Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Neskrotný milenec - 24. kapitola

13.07.2011 (07:00) • Forevergirl • FanFiction na pokračování • komentováno 33× • zobrazeno 5388×

24. kapitola

„Toto nemá zmysel, nenájdeme ho,“ povzdychol si Demetri. Prehľadali snáď celé Taliansko, a za ten týždeň nič nenašli. Edward mal už nervy v koncoch. Už tri dni nevidel Bellu, volal jej takmer každú hodinu, ale to mu nestačilo.

„Dem, trošku trpezlivosti. Začneme sa postupne vracať do Volterry, možno bol jeho plán, aby sme odtiaľ odišli. Našťastie tam je Emmett s pár upírmi v garde, prípadný útok by mohli odvrátiť, no nechcem príliš riskovať,“ odvetil mu Edward.

„Tak fajn, rozdelíme sa a budeme sa postupne vracať,“ súhlasil s ním Demetri. Edward prikývol a otočil sa k čakajúcej garde. Všetci počuli, o čom bola reč, tak len súhlasne prikývli a rozdelili sa. Edward kývol na Demetriho a obaja sa rozbehli, ale každý iným smerom.

Edward to už po pol hodine nevydržal a vyťahoval si z nohavíc mobil. Naťukal rýchlo Belline číslo a netrpezlivo čakal.

„Som v poriadku,“ odvetila mu Bella do telefónu automaticky s pobaveným hlasom.

„Prepáč, že ťa stále otravujem, ale chýbaš mi, potreboval som počuť tvoj hlas,“ šepol jej nežne a zmučene sa oprel o najbližší strom. Začul, ako si Bella povzdychla do mobilu, blažene sa usmial, keď začul, že aj on jej tak strašne chýba.

„Ešte ste nenašli nejakú stopu?“ spýtala sa ho.

„Nie, ale vraciame sa postupne naspäť do Volterry. Prehľadali sme snáď všetko, ale on sa asi vyparil. Možno sa už zajtra vrátim, lebo sa zbláznim, tak veľmi mi chýbaš,“ priznal sa jej. Toto nebol Edward ako vodca Volterry a sveta upírov, toto bol zaľúbený muž, ktorému chýbala jeho milovaná Bella, jeho anjel.

„Aj ty mne. A Edward?“ spýtala sa ho trošku neisto.

„Áno, miláčik?“

„Keď prídeš, musím sa s tebou o niečom porozprávať, ide o Petera,“ povedala mu rýchlo, ale začul v jej hlase strach, hneď to rozpoznal.

„Belli, čo sa deje? Povedz mi to,“ povedal jej naliehavo.

„Peter o nás vie, vydieral ma, lebo som mu povedala, aby to nehovoril Rose,“ šepla roztraseným hlasom.

„Belli, neboj sa, vyriešime to. Ale najlepšie bude, ak jej to povieš ty. Keď sa to dozvie od neho a nie od svojej najlepšej priateľky, bude na teba ešte viac nahnevaná,“ povedal jej nežne.

„Máš pravdu, skúsim si s ňou pohovoriť,“ odvetila mu, ale veselším hlasom. Potešilo ho, že sa cíti lepšie vďaka jeho slovám. A s Peterom si to ešte vybaví. Ten hajzlík si nič také na Bellu nebude dovoľovať.

A vtom Edward začul tichý šuchot. Prudko sa otočil za tým zvukom, ale nič nevidel.

„Edward?“ ozvala sa Bella z telefónu. „Si tam?“

A zrazu pocítil strašnú bolesť, sily ho opúšťali, nohy sa mu podlomili a padol na zem. Hneď sa chcel postaviť, ale nemohol sa pohnúť, nič.

Bella zmätene počúvala, čo sa deje. Edward jej nič nehovoril, bolo tam zvláštne ticho.

„Edward!“ skríkla do mobilu, ale nič. Ruky sa jej začali mimovoľne triasť, telo sa jej chvelo od strachu. Okamžite vytočila Demetriho číslo a netrpezlivo chodila po izbe.

„Bella?“ spýtal sa jej neisto Demetri, očividne bol zmätený, prečo mu práve Bella volá.

„Práve som volala s Edwardom, ale potom bolo zrazu ticho, už mi neodpovedal, mám pocit, že sa mu niečo stalo,“ slová sa jej chrlili z úst.

„Neboj sa, idem hneď za ním, potom ti zavolám,“ odpovedal jej okamžite a zložil to. Bella si zmučene povzdychla a zviezla sa na zem. Hlavu si oprela o kolená a hypnotizovala mobil, no ani po pol hodine sa neozval. Vedela, že Edward sa vie o seba postarať, ale veď by neostalo zrazu len tak ticho, keď sa rozprávajú. Alebo sa mu mohla vybiť baterka, alebo našiel nejakú stopu a už nemal čas na telefonovanie. Takto sa upokojovala asi hodinu, keď sa ozvalo klopanie na dvere. Bella prudko vyletela a už otvárala dvere.

„Preboha, ty tu čo zasa robíš?“ spýtala sa ho akoby unavene a znudene.

„Prišiel som si pre ďalšiu splátku,“ odvetil jej so širokým úsmevom na perách. Priblížil sa k nej, ale Bella ho odstrčila.

„Vypadni odtiaľto, Peter!“ skríkla po ňom.

„Bella, čo si zabudla? Predsa sme sa dohodli, že ja to nepoviem Rose a ty...“ Bella sa naňho vražedne pozrela a skočila mu do reči.

„Tak jej to povedz, mne to je jedno! Choď si vydierať niekoho iného!“ zvrieskla po ňom Bella. Peter na ňu ohromene pozeral, takúto reakciu nečakal. Bella si prehrabla nervózne vlasy. Nakoniec sa rozbehla k autu a prudko naštartovala. Musela ísť za ním, musela ho nájsť. Čo ak sa mu niečo naozaj stalo?

Ani si neuvedomovala, kadiaľ ide. Myslela len na Edwarda, Demetri jej stále nezavolal a ona bola z toho na nervy. Postupne začalo vychádzať slnko, našťastie, mala auto s čiernymi sklami, tak ju nikto nevidel.

Na večer už konečne vchádzala do Volterry. Prudko zastavila pred hradom a vyletela z auta. Stráž sa jej stihla rýchlo pokloniť, ale to už takmer vyrazila dvere od sály, kde sú tróny. Nikto tam nebol, ale zrazu sa za ňou ozvali kroky. Bol to Emmett.

„Kde je!“ skríkla naňho a už pri ňom stála.

„Je vo svojej izbe,“ povedal jej potichu. Rozbehol sa tam, tak ho Bella nasledovala. Celá sa triasla, bála sa toho, čo tam uvidí. Emmett jej bez slova otvoril dvere. A vtom ho uvidela. Bol bledší ako predtým, nehýbal sa a viečka mal privreté. V sekunde sa uňho skláňala. Roztrasenou rukou sa mu dotkla tváre.

„Preboha, Edward, sľúbil si mi, že sa ti nič nestane,“ šepla zničene a jemnučko ho pohladila po líci. Otvoril ústa, ale nič z nich nevyšlo.

„Čo sa stalo?“ spýtala sa Demetriho so vzlykom.

„Keď som prišiel, už ležal nehybný na zemi. Jeremy naňho musel použiť svoj talent, ale v oveľa väčšej dávke. Edward nedokáže pohnúť ani jedným svalom, ale neboj sa oňho, za určitú dobu znova nadobudne silu,“ uistil ju Demetri.

„Ako dlho?“ šepla.

„Väčšinou to býva tak týždeň, ale pri Edwardovi budú možno dva. Neviem ti to naisto povedať. A vo Volterre nemôže ostať, mám pocit, že toto bol len začiatok. Musíme brániť Volterru a byť na trónoch.“

„Ja sa oňho postarám, odveziem ho na polostrov, bude mu tam lepšie,“ povedala mu rýchlo a zahľadela sa na svojho upíra. Už mal zatvorené viečka, ale nespal, potreboval načerpať silu.

„Zober ho hneď teraz, pomôžeme ti s ním do auta a zbalíme mu nejaké veci,“ povedal jej Emmett a usmial sa na ňu. Demetri sa pustil do balenia jeho najdôležitejších vecí, Bella medzitým sedela pri ňom a nežne ho hladila po tvári. Pozeral na ňu spod viečok, ale nedokázal sa ani usmiať.

„Budeš v poriadku,“ šepla mu rozhodne a dala mu bozk na čelo.

Demetri s Emmettom ho potom zobrali a odniesli do jej auta. Tam ho položili na zadné sedadlá, kde si ľahol. Veci mu dali do kufra a rozlúčili sa s Bellou. Mala strach aj o nich, ale oni sa vedia o seba postarať.

Bella celú cestu pozerala dozadu na Edwarda, ten len nehybne ležal. Veľmi sa oňho bála, ale vedela, že bude v poriadku. Dúfala v to.

Keď už parkovala na polostrove, mala menší problém. Nevedela, ako ho má dostať z auta. Bol nesmierne ťažký a hýbať sa nemohol. Chytila jeho pevné telo a snažila sa ho vytiahnuť. Jednu jeho ruku si prehodila cez plecia a ťahala ho domov. Po niekoľkých minútach sa jej to podarilo, ale musela priznať, že ju to trochu unavilo. Jej upíria sila naňho asi nestačila. Položila ho na svoju veľkú posteľ a ešte rýchlo zbehla po jeho veci. Vyzliekla si nepohodlné rifle a dala si len dlhé tričko.

Potom si sadla k Edwardovi, ktorý ju nemo pozoroval. Pohladila ho po čele a nežne mu pozerala do očí. Edward pootvoril ústa, chcel niečo povedať, ale nešlo mu to, bolo počuť len chrapčanie.

„Chý... chýba... chýbala si mi,“ šepol nezrozumiteľne, ale ona ho veľmi dobre počula. Blažene sa usmiala a ľahla si k jeho nehybnému telu.

„Ty mne tiež, ale už sme spolu, budeš v poriadku,“ uistila ho a chytila mu ruku, aby vedel, že je tu s ním.

23. kapitola - 25. kapitola

Autor: Forevergirl (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Neskrotný milenec - 24. kapitola: