Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Nevieš, kto som! - 10. kapitola

24.09.2010 (19:45) • tapta • FanFiction na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 1486×

1O. kapitola

Bella

Už sa nemôžem dočkať, kedy sa trošku pohrajem s Cullenovcami. Už mám vymyslených pár plánov, ktoré by som mohla na nich použiť. Ja viem, som hrozná. Oni mi dovolia u seba bývať a ja sa na nich ešte budem zabávať. Ale ako hovorím: Život je hra, ktorú si treba užívať pokiaľ sa dá. Mám super, geniálny nápad, tak som sa nadchla až som poskočila na posteli, kde som sedela. Zistila som, že Edward sa snaží čo najviac vyhýbať Tanye, ktorú  zhodou  náhod dobre poznám. Mohla by som ju k nám pozvať, aby sa pán ja všetko viem trošku "zabavil".

Zišla som dole schodmi a zbadala som najkrajšiu vec na svete. Na konci miestnosti sa rozprestieral krásny klavír. Včera, keď som sem prišla som si ho ani nevšimla, lebo už bol  večer a ja som bola unavená, tak som šla hneď spať. Rýchlo som k nemu pribehla a začala na ňom hrať. Hrala som moju najobľúbenejšiu skladbu, ktorú som vymyslela pre Aleca. Neviem, prečo, ale vždy, keď si naňho pomyslím srdce sa mi rozbúši a na tvári sa mi objaví úsmev. Asi po minúte hrania som začala aj spievať. Alec mi vždy hovoril, že mám hlas ako anjelik, ktorý práve zostúpil z neba.

Neviem ani ako dlho som hrala a spievala, ale už ma začal bolieť palce a hlasivky, tak som radšej skončila. Otočila som sa a prekvapene som pozerala na celú rodinu Cullenovcov. Držali sa za ruky a ich polovičky mali hlavy opreté o svojich manželov. Len Edward tam stál ako oparený a tváril sa, ako keby ho práve pustili s psychiatrie. Škeril sa ako dement, opieral sa o zárubňu a oči mi žiarili ako keby práve vyhral športku. Ešte šťastie, že nezačal tlieskať.

„To bolo prekrásne," ozvala sa Esme.

Ja som sa na ňu usmiala, pri nej človek ani inak nemohol. Prišla ku mne a objala ma. Už keď som ju prvý krát videla, tak som vedela, že spolu budeme vychádzať. A už viem prečo. Vyžarovala z nej taká nežnosť a materinská láska.

„Ďakujem, Esme. Som rada, že sa ti to páčilo," pravdivo som odpovedala.

„Nie si hladná?" opýtala sa ma.

Pustila ma za svojho objatia a videla som, ako jej žiaria očká. Ja som len prikývla, nechcela som ju sklamať, len dúfam, že sa to bude dať jesť. Ani som si nevšimla kedy zmizla. Ona to varenie musí zbožňovať.

„Rose, počula som, že náš rada auta. Vieš, ja ti musím povedať, taký super vtip, čo ma napadol: 

Učiteľ v autoškole skúša blondínku:
„Môžete mi povedať, akú má funkciu motor?"
„Áno, a môžem vlastnýmy slovami?"
„Samozrejme."
„Malo by to byť približne tak: Brm, brm, brmmmmmmmmmmmmmmmmmm."

Všimla som si, že Cullenovcom mykajú kútiky úst, len Rose ma vraždila pohľadom ako vždy. Asi sa neodvážila buchnúť mňa, tak to schytal Emmett.

„A to bolo za čo?" opýtal sa, keď ešte ležal na zemi.

„Nemáš sa smiať!" naštvane povedala, zdvihla hlavu a snažila sa ešte s hrdosťou odísť z miestnosti.

Cítila som z kuchyne prekrásnu vôňu a videla Esme, ako sa s táckou ku mne približuje a smeje sa od ucha k uchu. Položila ju na stôl a ja som k nej prišla. Vyzeralo to úžasne. Dúfam, že to bude aspoň z polovice tak dobré. Zobrala som do ruky jednu palacinku a začala ju jesť. Bola úžasná a k tomu tie jahody. Bolo to jedno z najlepších jedál, aké som, kedy jedla.

„Esme to je vynikajúce," pochválila som ju.

„Som rada, že ti chutí," šťastne povedala.

O hodinu neskôr

Počula som, ako sa otvárajú vchodové dvere. Vo dverách stál Alec a ešte jeho sestra, čo mi lezie na nervy a niekoľko krát sa ma pokúsila zabiť. Radšej som sa už ňou nezaoberala a rozbehla sa za Alecom. Skočila ma do náručia a on sa zo mnou zatočil. Hlasno som sa zasmiala a on so mnou. Asi po minúte neustáleho točenia ma pustil, lebo mi začalo byť zle, ale asi to nemal robiť. Dosť sa mi zatočila hlava a už som čakala, kedy pobozkám zem, ale našťastie Alec ma chytil. V takýchto chvíľach ďakujem všetkým svätým, že je upír a ma také skvelé reflexy.

„Ďakujem, môj najmilší upírek."

„Nemáš začo, Bellinka," zákerne sa usmial.

Vie, že nemám rada, ak ma niekto oslovuje Bellinka.

„Pusti ma!" urazene som povedala.

„Nečerti sa," povedal a ja blbá som sa mu pozrela do očí.

To som asi nemala robiť, lebo keď na mňa nahodí svoj prosebný, nevinný a ešte k tomu aj šteňací pohľad, tak mu nikdy neodolám. Porazenecký som si povzdychla a on už vedel, že vyhral. Prečo musíme mať obaja také isté metódy?

„Môžem ťa pustiť? Nezatočí sa ti už hlava?"

„Už ma môžeš pustiť," neochotne som povedala.

Najradšej mám, keď ma drží vo svojom náruči. Postavila som sa na vlastné nohy a rozmýšľala o Alecovi. Prečo mám pocit, keď nie je so mnou, ako keby mi moja druhá polovica chýbala? S môjho premýšľania ma prerušilo vrčanie. Pozrela som sa na Edwarda, ako stojí v bojovej pozícií. Čo zase robí? Už mu načisto preskočilo?

„Prestaň!" skríkla som na Edwarda.

Ale on sa tváril, že ma vôbec nepočuje. Pozrela som sa na Aleca ako sa otočil a šiel von. Zase som otočila hlavu na Edwarda a on šiel za Alecom. Prečo to robia? Začala som sa báť o moju lásku. Na čo som to myslela? Na moju lásku? Ja som sa zaľúbila do Aleca! Ale kedy? Ako je to možné? V hlave mi to pracovalo ako o sto šesť. Čo teraz urobím? Čo keď sa mu niečo stane? Tak na to radšej nechcem ani myslieť. Preboha, čo urobím?

Autor: tapta (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Nevieš, kto som! - 10. kapitola: