Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Nový život 10

29.07.2009 (13:00) • bershka • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1256×

10. kapitola

Noc ubehla rýchlo. Hneď ako sme dopozerali film (ani poriadne neviem o čom bol, pretože som celý čas rozmýšľala o zajtrajšom dni) sme sa z Rosalie a Esmee vybrali na lov. Alice ostala doma, že chce počkať na Jaspera. Na love som ulovila troch losov, uf, taká som plná.

Keď sme sa vrátili domov tak už boli štyri hodiny ráno a každý už bol doma.  Už iba necelé  štyri hodiny a ideme do školy. Dúfam že nebudem mať hodinu, na ktorej by som musela byť sama, no vlastne bez Alice alebo Jaspera. Zase ma chytili známe obavy. Pocítila som, ako si zozadu niekto položil ruku na moje plece. Zrazu ma zaliala vlna pokoja. Jasper. Otočila som sa.

„Naozaj sa nemusíš prečo obávať.“ Povedal úprimne. Viem že má pravdu, ale keď si neviem pomôcť,  šťastie že je tu.

„Viem, ale keď ja si nemôžem pomôcť.“ Ospravedlňujúco so sa naňho usmiala.

„Chápem ťa.“ Teraz už zložil ruku z môjho pleca, ale stále som pociťovala ten pokoj.

„A aké hodiny budem mať, dúfam že nebudem sama.“ Vyvalila som naňho otázky.

„Nie, neboj sa. Väčšinu hodín budeme všetci spolu a keď nie tak buď z Alice alebo so mnou.“ Milo sa usmial.

„Tak to sa mi uľavilo.“ Takto by sa naozaj nemalo nič stať.

„Jasper?“

„Áno?.“

„Ďakujem, bez teba by som to tak dobre nezvládala a teraz nehovorím o škole.“ Musela som sa mu poďakovať. Veď on ma udržoval v dobrej nálade, vďaka nemu som nemyslela na starú Daniellu. Veď teraz mám nový život.

„To nestojí zareč.“ Len sa usmial a pomalým krokom, no pomalým na upíra, išiel k Alice. Keďže už mi neostáva veľa času tak som išla so izby aby som si vybrala nijaké šaty a urobila niečo z vlasmi.

Och, to bude asi problém, fakt neviem čo si mám zobrať na seba do školy. To je asi jediný problém ak má niekto tak veľa šiat. Vošla som do šatníka a len tak som tam stála a pozerala sa, čo by mohlo byť vhodné. V tom som začula chichot, ktorý sa za mnou ozýval. Otočila som sa. Bola to Alice.

„Len sa smej, vôbec to nie je ľahké vybrať si z toľkých čiat“ z humorom som jej to vyčítala „ale inak, ideš práve v čas.“ Musela som uznať.

„Ja viem.“ Chichotala sa ďalej.

„Videla si ako tu nerozhodne stojím že.“ To je asi len jediné vysvetlenie jej dobrého načasovania.

„Uhádla si.“ Ja som to vedela!

„Uf, To som ale šikovná“ Rozosmiala som sa.

„Tak to si. A čo by si si chcela zobrať na prvý deň v škole?“ Postavila sa vedľa mňa.

„Ani neviem, ale začala som rozmýšľať nad šatami.“ Strašne rada nosím šaty a k tomu topánky na vysokom opätku, ale aj obyčajné rifle a tričko. Záleží to podľa nálady.

„Ideš nato dobre.“ Usmiala sa a podišla k časti šatníka kde boli šaty.

„Čo tak tieto?“ Vybrala krátke fialové šaty z jemne skladanou sukňou. Boli to šaty bez ramienok. Krásne. Ani neviem že niečo také tu mám, musím si nájsť čas nato, aby som poriadne preskúmala svoj šatník.

„Tie sú super.“ Rozbehla som sa k topánkam a vybrala som tmavomodré lodičky na vysokom opätku. Zamávala som nimi aby ich Alice videla.

„Jasné, dobrý výber,“ usmiala sa „a tieto silonky“ ukazovala na hrubšie čierne silonky.

„Jasné, aby nebola zima.“ Mierny pokus o vtip. Veď nám nikdy nie je zima. Obidve sme sa začali strašne rehotať. Alice sa otočila a držala v ruke hrubý opasok, takej farby ako lodičky a bolero z dlhými rukávmi v tej istej farbe.

„Máš pár sekúnd nato, aby si sa obliekla!“ Zo smiechom povedala a zmizla za dverami.

Oblečená som bola rýchlo. Ako som sa pozerala na seba, tak mi to vyrazilo dych. Vyzerala som fakt dobre a moje oči už neboli červené. Síce ešte nemali tú karamelovú farbu ako majú ostatný, ale už  je to v pohode. Majú mierny nádych do oranžova, ale tento detail si ľudské oko ani nevšimne.

Otvorila som dvere. Alice sedela na posteli. Ako ma uvidela tak sa hneď postavila.

„Vyzeráš neodolateľne.“ Zase sme sa rozchichotali. My dnes máme ale ´´rehotaciu´´náladu.

„Ja viem,“ a predviedla som sa jej ako modelka na móle.

„Ešte vlasy!“ Ách, vlasy. Alice ma chytila za ruku a ťahala ma do jej kúpeľne a posadila na stoličku pred veľkým zrkadlom.

„Rose!“ hneď ako dopovedala tak sa Rosalie objavila vo dverách.

„Pomôžem dajako?“ spýtala sa

„Ty spravíš vlasy a ja make-up.“ Povedala Alice.

„Jasné.“ A hneď nato sa Rosalie hrala s vlasmi na mojej hlave. Onedlho som bola úplne hotová.

„Vyzeráš výborne.“ Úprimne povedala Rosalie.

„To len vďaka Vám.“ Usmiala som sa na ich odraz v zrkadle.

„Už je čas.“ Oznámila Alice.

V hale nás už čakal Jasper.

„No konečne ste tu.“ Usmial sa.

„Nekomentuj.“ Milo ho uzemnila Alice ale Jasper ju hneď pobozkal.

„To si nechajte navečer.“ Kričal za nimi Emmett, ale oni si ho nevšímali.

Alice sa jemne odtiahla od Jaspera.

„Poďme lebo nestihneme.“ A tak sme išli do veľkej garáže.

Do školy sme išli na Alicinom Porsche. Tempom, akým jazdila Alice sme nikdy nemohli meškať do školy.

O pár minút sme stáli na školskom parkovisku. Už bolo plné aut a študentov.

„Najskôr pôjdeme do kancelárie po tvoje učebnice a potrebné doklady pre učiteľov.“ Povedal Jasper.

„Dobre.“ A tak sme ľudským tempom išli smerom k hlavnej budove.

Autor: bershka, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Nový život 10: