Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Neviditeľná 9. kapitola

08.04.2012 (13:30) • 11dalia11 • FanFiction na pokračování • komentováno 6× • zobrazeno 1469×

9. kapitola

Bella

Len sme tam tak sedeli a bozkávali sme sa. Cítila som však, že mi to nestačí. Pritlačila som sa k nemu a roztrhla som mu košeľu na kúsky. Zrazu ma zastavil. Nechápala som prečo, myslela som, že to aj on chce, ale vtom som sa započúvala do zvukov lesa a počula, ako sa k nám blížia šiesti upíri. Postavili sme sa, ale nepúšťali sme sa. Mala som blbý pocit z toho, že nás tu skoro prichytili. Zastali pred nami a nechápavo sa začali obzerať.

„Kde je?!“ opýtal sa Carlisle naštvane. Od neho by som to nečakala. Myslela som, že on je ten, čo nikdy nestratí hlavu a nie, že hneď začne kričať, aj keď vie, že som priamo pred ním. Edward sa pozrel mojím smerom a mal presne taký výraz ako oni.

„Čo sa deje?“ opýtala som sa ich nechápavo. Všetci sa mykli.

„Kde si?“ opýtal sa ma Emmett.

„Tu!“ povedal Edward a zdvihol mi ruku. Pozrela som sa na ňu. Samozrejme - tam nebolo absolútne nič. Bola som neviditeľná. Akoby nestačilo, že som bola neviditeľná v ľudskom živote, ja musím byť neviditeľná aj v upírskom. Nikto nič nehovoril. Myslela som, že upírov nemôže nič prekvapiť, ale oni tam stáli a sánka im padala tak nízko, že sa skoro dotýkala zeme. Ako prvý sa spamätal Carlisle.

„No, tak to vyzerá, že tu máme ďalšieho obdareného upíra,” povedal to ako zaklínadlo, pretože hneď ako to dopovedal, sa všetci prebrali z tranzu a zavreli ústa. Hneď mi bolo lepšie a už som sa ani necítila nejako trápne. Zacítila som taký nepríjemný pocit po celom tele, ktoré sa tam zrazu objavilo.

„Budeš sa to musieť naučiť ovládať,” povedala Alice. Pozrela som sa na ňu a tá sa na mňa usmiala. Bol to príjemný pocit. Som rada, že sa na mňa nehnevá za ten môj útek, ale čo som mala robiť? Teraz som však jednou z nich. Teda, aspoň mne to tak pripadá. Som upír, s jedným som sa bozkávala a keby neprišla jeho rodina, skoro určite by to nezostalo len pri tom. Ale toto sú len moje pocity, neviem, ako to vnímajú oni. Čo keď ich budem len otravovať a spôsobovať problémy?

Neviem, čo mi to napadlo, ale len myšlienka na to, že by ma zavrhli, ma tak bolela, že som sa hneď pritiahla k Edwardovi a on ma jednou rukou objal. Týmto jedným pohybom zahnal všetky moje obavy a pochybnosti. Cítila som sa... zamilovane? Veď to nie je možné! Kedy sa to stalo? Ešte pred pár dňami som ho aj s jeho rodinou nenávidela len za to čím sú, a teraz som aj ja jedna z nich a dokonca aj jedného z nich milujem. Nie som blázon? Asi áno. Som upírí blázon. Nad tou myšlienkou som sa musela pousmiať.

„Čo je ti smiešne?” opýtal sa ma Edward.

„Ale nič. Nepôjdeme?” opýtala som sa ich. Carlisle prikývol a všetci sme sa rozbehli k domu. Držala som Edwarda pevne za ruku a bežala najrýchlejšie, ako som vedela. Na tú rýchlosť si veľmi rada a rýchlo zvyknem. Je to niečo úžasné.

Trvalo nám pár minút kým sme pribehli k domu. Všetci zastali pred domom a otočili sa na mňa v útočnej pozícii. Edward ma chytil tak, že pohnúť by som sa mohla iba vtedy, ak by som mu odtrhla končatiny. Nechápala som, čo sa deje, ale hneď, ako som sa nadýchla, som pochopila. Tá vôňa bola neuveriteľná. S jeleňom sa nedala ani zrovnávať.

Počula som, ako niekto zavrčal. Zrazu som si uvedomila, že to ja som vrčala a vrčala som stále hlasnejšie a hlasnejšie. Tá vôňa ma proste úplne ovládla. Ona sama mi hovorila, že čaká len a len na mňa a na nikoho iného.

„Bella?” zakričal niekto a ja som spoznala, komu tá vôňa patrí. Bola to vôňa mojej matky. Jej predsa ublížiť nemôžem! hovorila som sama sebe, ale moje telo robilo niečo úplne iné. Snažila som sa zadržať dych a tú vôňu už nikdy nevdýchnuť, ale vtom sa ozvalo moje hrdlo. Aj keď som bola pred chvíľkou na love, chcelo vedieť, ako asi chutí to stvorenie, ktoré vydáva takú nádhernú vôňu.

Znovu som zavrčala a cítila, ako ma Edward chytil pevnejšie. Nechcela som mu ublížiť. Veď ho milujem. Asi iba toto zachránilo mojej mame život. Nie, že ju by som nemilovala, ale ju milujem úplne iným spôsobom. Uvoľnila som sa a snažila som sa vnímať len Edwarda. Prekvapivo to zabralo. Prestala som vrčať a pritiahla som sa k Edwardovi. Bol napätý. Asi si myslel, že mu chcem odtrhnúť hlavu, ale po chvíľke sa uvoľnil a pevne ma objal. Ostatní sa trochu uvoľnili, ale stále boli v pozore. Kedykoľvek by som po nej mohla vyštartovať.

Snažila som sa nedýchať. Uvoľnila som zovretie a ťahala Edwarda preč. Nenechal sa dlho presviedčať a rozbehol sa so mnou preč. Bolo to najlepšie riešenie. Rozhodla som sa, že by som ešte mala niečo zjesť, a tak som sa vrhla na najbližšieho zapáchajúceho jeleňa. Zahryzla som sa mu do srsti a on bolestivo zaskučal. Netrvalo dlho a bol prázdny.

Moje hrdlo prestalo horieť a ja som si naplno uvedomila, čo som skoro spôsobila. Skoro som zabila vlastnú mamu. Začala som vzlykať. Padla som na zem presne ako Edward pred chvíľou a on ma prišiel utešovať. Sadol si ku mne a donútil ma pozrieť sa mu do očí.

„Bella, je v poriadku. Mala by si byť šťastná.” To, čo povedal, ma zaskočilo. Mal šťastie, že som ho na mieste neroztrhala.

„Mala by som byť šťastná z toho, že som nezabila vlastnú mamu?!” Keď som to povedala takto, znelo to ešte horšie.

„Bella,” hovoril Edward stále pokojne, „žiadny novorodený upír by sa len tak neotočil a neodišiel preč od koristi. Nezastavilo by ho to, že je to jeho príbuzný. V tú chvíľu by myslel len na to, že je to jeho korisť.”

„Ale mňa nezastavilo to, že je to moja mama,” povedala som a keby som bola človek, by som sa teraz určite červenala. Edward sa na mňa nechápavo pozrel.

„Keď si ma tam držal, vedela som, že keby som sa pokúsila utiecť, musela by som ti ublížiť, a preto som to nedokázala. Milujem ťa,” povedala som a čakala na Edwardovu reakciu. Chvíľu vyzeral zaskočený a potom zmätený. Nič nehovoril. Toto bola tá najhoršia reakcia, akú som čakala.

„Aj ja teba,” povedal zrazu a ja som myslela, že tam začnem skákať od radosti. Napadol mi však lepší spôsob ako by som mohla dokázať, že som nikdy nebola šťastnejšia ako v tejto chvíli.

Pritlačila som sa na jeho pery a nehodlala som sa od neho odtiahnuť ani keby hneď vedľa nás vybuchla atomovka. Nič by ma od neho neodtrhlo. Rozhodla som sa dokončiť to, čo sme tu mali rozrobené. Roztrhla som mu košeľu a uvedomila si, že na sebe nemám tričko a Edward mi dáva dole podprsenku. Prevalil sa na mňa a ja som mu, nedočkavosťou, roztrhala nohavice. Teraz ich potrebovať nebude.

Alice

Všetci sme boli pripravení na najhoršie. Nechápem, ako som to mohla tak zbabrať. Mala som ju vidieť prichádzať. Je to moja vina. Bella vyzerala akoby sa nemohla rozhodnúť. Samozrejme, veď je to jej matka, už len to, že po nej hneď nevyštartovala, je veľmi dobré znamenie. Zrazu sa pritlačila k Edwardovi a ja som myslela, že chce na neho zaútočiť, ale ona ho objímala. Nikdy som nič také nevidela. Zrazu ho pustila a rozutekali sa do lesa. Všetci sme tam nechápavo stáli, a potom sme sa rozutekali do domu.

„Kde je Bella?” opýtala sa nás Renée hneď, ako nás zbadala.

„Renée, veď sme vám vysvetľovali, že tu byť nemôžete.” Snažila som sa hovoriť milo, ale bola som rozrušená.

„Je to moja dcéra!” povedala na svoju obhajobu a čakala, že jej povieme, kde je.

„Momentálne je preč a potrebuje, aby ste jej dali trochu času. Je nebezpečné, aby ste sa tu teraz pohybovali.” Renée tam len stála a čakala, kedy ju zavedieme za Bellou.

„Renée,” ozval sa Carlisle, „teraz choďte domov. Keď bude Bella môcť, tak vás k nej zavedieme.” Renée konečne, pochopila, že nás o opaku nepresvedčí, a tak sa vybrala na odchod.

„Nemali by sme ísť za nimi a povedať im, že je Renée už preč?” opýtala sa Esme a ja som sa len usmiala.

„Mylsím, že teraz by sme ich mali nechať chvíľku osamote,” povedala som, na čo sa Emmett začal váľať po zemi.  

Zhrnutie

Autor: 11dalia11 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Neviditeľná 9. kapitola: