Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Nepribližuj sa! - 4. kapitola

04.10.2010 (10:45) • tapta • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1026×

4. kapitola

Edward

Chcel som už odísť na lov, keď som počul ako sa Belle rozbehlo rýchlejšie srdce. Pozrel som sa jej do tváre a videl, ako sa jej začali triasť mihalnice. Snažila sa otvoriť svoje oči. Podišiel som k nej bližšie a postavil sa nad ňu. V myšlienkach Carlislea som počul, že už tu ide, ale teraz ma to nezaujímalo. Čakal som, kedy konečne sa pozriem do jej očí. Odrazu sa jej tvár skrivila. Bolo to asi od bolesti, ale čo ma prekvapilo bolo, že nevydala ani hlások. Koľko musela trpieť? Čo zažila? Tieto otázky mi stále vŕtali v hlave. Carlislea už stál pred dverami a už ich aj otváral. Okamžite pribehol k Belle a mňa od nej odstrčil. Do ruky zobral malú baterku, zdvihol jej viečka a začal jej s ňou svietiť do očí. Všimol som si, že ich má krásne hnedé ako roztopená čokoláda.

„Slečna? Počujete ma?" začal sa pýtať Carlislea Belly.

„Áno," povedala slabým a chrapľavým hlasom.

Potom začala kašľať. O chvíľu prišla aj sestrička, keď videla scénu pred sebou okamžite šla po pohár s vodou. Trvalo to asi minútu a prišla späť. Carlisle opatrne pozdvihol Bellu a sestrička mu podala pohár s vodou.

„Skús to prehltnúť. Viem, že to bude bolieť, ale pokús sa aspoň trošku," povedal jej.

Bella len prikývla a Carlislea jej priložil k perám pohár, naklonil ho a Bella začala pomaličky piť, ale keď prehltla, tak sebou mykla. Muselo ju to dosť bolieť, ale konečne sa už prebrala.

Phil

Pozeral som sa do červených očí. Už som sa začal vážne báť. Vôbec som nevedel, čo sa to tu deje a to bolo najhoršie. Chcel som s tadeto, čo najrýchlejšie odísť. Cítil som ako mi od strachu naskočila husia koža a ja som vedel, že už je zle. Jej ľadová ruka sa dotýkala môjho ramena. začínal som si myslieť, že nie je normálny človek. Preboha, kto len môže byť?

„Ideš so mnou. Dúfam, že s tým nemáš problém!" zašeptala mi do ucha výhražným tónom.

Radšej som bez protestov šiel a začal vymýšľať všelijaké plány ako sa dostať z tejto posratej situácie. Vošli sme do hradu a čakal som na vhodnú chvíľu, ale stále som ju nenašiel. Prechádzali sme chodbami a ja som sa začal cítiť čím ďalej tým horšie. Začala sa ma zmocňovať panika. Prišli sme pred nejaké obrovské dvere a tam zastavili.

„Pred nami je jedálňa. Dúfam, že sa zabavíte, lebo ja určite," povedala Heidi a svoj chladný pohľad zabodla do mojich očí.

Otvorila dvere a my sme vošli dnu. Pred nami stáli ľudia, ktorí sa na nás pozerali čiernymi očami a boli postavení v nejakej zvláštnej pozícii, ako keby chceli na nás skočiť. Začal som cítiť nebezpečenstvo a obavy. pozrel som sa na ľudí, čo prišli so mnou a videl som na ich tvárach strach. Pozrel som sa na to dievča zo Slovenska a videl, ako plače.

Zase som sa otočil a videl som Heidi, ako sa škerí a niečomu smeje. Ja debil, prečo nemyslím hlavou, ale tým, čo mám medzi nohami. Tak a teraz sa mi to vyplatilo.

Dopredu vystúpili nejaké tri osoby, ktoré vyzerali, ako keby vystúpili z nejakého historického filmu a za nimi šli nejaké dve ženy, ktoré boli prekrásne a tiež mali na sebe šaty, ako keby zo stredoveku. Pozeral som sa na to, keď jeden z nich predstúpil. Jeho čierne vlasy mu padali po ramená a jeho bledá tvár, ktorá vyzerala, že keď sa jej niekto dotkne, tak sa rozsype. Podišiel ku mne a povedal, že mu mám podať ruku. Nevedel som prečo, ale radšej som urobil, čo povedal. Podal som mu ju. Pozrel sa na mňa nejako zvláštne, ale nič nepovedal.

„Eleazar, mi povedal, že máš výnimočný dar. To jedine ti zachránilo život," povedal.

Ja som nevedel, či sa mám z toho radovať, alebo sa ešte viac báť. Netušil som, čo mám od toho očakávať.

A o akom dare to rozprával? Poznám nejakého Eleazara? Čo sa to tu deje?

Pustil mi ruku a potom odišiel aj za tým dievčaťom. Niečo jej povedal a  ona sa zatvárila prekvapene a šokovane. Zo strachom v očiach sa na mňa pozrela.

„Heidi, odveď ich do podzemných komnát!" rozkázal, ten čiernovlasý chlapík.

„Poďte za mnou," povedala a zavrčala a to poriadne až to so mnou myklo.

Čo sa teraz stane? Ako som sa mohol dostať do takej veľkej šlamastiky! Povedal by som, že skáčem z jednej sračky do ďalšej, no a to do poriadnej. Nemám to ja, ale smolu.

Prišli sme do nejakej miestnosti, ktorá páchla, ako keby tu niečo zdochlo, nebolo tu ani žiadne okno. Boli tu iba holé kamenné steny. Nič som pomaly ani nevidel.

„Vieš, akú mám na teba chuť?" povedala Heidi a nebezpečne sa ku mne približovala.

„Je tu, ale jeden problém. Pre pána si veľmi cenný," znechutene povedala.

Vôbec ničomu som nerozumel, čo rozprávala. Stála už predo mnou, zdvihla ruku a začala mi s ňou prechádzať po krku.

„Taká voňavá. Bude jej škoda." S hlavou prišla bližšie k môjmu krku, akoby k nemu privoňala.

Nechápavo som sa na ňu pozeral. Nevedel som, či začína šibať mne, alebo jej. Čo tým všetkým mohla myslieť?

„Radšej už pôjdem. Nechcem ťa pohryznúť, lebo to by pre mňa dobre nedopadlo," povedala a odišla, ale rýchlosťou blesku. Ako je to možné? Však pred chvíľou tu stála. Ako to mohla urobiť? Kto je? Ako to všetko myslela? Čo sa to tu deje? Kde som sa len dostal?

„Upír," vzlyklo to dievča zo Slovenska.

Upír? Však to nie je možné? Žeby už začala blázniť? Podišiel som k nej bližšie.

„Čo si to povedala?" opýtal som sa jej pre istotu.

„Upíri," roztrasene hovorila.

„To nie je možné. Ako si na to prišla," nemohol som tomu uveriť.

„Povedal mi to." Pri tejto vete sa jej zlomil hlas.

Môže to byť pravda? Vysvetlilo by sa tým veľa vecí. No, ale to by nemohli ísť na slnko a Heidi na ňom bola. Vlastne ani nebola, lebo bola zahalená, ale aj tak tera by mali spať v rakvách alebo je to inak ako vo filmoch?

Počul som ako sa otvárajú dvere a videl tam toho chlapíka alebo upíra s čiernymi vlasmi. Môže to byť pravda? Ale ako je to možné? Čo sa teraz so mnou stane? Teraz nenávidím Bellu ešte viac. Nebyť tej kravy, tak by som tu nemusel byť! Zabijem ju! Keď sa s tade dostanem, ale pri smrti bude trpieť ako nikdy predtým. Za to mi zaplatí!

Autor: tapta (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Nepribližuj sa! - 4. kapitola :