Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Nesmrteľná láska - Prológ + 1. kapitola

07.08.2010 (16:00) • LucyCullenBlack • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1165×

P.S: Prajem príjemné čítanie a za komenty budem neskutočne vďačná! :-)
P.S 2: Pod desať komentov nepokračujem! :-)

Nesmrteľná láska

Prológ

Rozmýšľali ste niekedy odkiaľ je láska? Je to niečo tajomné, nadprirodzené... Alebo je to len výplod ľudského mozgu?

Nedá sa vyrobiť, môžete ju len nájsť. Niekedy ju sprevádzajú motýliky, inokedy bolesť. Nestretne každého, no každý ju v živote pocíti.

Keď sa nad tým pozastavíte, myslíte si, že je vo svete aj niekto pre vás? Že raz stretnete svoju spriaznenú dušu? Možno áno... Ale možno aj nie.

Nie je to o vás, ani o tom druhom. Je to len o láske. Za všetkým stojí len láska.

1. kapitola

Forks je malé mestečko na Olympijskom polostrove. Jeho populácia dosahuje výšku 3120 obyvateľov. A v tomto malom mestečku žije aj Alec McKenzie. Trochu vám ho priblížim.

Alec McKenzie je obyčajný 19-ročný chalan užívajúci si svoju mladosť.

Jeho matka zomrela keď mal štrnásť rokov. Jedna jej kamarátka jej raz ponúkla marihuanu a ona neodolala a ponúkla sa. Onedlho jej marihuana nestačila, a tak začala brať tvrdé drogy. Robila to potajomky, nikto o tom nevedel. Až na jej "kamarátku". Jedného dňa to jej srdce nezvládlo a našli ju v kúpeľni so striekačkou v ruke.

Od otca odišiel, pretože sa začal opíjať. Nezniesol pocit, že za to mohol on, aj keď nemohol. Myslel si, že bol slepý, keď si to nevšimol včas. No Alec aj tak vedel, že ho mrzí len to, že s tým nezačal aj on.

Tak sa napokon presťahoval k svojej staršej sestre, Elizabeth, ktorá ako jediná nezahodila svoj život. Aleca má naozaj rada. Berie ho ako svojho syna. Býva vo Forkse, kde pracuje ako predavačka v športovom obchode Newtonovcov.

A v tomto meste žila aj jedna dievčina. Mala krásne šedo-modré oči a vlasy farby čiernej ruže. Úzke boky, ploché bruško... Proste všetko, čo ľudská dokonalosť znesie. Volala sa Sulphice Castová.

Jedného dňa sa Alec vybral na nákup. Elis bola v práci až do šiestej, tak ju chcel prekvapiť s večerou. Variť síce nevedel, ale veď hádam mu na prvýkrát nevybuchne celá kuchyňa, no nie?

Nastúpil do svojho Volva - na ktoré si šetril od svojich piatich rokov - a zamieril do supermarketu Thriftway. Bol tu síce nový a pomaly nič tu nepoznal, no pre GPS to nebol problém. Ak Alec niečo vedel, tak to bolo ovládanie elektroniky. Ale ktorý chalan to nevie? No, možno takí tí trochu priteplení... Dobre, späť k veci.

Zaparkoval čo najbližšie ku vchodu, aby to potom nemal ďaleko. Pozrel sa na supermarket a s povzdychom povedal: „Toto bude moja smrť!"

S prižmúrenými očami konečne vstúpil. Síce až na druhýkrát, ale to nevadí. (Prvýkrát totižto vrazil do dverí. Kto mu kázal mať zavreté oči?) Rozhliadol sa a neveril vlastným očiam.

„Toľko žrádla pokope som ešte nikdy nevidel!" povedal si sám pre seba. No, viete, to pochytil od otca.

Zobral si košík a vstúpil do toho labyrintu jedla. Pomaly prechádzal pomedzi regály a prihadzoval všetko potrebné. Viete, čo chcel uvariť? Kura a là Alec. Len škoda, že do košíka nehodil kura, ale kačicu. Ach jaj...

Našťastie si to všimla jedna dievčina, ktorá stála pri kurčatách.

„Variť chalana kačicu som ešte nikdy nevidela," povedala. „Ty si asi unikát!"

Alec zdvihol zrak, aby sa jej pozrel do očí. Keď sa ich pohľady stretli, preletelo ním asi dvadsaťtisíc voltov. Nebojte sa, to isté sa stalo aj tomu dievčaťu. Aj keď ňou preletelo len desaťtisíc voltov. dvadsaťtisíc voltov by ju asi zabilo. Predsa len je to dievča.

„No, lenže ja idem variť kura. Teda vlastne piecť," povedal a víťazne sa usmial. Veď ju predsa vyviedol z omylu, že je to kačica, no nie?

„Nie, je to kačica. Kuracina je hneď vedľa," povedala a prstom ukázala na vedľajší box.

Alec sa pre istotu pozrel na nálepku. A naozaj. Na nálepke stálo: Najlepšie kačky od Mäsiara. Váš žalúdok len tak zakváka! Niet pochýb, že sa červenal ako paradajka. Ale je to chalan, to ho ospravedlňuje.

„Aha, no to nevadí," povedal Alec s hanbou. Bolo vidieť, že dievčina o chvíľu vybuchne od smiechu.

„Ale veď som sa sekol len o jeden box!" obraňoval sa.

To sa už dievča neudržalo a začalo sa smiať na celý supermarket. Alec sa k nej pridal a smiali sa ešte takých päť minút.

Napokon sa Alec ozval: „Ja som Alec McKenzie."

„Ja som Sulphicia Castová, ale volaj ma Sulph. Sulphicia je otrasné meno, tak som si ho zkrátila," povedala a sklopila zrak. Prečo, to nevie nikto.

Alec sa usmial a povedal: „Je to prekrásne meno."

Sulph zdvihla zrak a pozreli sa na seba. Ďalej pokračovali spolu. Smiali sa skoro na všetkom. Mali veľa vecí spoločných, a to tešilo obe strany.

Keď obidvaja zaplatili za svoje nákupy, pobrali sa k autám. Či to bol osud, alebo nie, autá mali zaparkované vedľa seba a to ich dosť pobavilo.

Keď mali obidvaja nákup naložený a boli prichystaní na odchod, ozvala sa Sulph.

„Prajem ti veľa šťastia pri varení. No, vlastne pri pečení," popriala mu s úsmevom.

„No, tak to budem naozaj potrebovať," povedal s povzdychom.

Štvalo ho, že sa s ňou musí rozlúčiť. Áno, bývajú v rovnakom meste. Áno, je to malé mesto. A áno, meno Sulphicia tu má asi len ona. Ale aj tak bol nahnevaný a smutný.

„Ale veď  snáď nie si až taký zlý," opýtala sa ho Sulph. Keď videla, že váha, pokračovala: „Už si niečo uvaril?"

„Jasné. Už som uvaril puding, párok a tiež sa mi raz podarila praženica," pochválil sa jej.

Nedalo jej to a musela sa zasmiať. Keď videla, ako biedne na tom Alec je, povedala: „Fajn. Som natoľko trúfalá, že sa považujem za tvoju kamarátku," pri slove kamarátka Alecovi puklo srdce. „Takže, ak chceš, pomôžem ti s tým."

Keď to dopovedala, Alecovi sa rozjasnili očká, srdce sa vrátilo do normálneho stavu a až príliš rýchlo súhlasil. Sulph to potešilo, pretože sa jej Alec páčil.

V Alecových očiach bola Sulph iná. Nebola to tá typická namyslená pipka. Bola milá, dobrosrdečná, úprimná... A taká krásna.

Aj pre ňu bol Alec iný. Dobrý, vtipný, pekný, zodpovedný (nad tým by sa dalo uvažovať)... Nebol obyčajný klamár. Nestriedal baby ako ponožky a nemyslel len na to jedno.

„Ale mám jednu podmienku," ozvala sa po chvíľke Sulph. Alec na ňu spýtavo hladeľ a tak pokračovala: „Môj nákup potrebuje chlad, takže na tú chvíľu použijem tvoju chladničku ako skladovací priestor."

Alec tomu nemohol uveriť. Za takú pomoc chce len to? Majú naozaj veľkú chladničku, takže to nebol problém.

„Považuj to za vybavenú vec!" odpovedal jej a každý nasadol do svojho auta.

Alec robil v aute kraviny. Nevedel sa dočkať spoločného varenia so Sulph. A Sulph to pociťovala rovnako. A tak obidvaja počúvali pieseň I like it od Enriqueho Iglesiasa a Pitbulla a nasledovali Alecovu GPS.

Keď boli pred domom, zostali ešte na chvíľu sedieť v aute. „Toto nedopadne dobre!" povedali súčasne a vystúpili z auta.

Autor: LucyCullenBlack (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Nesmrteľná láska - Prológ + 1. kapitola: