo Washingtone s približne 3100 obyvateľmi.
Nikdy by mi ani len nenapadlo, že sa raz odsťahujem niekam, kde takmer 99% roka prší – samozrejme, pokiaľ práve nesneží - hoci na dážď som bola zvyknutá.

 

Bude mi chýbať domov – ak sa to miesto dá tak nazvať – nekonečne dlhé londýnske ulice, hektické rána, večne zablokovaná premávka, aj nočný ruch. Londýn mal svoje osobné čaro, hoci aj veľa negatív. No, bez ohľadu na to, čo všetko som tam prežila – koľko dobrého aj zlého – bude to miesto navždy ležať hlboko v mojom srdci.

Dúfala som, že sa snáď nado mnou osud zľutuje a zaveje ma niekam, kde sa na mňa bude celým rokom usmievať žiarivé slnko, no bohužiaľ, rozhodnutiu súdu pre mladistvých delikventov, a ani úradu pre dohľad nad náhradnou starostlivosťou, sa odporovať nedalo. Ešte som nemala osemnásť. Od tej oslobodzujúcej hranice ma delilo len zopár mesiacov. Tak či onak, musela som dokončiť školu. Štát sa rozhodol, že najlepšie bude ma poslať do Spojených štátov, pretože práve v nich žil môj jediný príbuzný – Carlisle Cullen.

Nebol to môj pokrvný príbuzný. Už ako malé dieťa som bola adoptovaná. Moji adoptívni rodičia vraj zomreli pri požiari - aspoň tak to bolo uvedené v súdnej správe – a Carlisle, mladší brat mojej nevlastnej matky, sa rozhodol ma ujať - čo bol podľa mňa veľmi odvážny čin, hlavne po tom, koľko si toho o mne musel vypočuť.

Alebo si nestihol vypočuť ešte nič...

Zvedavo som zdvihla hlavu, prepaľujúc pohľadom nepríjemnú sociálnu pracovníčku. Ani sa na mňa nepozrela. Nervózne poklepkávala dlhými, chudými prstami po operadle nemocničnej stoličky a hypnotizovala pohľadom sekundovú ručičku veľkých hodín zavesených nad dverami – ako keby sa snažila urýchliť čas. Očividne jej moja prítomnosť nebola príjemná a nevedela sa dočkať, kedy sa ma konečne zbaví. Nápodobne.

Po dlhej chvíli sa konečne otvorili dvere a do kancelárie vošiel vysoký, blonďavý doktor. Bol veľmi mladý – mohol mať maximálne okolo tridsiatky, aj keď, jeho tvár pôsobila ešte mladistvejšie. Charizma, ktorá z neho vyžarovala, naplnila celú miestnosť. Všimla som si, ako rýchlo sociálna pracovníčka vystrelila na nohy a zmenila svoj namrzený výraz na veľmi príjemný úsmev. Kto by sa predsa neusmieval v prítomnosti niekoho tak nádherného? Samozrejme, okrem mňa.

Pristúpil k nám neobyčajne ležérnym krokom.

„Som Carlisle Cullen,“ predstavil sa, podávajúc ruku ten odpornej ženskej vedľa mňa. Prekvapil ma jeho čistý prízvuk. Vôbec nebol preafektovaný ako všetci Američania. Pôsobil veľmi galantne, dokonca až byrokraticky. V tvári sa mu zračili anglické črty.

„Miranda Lockwoodová!“ Energicky mu opätovala pozdrav, no v momente ako sa ho dotkla, trhla sebou.

„Prepáčte, zrejme mám studené ruky,“ ospravedlňoval sa doktor s úsmevom, „práve som bol v márnici.“

Nedokázala som potlačiť úškrn nad Mirandiným znechuteným výrazom.

„A ty musíš byť určite Mary Nguyenová!“ Otočil sa smerom ku mne. Podišiel bližšie, aby mi podal ruku. Neochotne som ju prijala.

„Teší ma,“ pousmiala som sa.

Jeho ruky vôbec neboli studené. Mne sa zdali na dotyk teplé a hebké, čo bol, samozrejme, môj subjektívny pocit. Ľudia sa pri mojom dotyku tiež často strhávali. No nikdy som sa neunúvala sa za to ešte aj gentlemansky ospravedlňovať. Zdalo sa, že som ho zaujala – podobne ako každého. Skúmavo si ma premeriaval. Rýchlo som odvrátila pohľad do zeme, tváriac sa, že obdivujem tú naoko mimoriadne čistú podlahu.

Doktor sa usadil za pracovný stôl oproti nám. Miranda spustila vlnu monológov, ktorými ma častovala v lietadle počas celej, niekoľko hodinovej cesty. Teraz tým peklom trápila Carlisla. Dokonca sa ani neunúvala ma poslať za dvere – hoci by to nebolo nič platné, pretože moje jemné uši by to aj tak dokázali zachytiť – keď ma začala ohovárať a vykresľovať Carlislovi môj doterajší život. Mala pravdu. Skutočne, môj život bol podivný. Ja som bola podivná.

Carlisle len zamyslene pokyvoval hlavou. Potešilo ma, že sa netváril tak ako väčšina ľudí, ktorí si vypočuli môj príbeh. Bola som presvedčená, že mi hneď kúpi spätnú letenku do Anglicka, no on sa tváril nadmieru chápavo. Dokonca mi venoval jeden súcitný pohľad, keď sa Miranda dostala k opisu môjho pokusu o samovraždu. Teda, niekoľkonásobných pokusov. Napokon, keď si vypočul už úplne všetko, začal podpisovať papiere. Všimla som si, že jeho písmo je veľmi elegantné. Podpisoval sa takmer ako filmová hviezda – širokými vycvičenými pohybmi, pripomínajúcimi ladné gestá dirigenta.

Zrazu ma zarazil otázkou: „Chceš si ponechať svoje priezvisko?“

Bez váhania som odpovedala: „Nie.“

To bola otázka, v ktorú som nikdy ani nedúfala. Nenávidela som svoje meno. Nenávidela som ho pre to množstvo otázok, ktorými ma ľudia vďaka nemu zavaľovali. Minimálne si ma niekoľkokrát skúmavo premerali, napokon usúdiac, že akosi postrádam ázijské črty. Môj nevlastný otec totiž pochádzal z Ázie, no oženil sa v Anglicku, kde si adoptovali aj mňa. Nechápem, prečo si nezmenil meno podľa manželky. Veď Cullen predsa nie je až tak strašné!

„Výborne,“ skonštatoval doktor, keď podpísal posledný papier a v úhľadnej kôpke ich podal pracovníčke.

„Takže, pokiaľ je to všetko, môžeme ísť. Dnes som skončil v práci skôr, aby som mohol Mary v pokoji predstaviť mojej rodine. Veľmi ma tešilo, pani Lockwodová.“ Ešte raz, na rozlúčku, podal Mirande ruku. Tentoraz sa už netrhla, len si ho podozrievavo premerala pohľadom. Krátko som sa zamyslela nad tým, že prešla takmer hodina odvtedy, ako vraj vyšiel z márnice...

„Dovidenia, pani Lockwoodová!“ Ty stará dračica. Venovala som jej ešte jeden krátky uhrančivý pohľad, rovnako ako ona neskrývajúc, že sa konečne zbavujem jej nepríjemnej spoločnosti.

Snáď sa už neuvidíme.

2. kapitola >>

 

________________________________________________________________

Prosím, zanechajte mi komentáre, aby som vedela, či pokračovať. Viem, že táto prvá kapitola veľa nehovorí o tom, čo bude obsahom príbehu, no musela som sa od niečoho odraziť. V druhej kapitolke sa už dozviete viac, sľubujem. :)

S láskou Nephilim.

Autor: Nephilim (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Nephilim - Prológ + 1. kapitola:

 1
2. Jane
09.01.2012 [13:46]

Ahoj Mary Emoticon ! Prepáč začala som to čítať až teraz. Zabudla som ten link. Ale celkom zaujímavý námet. Je to to čo si myslím? Emoticon
Píšeš veľmi zaujímavo len tak ďalej Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

1. Raz ma mozno spoznas a zistis kto naozaj som
05.01.2012 [22:18]

super poviedka tesim sa na pokracovanie Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Twilight účet
Uživatel:
Heslo:
Registrace
Twilight FanFiction
Partnerské stránky


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky
Chcete se k nám přidat?
Toto může být i váš web.
Máte zájem?
Ověřování přispěvatelů
Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli?
Profi přispěvatelé
Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
I vaše znalosti mohou být k užitku
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci
Chcete pomoci při rozvoji webu?
I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Návštěvy

Kdo je tu z členů? Klikni!

© 2006 - 2021 Tým Stmívání.eu Publikování nebo šíření jakéhokoli obsahu serveru bez předchozího souhlasu je zakázáno!RSS: články, news, fanfiction, komentáře