Ahojte, dúfam, že sa Vám táto kapitola bude páčiť. V tejto časti je už aj Edward. Za komentáre dopredu ďakujem. Vaša tapta. :)
08.09.2010 (18:15) • tapta • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1483×
Nepribližuj sa! - 1. kapitola
Vízia
Carlisle
Sedel som za svojím stolom v kancelárii, keď mi zapípal pejdžer. Rýchlo som sa postavil a ľudským behom prišiel k sanitke. Videl som, ako vystúpili záchranári a zo sanitky vyberali môjho nového pacienta. Zatiaľ čo ju vybrali, jeden zo záchranárov mi opisoval jej stav, čo zatiaľ zistil. Nemohol som tomu uveriť, že toto malé dievčatko zažilo toľko. Preboha, však môže mať približne štrnásť rokov.
Prikázal som, aby jej okamžite urobili röntgen celého tela a iné vyšetrenia, ktoré boli nutné. Sestričky ju museli vyzliecť a to, čo som videl, ma ochromilo. Jej telo bolo celé obsypané modrinami. Pomaly ani jeden centimeter nemala sfarbený inou farbou ako je fialová. Vyzerala hrozne. O niekoľko minút som mal výsledky. To, čo som tam videl, ma zarazilo. Má niekoľko zlomenín, vnútorné krvácanie a slabý otras mozgu. Na snímke som si všimol, že mala ďalšie tri zlomeniny, ktoré už zrástli. Chudáčik, maličká. Koľko si toho musela pretrpieť. Rýchlo sme ju odviezli do sály, aby som ju mohol začať operovať. Potreboval som zastaviť to vnútorné krvácanie.
O pár hodín neskôr
Skončil som s operáciu. Vyzerá to dobre, ale určite bude mať dosť veľké bolesti aj napriek tomu, že jej dám lieky. Len dúfam, že sa z toho rýchlo dostane. Nechápem, kto mohol ublížiť takému nevinnému dievčatku. Práve som stál pri jej posteli a pozeral sa na ňu ako spí. Jej tvár zdobilo niekoľko podliatin, roztrhnutá pera a pár škrabancov, ale aj tak vyzerala ako anjelik. Pozrel som si aj jej spis, ktorý ukazoval, že posledný rok nebola u žiadneho doktora. Predpokladám, že tento rok bola týraná. Pohladil som ju po tvári a dnes sa na ňu poslednýkrát pozrel.
„Dobrú noc," zašepkal som do tmy.
Šiel som na parkovisko a nasadol do auta. Naštartoval som ho a už sa tešil na moju rodinu a hlavne na Esme.
Edward
Sedel som za stolom s Alice a hrali "nekonečný" šach. Sedeli sme tu už asi dvanásť hodín a zatiaľ ešte nikto nevyhral. To sa vlastne ani nečudujem, keď vieme, kto urobí aký krok.
„Vy ste ale debili," smial sa Emmett.
Nechápe, ako tu môžeme len tak sedieť, keď aj tak nikto z nás dvoch nevyhrá. Je v tom logika, ale keď je to jediná osoba, ktorá mi je rovnocennou súperkou. Ako keby som za to mohol, že čítam myšlienky a Alice vidí budúcnosť. Proste, nikto s nami nechce hrať šach.
Cítil som Carlislea a počul jeho myšlienky. Myslel na Esme a na nejaké dievčatko. Vyzerala ako anjelik, ale bola strašne dobitá. Myslel na všetky jej zranenia a aj na jej matku, ktorá jej umrela v náručí. Zavrčal som. Pri tomto zvuku sa na mňa každý prekvapene pozrel. Ja sám som sa čudoval, prečo som to urobil. Čakal som na Carlisla, kedy príde a všetko mi o nej povie. Neviem prečo, ale bol som strašne zvedavý, kto je to dievčatko.
Počul som, ako sa otvárajú dvere a do domu vošiel Carlisle. Stále rozmýšľal nad Bellou, ale keď zbadal Esme už nemyslel na nič, iba na svoju manželku. Nemohol som sa neopýtať na Bellu.
„Kto je to dievča, na ktoré stále myslíš?" opýtal som sa zvedavo.
Carlisle sa na mňa smutne pozrel a všetko si prehral v hlave. Všetko čo vedel. Nikdy som si nemyslel, že na niečo také len pomyslím, ale chcem pomôcť tomu dievčatku za každých okolností. Pozrel som sa na Alice, ktorá mala videnie. Sedel som pri posteli Belly, pozeral sa na ňu ako spí a potom ju pohladil po tváričke.
„Nikdy nedovolím, aby ti ešte niekto ublížil," povedal som nežne.
V tento okamih sa jej vízia skončila. Prekvapene sme sa na seba pozreli a ja som len pokrčil ramenami, ale stále som si musel prehrávať Alicinu víziu v hlave.
„Čo sa to tu zase deje? Tie vaše "rozhovory" tak neznášam!" zavrčal Emmett.
V mysli s ním každý súhlasil. Ja som sa otočil k dverám a vybehol z nich. Chcel som ju vidieť. Nemohol som počkať. Bol som zvedavý ako nikdy predtým. V živote som sa takto nesprával.
„Čo ho dakto kopol do riti, že odtiaľto vyletel ako raketa?" Samozrejme, že si Emmett nemohol odpustiť nejakú poznámku.
No, ale asi to nemal robiť, lebo som počul tupý náraz, ako keby spadol nejaký obrovský balvan. Nasadol som do auta a vyrazil.
„A to bolo za čo, Rose?" opýtal sa Emmett.
„Chceš schytať ďalšiu?!" vybehla naňho Rose.
„Chceš to na tvrdo?" Emmett si začal všetko predstavovať až veľmi naživo.
No, fuj. Radšej som sa snažil myslieť na iné veci, ale určite sa nedal prepočuť ten hluk, ktorý vychádzal z domu. To bola rana na rane. Rose zúrila, ale čo, nemal ju naštvať. Parkoval som pred nemocnicou a stále myslel na Bellu. Už som sa nemohol dočkať, kedy ju zbadám. Teraz už určite nie sú návštevné hodiny, takže sa budem musieť prepašovať cez okno. Konečne ju uvidím na vlastné oči. Usmial som sa.
Autor: tapta (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování
Diskuse pro článek Nepribližuj sa! - 1. kapitola:
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!