Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Niečo pre Miley - 3. kapitola

05.07.2010 (20:15) • Mileyy • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1040×

Nanešťastie mi táto hodina pripadala vždy najdlhšia,  „kto vie, prečo je to tak" , hovorila som si zakaždým. No posledné hodiny boli v celku najživšie čo sa týka celého koncoročného vyučovania.

Moje premýšľanie prerušil práve pán Dizz, ktorý nás učí tento predmet. Nič netušiac sa v triede rozľahlo veľké ticho, nevšimla som si že by niekto prišiel, tak som otočila hlavu od okna smerom k učiteľovi a tam stál ON.

V momente som onemela. Ten neznámy chalan vedľa pána Dizza tiež zdvihol hlavu,  s menším záujmom a nádherne zvodným úsmevom si prezrel celú triedu.

Zrazu sa celou našou triedou ozval od dievčat túžiaci povzdych.  „No s Bohom, a máme tu víťaza tohtoročného lámača ako dievčenských tak aj ženských srdc. " pomysela som si zlomyseľne.

Aj keď som si to nechcela priznať, teno chalan bol taký nádherný, že by sa mu nevyrovnal žiaden zo svetových modelov. Mal nádhernu, aj keď chlapčenskú postavu, na ktorej sa vynímali jeho už skoro pevné svaly, a keď tam stál tak nehybne, pripadal mi skôr ako socha Christiana Ronalda, alebo niečo na ten spôsob. Vlasy mal medenej farby, no miestami mu hádzali bronzové odlesky. Podľa mňa mal na sebe veci z najnovšej kolekcie Gucci, alebo niečo také, a nechýbal na ňom ani ten zvodný, anjelský úsmev, ktorý dodal tomu všetkému bodku k dokonalosti.

„Ako keby niečo také potreboval", hovorila som si.

„Trieda, toto je Váš nový spolužiak. Volá sa Edward Cullen. Edward, dúfam, že sa ti na mojich hodinách bude páčiť."

„Som si istý, že bude pán profesor Dizz," odpovedal nádherne zamatovo-sladkým hlasom.

„Takýto krásny hlas som v živote nepočula, som si istá, že keby chcel, môže svojím zvodným hlasom a dokonalou tvárou namotať každého.

Pán Dizz zase začal niečo hovoriť, no aj tak som ešte stále nedávala pozor.

„Prišiel z veľkomesta, čo znamená, že aj keď už o mesiac končíte školu, bude niekoho potrebovať, kto mu bude pár hodín pomáhať, tak aby sa dostal do našej línie a zároveň, aby prebral všetko čo budem od Vás všetkých na skúškach vyžadovať. Takže nejaký dobrovoľník? Aa, slečna Swanová, vy ste na toto miesto ako stvorená, máte zakaždým 100 percent a, aspoň sa na mojich hodinách nebudete nudiť."

„No fasa", pomyslela som si s veľkou dávkou sarkazmu.

V tom okamihu ako ma pán Dizz spomenul, Edward na mne spočinul svojím už nie zvodným, ale chladnokrvným pohľadom.

Keď zrazu som mala zvláštny pocit, ako keby ten nádherný, božský chalan, ktorý práve stál pred tabuľou sa zmenil na diabla, ktorý prahne už len svojimi spaľujúco zlatými očami po mojej duši.

Myklo ma, keď už viem, že voľné miesto vedľa mňa vystrieda niekto, do koho som sa zaľúbila, a v zlomku sekundy znenávidela.

Edward kráčal smerom ku môjmu stolu, lepšie povedané nášmu, nervozne rýchlou chôdzou, pričom sa tváril ako keby mal dýku v hrdle. Sadol si vedľa mňa, bez pozdravu, bez nejakého priateľského gesta. Proste potichučky, ako slimák, aj keď to zrovna nebol dobrý príklad.

Celú hodinu sa odo mňa odkláňal, na čo som nebola zvyknutá ani od svojich školských nepriateľov. Celú hodinu som sedela bez pohnutia, vystretá, ako keby som zjedla pravítko, len čo som sa nadychovala a vydychovala. Jedným slovom, „bála som sa ho."

Neviem prečo, ale strach je moja reakcia na všetko neznáme. Cítila som, že na mňa zíza, a tak som riskovala jeden pohľad na neho. Jeho planúce oči ma chytili do svojich pastí a nevedela som od neho odtrhnúť oči. Na vlastné oči som videla, ako ma "žerie z podnosu" .

Po piatich minútach prestali jeho oči tak planúť, asi cítil zo mňa ten strach, a vyslobodila som svoje oči, do ktorých sa mi už hrnuli tie blbé slzy. Preto som radšej sklonila hlavu a skúšala sa tváriť normálne, smelo.

Vedela som, že mojou záchranou sú dve veci a to tieto: Po prvé: keď náš hrozný, školský zvonček začne zvoniť a ukončí túto príšernú hodinu, a po druhé: musím sa s tým zdôveriť mojím štyrom najlepším kamarátom, samozrejme vrátane Jaca - môjho slniečka. Viem, že keď im to nepoviem, psychicky sa totálne zrútim.

Po dlhých minútach utrpenia s Edwardom Cullenom nakoniec ten zvonček zazvonil. „Sláva", pomyslela som si a otočila som sa smerom k Edwardovi. No na moje počudovanie nebol tam, ale už vychádzal z dverí.

Ďaľšie hodiny sa vliekli a mne už pomaličky začínalo škvrkať v žalúdku a tak som sa samozrejme stala centrom pozornosti a výsmechu v celej našej triede. „Veď už len 15 minút Miley, to vydržíš", hovorila som si stále dookola.

Mám celkom rada literatúru, preto som často ponorená do kníh.

Taktiež ma bavia Shakespearove diela a divadelné hry, hlavne jeho veľdielo "Rómeo a Júlia". Do zajtra máme z neho urobiť esej na päť strán, no ale ja som to už stihla napísať na hodine, pretože som Rómea a Júliu nekoľkokrát už čítala.

Než som si stihla pobaliť knihy z lavice, zazvonil zvonček.

Čiže to znamenalo, že sa musím dostať do jedálne skôr, ako bude plná.

Neuvedomovala som si, že idem po chodbe rovno oproti dverám jedálne, kým do mňa niekto veľkou, až neľudskou silou vrazil. „Au!" vyšlo zo mňa. Vážne to veľmi bolelo, ako keby do mňa vrazil kameň.

Stačil mi jediný pohľad pred seba a moje oči zaplavili slzy. Edward sa na mňa znovu tak odmietavo, až zhnusene pozrel. Počula som, ako si niečo zašomral, znelo to ako „Bože, prečo musí existovať".

Tak toto ma fakt zabolelo, tak som ďalej so slzami v očiach pokračovala chodbou do jedálne. Pri mojom obvyklom stole už sedeli Angela s Mikom a Ericom. Keď ma zbadala Angela, pribehla ku mne a starostlivo si ma privinula.

„Och moja, čo sa ti stalo? Ublížil ti niekto?" pýtala sa ma a pritom ma sále objímala a v pravidelnom rytme mi hladkala chrbát svojou večne teplou rukou.

„Nie, nič sa nestalo. Ozaj je mi fajn," šepkala som jej naspäť.

„Poď, Miley, hačaj si tu, vedľa mňa," povedal Mike hneď ako si všimol v akom zlom stave som.

Nechcelo sa mi trucovať, tak som sa usadila vedľa neho a vreckoukou, ktorú mi ponúkol Eric, som si utierala slzy z mojich uplakaných očí.

Autor: Mileyy (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Niečo pre Miley - 3. kapitola :