Ďalší dielik. V tejto časti sa objaví duch Alice. A vysvetlí sa, čo Alice hľadá. Bella jej v tom hľadaní samozrejme pomáha. Keď sa ale Bellin život ocitne v ohrození rozhodne sa presťahovať a kam inam ako do Forks.
08.03.2010 (13:00) • Wejusss • FanFiction na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 1191×
EDIT: Článek neprošel korekcí.
2. SŤAHUJEME SA?
Smutne som kráčala k svojej izbe. Na chodbe som stretla Aleca a Jane v sprievode Jaspera. Mierili do Veľkej siene. Keď sa na mňa pozreli, v očiach som im videla nenávisť.
Presne som vedela, čo im Aro povie. Povie im najprv, že ma prenasledujú upíry, pretože chcú pomstu a potom povie, že musím odísť. Samozrejme, že ich bude presviedčať, že oni môžu zostať, pretože ich sa to netýka. A potom je už len otázkou ich vlastného rozhodnutia či odídu alebo ostanú. Určite sa však rozhodnú ostať. Nech to už dopadne akokoľvek, ich rozhodnutie budem akceptovať.
Otvorila som dvere do svojej izby a potom som ich za sebou rovno zamkla. Prešla som cez malú izba rovno do ešte menšej kúpeľne. Aj tieto dvere som za sebou zamkla. V kúpeľni bolo zariadenie veľmi skromné, no aj tak pekné. Tvorila ju veľká vaňa, ktorá zabrala pol kúpelne, hneď vedľa bol malý stolík na odkladanie vecí a nad ním zrkadlo. Pozrela som do neho.
Odrážala sa tam moja tvár. Veľké uhlíkovo čierne hladné oči a pod nimi fialové tiene, mramorovo biela tvár s tvrdými rysmi, krvavočervené plné pery a pod nimi biele špicaté zuby a nakoniec čierne kučeravé, do pol pása dlhé vlasy.
Potom sa však odrazu v zrkadle objavil ešte jeden obraz. Hneď vedľa toho môjho. Tvár malého dievčaťa. Malo malú tvár, veľké oči farby roztaveného zlata, malinký nos aj ústa a strapaté čierne vlasy, ktoré vyzerali ako vrabčie hniezdo. Jej tvár bola celkovo belšia ako tvár akéhokoľvek človeka či upíra a pripomínala mi malého elfa. Elf, pri tej myšlienke som sa musela zasmiať.
Prudko som sa otočila. To dievča stálo za mnou. Bola odo mňa aspoň o desať centimetrov menšia a aj jej postava pripomínala nejakého elfa. Opierala sa o stenu a jej tvár bola smutná.
„Ahoj Alice,“ pozdravila som ju.
„Len mi nehovor, že sa musíme opäť sťahovať,“ zašepkala.
„Prepáč. Ale inak to nejde. Našla si už niečo nové, čo sa týka prípadu?“
„Áno, no je to nanič.“ Ak by mohla plakať, teraz by sa určite rozplakala.
„Priznaj si to Bella. Skončili sme. Už dávno som mŕtva a žiadny život na záchranu nemám. Nikdy som ho nemala. To preto som duch. Pretože som už dávno mŕtva.“
„Alice, prosím. Takto nehovor. Ty nie si mŕtva. Jednoducho nie. Prečo by si potom ešte stále existovala na svete ako duch, hm? Nie. Nepriznávam myšlienku, že si mŕtva a zakazujem ti o takých veciach vôbec premýšľať! Si tu, aby si zvrátila svoj osud a nie aby si sa prizerala, ako tvoj život vyhasína. Nie. To sa nestane. A zakazujem ti byť pesimistkou. Chcem vidieť optimizmus. Jasné?“
Alice. Dievča, ktoré som stretla pred rokom. Teda, nestretla som JU. Skôr som stretla jej ducha. Myslím. Bolo to na cintoríne, kúsok za Volterrou. Sedela opretá o starý náhrobný kameň a sucho vzlykala. Vyzerala taká opustená. Rovnako ako ja. Nemohla som ju tam len tak nechať bez pomoci. Nemohla. Preto som ju vzala zo sebou a odvtedy sa snažím prísť na to, čo je vlastne zač. Teda, snažila som sa, kým som nezistila, že je to duch. Duch, ktorý stratil svoju cestu a s ktorým sa osud kruto zahráva. Teraz sa snažíme nájsť jej telo. Alebo lepšie povedané, ju. Tú skutočnú.
„Tak, čo máš?“ Opýtala som sa nakoniec, keď som videla, že to z nej budem musieť ťahať ako z chlpatej deky.
„Moje telo sa nachádza v Amerike. Presnejšie v severozápadnej časti USA. Ale viac odtiaľ necítim. Je tam nijaká zlá energia, cez ktorú sa namôžem dostať.“
Alice, keďže je duch, môže vyslať svoju myseľ kamkoľvek na svete. Vidí rôzne tváre a hlavne ich cíti. A takto by sa mohla dopátrať tomu, kto vlastne je. Je to však dosť obtiažne a nebezpečné aj keď je duch.
Vtom momente mi v hlave vznikol perfektný plán. Na tvári sa mi objavil úsmev.
„Presťahujeme sa do mestečka menom Forks. Forks sa nachádza v severozápadnej časti USA. Aspoň to budeš mať bližšie a ja ti tak tiež môžem pomôcť. A predsa len. Musím odtiaľto odísť.“
Alici sa na tvári tiež objavil úsmev. „Ďakujem.“ Potom zmizla a na mieste, keď predtým bola ostala už iba stena.
Prešla som naspäť do izby s myšlienkou, že sa idem pobaliť, aby sme mohli s Alicou čo najrýchlejšie z Volterry vypadnúť. Stihla som si však len vybrať malú cestovnú tašku spod postele, keď sa zamknuté dvere rozleteli a stál v nich Jasper.
„Tak, kam sa sťahujeme?“ opýtal sa.
„Ty, nikam. Idem sama.“
„Jasné. Snívaj ďalej. Moje tašky sú už zbalené. Čakám iba na teba. U Ara som už všetko vybavil. Síce trochu protestoval ale nakoniec mi s úsmevom na tvári dovolil ísť s tebou.“
To znamená, že naňho použil svoju schopnosť. Ach, bože. Aro bude zúriť. Ale keď so mnou ide Jasper, to znamená, že moji súrodenci sa rozhodli ostať tu. Moja tvár posmutnela. Naše puto sa týmto definitívne rozpadlo.
„Takže, kam ideme?“ opýtal sa, aby ma prinútil premýšľať o inom, keď vycítil, že som smutná.
„Ideme do USA. Do mestečka menom Forks.“
« Předchozí díl Následující díl »
Autor: Wejusss (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování
Diskuse pro článek Nič také ako láska neexistuje!!! - 2. Sťahujeme sa?:
jsem zvědavá, jak to bude s Alice
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!