Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Neviditeľná 5. kapitola

22.02.2012 (14:15) • 11dalia11 • FanFiction na pokračování • komentováno 8× • zobrazeno 856×

5. kapitola

Bella

Slnko zašlo a Alice vyzerala zase normálne. Nikto si nič nevšimol. Iba ja. Rozutekala som sa a vošla som do prvej budovy, na ktorú som narazila. Bola to kaviareň. Bolo v nej dosť ľudí, a tak som dúfala, že pred toľkými ľuďmi nič nespraví. Sadla som si čo najďalej od dverí. Hneď ako som sa posadila, dvere sa otvorili a vošla Alice. Alice si ku mne prisadla. Striaslo ma.

„Bella, neboj sa. Nič ti nespravím. Len ma, prosím ťa, vypočuj!“ povedala Alice.

„Čo ste zač?“

„Sme upíri,“ povedala a ja som sa začala smiať. „Bella, ja ti hovorím pravdu!“ povedala a ja som na jej tvári nevidela ani náznak po nejakom humore. Myslela to vážne. Stále som dúfala, že povie niečo ako Ty si mi fakt uverila? Bože, Bella a začala by sa smiať, ale ona sa stále nesmiala. Pozrela som sa jej do očí a uvedomila si, že nemajú takú farbu ako obvykle. Máva ich zlaté, ale teraz sú úplne čierne. Znovu som sa zasmiala, ale tentokrát to bolo skôr zúfalé. Nechápala som, prečo sa takéto veci musia diať len mne. Prečo ja?

„My sa neživíme ľudskou krvou, ale zvieracou!“ Alice sa ma snažila upokojiť, ale priveľmi sa jej to nedarilo. Už ako sa zmienila o krvi, mi prišlo zle. Myslela som, že sa tam na mieste povraciam. Našťastie som to zvládla, ale vedela som, že s ich rodinou už nechcem mať nič spoločné.

„Nikomu to nepoviem, ak ma necháte na pokoji,“ povedala som a čakala, čo na to Alice povie. Tá len kývla hlavou na znamenie súhlasu, ale nevyzerala veľmi nadšene. Postavila som sa a išla peši domov.

„Bella?“ Toto bolo prvý raz, čo si Charlie všimol, že som prišla, a tak mi došlo, že to bude niečo veľmi dôležité.
„Áno? Stalo sa niečo?“ opýtala som sa ho.

„Nie, len tu mám pre teba prekvapenie!“ povedal a ja som cítila v jeho hlase smútok a šťastie naraz. Nechápala som prečo. Vošla som do kuchyne a tam som zbadala toho jediného človeka, ktorý mi mohol v tejto situácii pomôcť. Prišla moja mama. Rozbehla som sa k nej a silno ju vyobjímala. Nechcela som ju nikdy pustiť.

„Prečo si mi nepovedal, že príde?“ opýtala som sa Charlieho.

„Ani ja som nevedel, že príde. Pre mňa to je rovnaké prekvapenie ako pre teba,“ povedal a usmial sa na mňa.

Mama vyzerala presne tak isto, ako keď som odchádzala. Hnedé vlasy mala na krátko ostrihané a v nich mala jemný melír. Mala na sebe džínsy a top, ktorý zvýrazňoval jej dokonalú figúru. Vyzerala šťastná, ale zároveň unavená po dlhej ceste.

„Nechcela by si sa trochu prespať? Musíš byť po ceste unavená!“ Mama len prikývla a ja som ju zaviedla do svojej izby. „Môžeš spávať v mojej izbe. Ja budem spávať na pohovke!“

„Ja ale môžem ísť spať niekam do hotela!“ povedala mi a usmiala sa na mňa.

„Nemusíš. Vyspíš sa tu!“ povedala som jej a nechala ju osamote. Ona sa potrebovala vyspať a ja som potrebovala popremýšľať o tom, čo bude ďalej s Cullenovcami. Alice vyzerala hrozne smutne, keď som jej povedala, že s nimi nechcem mať nič spoločné, ale čo čakala. Čakala, že poviem: Každý má nejaké chyby. Mne nevadí, že si krvilačné monštrum. Mám ju rada, ale takto žiť nemôžem. Mohla by som sa presťahovať späť k mame. Aspoň by som bolo od nich ďaleko, ale čo Charlie? Jeho by som nikdy nepresvedčila, aby sa s nami presťahoval a ja ho tu samého s nimi nenechám, takže budem musieť zostať tu, ale vídať sa s nimi nebudem. Nič ma neprinúti k tomu, aby som si ich zase začala všímať!

Alice

Čakala som takúto reakciu, ale stále som dúfala, že ju zmení. Stále sa sústredím na ňu. Hrozne chcem vidieť nejakú víziu, ktorá mi povie, že si pomyslí, že to možno prehnala, ale nič som nevidela. Pred Edwardom som si zatiaľ úspešne bránila svoju myseľ. Asi by ma zabil, keby sa dozvedel, že som Belle povedala, že sme upíri. Mám taký pocit, že mu na nej začína veľmi záležať. Snažila som sa ho už presvedčiť, aby sa s ňou aspoň porozprával, ale nemyslela som prehodiť pár slov pred a po hodine. Viem, že aj Belle sa páči alebo skôr páčil. Znovu som si začala premietať ten rozhovor v mojej hlave a bolo mi ešte horšie ako pred tým.

„Prečo si jej to povedala?!“ zakričal na mňa Edward a ja som si až vtedy uvedomila, čo som urobila. Zabudla som si chrániť svoje myšlienky. A že upír na nič nezabúda.

Ja som musela. Vyšli sme von a zrazu zasvietilo slnko. Pozrela som sa na Bellu a tá sa rozbehla preč. Samozrejme som išla za ňou, že jej to vysvetlím, ale ako som jej mala vysvetliť to, že môžem visieť niekde nad parketom! Povedala som mu v mysli už trochu podráždene. Ja som bola rada, že to Bella vie. Zle mi je len z jej reakcie.

„A ako si čakala, že zareaguje?!“

Chcem byť sama... povedala som mu a ľahla si na postel.

Edward

Ako Alice prišla správala sa divne. Schovávala predo mnou, čo si myslí. Zavrela sa do izby a s nikým sa nerozprávala. Zrazu som začul, na čo myslí. Nemohol som tomu uveriť. Ako je to mohla povedať?! Bol som na Alice hrozne naštvaný.

„Prečo si jej to povedala?!“ kričal som na Alice.

Ja som musela. Vyšli sme von a zrazu zasvietilo slnko. Pozrela som sa na Bellu a tá sa rozbehla preč. Samozrejme som išla za ňou, že jej to vysvetlím, ale ako som jej mala vysvetliť to, že môžem visieť niekde nad parketom! hovorila mi v mysli. Nechápem to. Ako to, že nevidela, že vyjde slnko? Potom som začul, ako si myslí, že takúto reakciu nečakala, a to ma úplne dostalo. Veď je to človek. A my krvilačné monštrá. Jej reakcia bola správna a pochopiteľná! Čo na tom Alice nechápe?!

„A ako si čakala, že zareaguje?!“

Chcem byť sama... povedala mi v mysli a ja som odišiel. Počul som, ako si ľahla na postel. Rozutekal som sa preč, smerom na Forks. Musel som zistiť, ako to Bella berie.

Pri ich dome som spomalil. Vyskočil som na strom a schoval sa, aby ma nikto neuvidel. Keďže Belle nemôžem čítať myšlienky, tak som sa snažil počúvať nejaké rozhovory, ale v dome bolo ticho a bili tri srdcia. Charlie sedel dole a pozeral televíziu, ale nevnímal vôbec nič, čo sa tam dialo. Rozmýšľal nad tým, ako ho jeho bývalá manželka prekvapila. Bol rád, že je tu, ale zároveň nebol. Bellina mama spala v jej posteli a Bella bola v kúpeľni, a sedela na vani. Veľmi sústredene nad niečím rozmýšľala a mne bolo jasné nad čím. Rozmýšľala nad nami. Tak veľmi by som chcel počuť, čo si o nás myslí. Nechá si to od Alice lepšie vysvetliť? Bude sa robiť, že sa nič nestalo a baviť sa s Alice? Bude robiť, že neexistujeme? Na tú poslednú možnosť ma bolelo len pomyslieť. Nechcel som, aby sa s nami vôbec nebavila, ale možno to je pre ňu lepšie. Bella vyšla z kúpelne a zišla dolu do kuchyne. Pripravovala si večeru. U velebil som sa na strome a sledoval som každý jej pohyb.

4. kapitola - 6. kapitola

Autor: 11dalia11 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Neviditeľná 5. kapitola: