Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Oheň a ľad 14. kapitolka

27.01.2010 (12:30) • DarkPassion • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 902×

14. kapitolka

Nikka

Míňali sme hranice Talianska. A sme za vodou. Tom bol opretý o sedadlo a oddychoval.

„Kedy mi povieš, nech vypadnem? Vieš, aby som vedel kam sa mám pobrať.“ Prudko som zastavila.

„Zbláznil si sa Tom? Budeš ma mať na krku celú tvoju večnosť. Sme predsa priatelia.“

Smiala som sa a držala ho v kamennom objatí.

„To som nevedel.“

„Tak na budúce to už vedieť budeš!“

Smiala som sa znovu a naštartovala svoje autíčko. Mala som výhodu, lebo som im zobrala to najrýchlejšie auto. Určite už na to prišli a chudák Derek umiera v pekelných plameňoch. No, niekto hold musí zomrieť. Bože, aká som ja ale hnusná...

... cestovali sme ešte nejakú tú chvíľu. Už sme skoro boli pri Forks. Strašne som sa tešila na ich známe tváre. Na ich vôňu a úsmevy. Na mojich vlkov. A hlavne na moju lásku, Jaspera. Nad ním som sa musela pousmiať. Keby som bola človek, tak by som asi aj rozmýšľala, či sa nejako zmenil alebo tak, no teraz je to skôr taká banálna vec. Tak strašne ho milujem. Každú jeho jazvičku. Každý jeho milý úsmev. Iskričky v očiach. Jeho medové vlasy. Stop! Nesmiem na to teraz myslieť lebo ešte prídeme k nejakej havárii. Tom ma celú dobu mojej fantázie pozoroval.

„Povieš, nad čím rozmýšľaš, že sa tak usmievaš?“ pýtal sa s nadvihnutým obočím.

I on bol naozaj krásny, no ja už svoju lásku mám. Alec! Pane bože, prečo som od neho odišla, veď ja... nie, nie ja milujem Jaspera! Sama sa neviem v sebe vyznať a práve idem za ním. Ale keby som ho nemilovala, tak predsa neutekám z Volltery. Zatriasla som hlavou a usmiala sa na môjho najlepšieho priateľa po mojej pravici.

„Nič, len som sa zasnívala nad hlúposťami.“

Kývol na súhlas a už sa v tom nevŕtal, vedel aj tak, že mu pravdu nehovorím. Poznáme sa tak málo, možno niekoľko hodín a obaja sa v sebe vyznáme.

„Myslíš, že ma tam u teba doma príjmu?“

On sa bojí?

„Jasné, že áno. Kto by TEBA neprijal, prosím ťa. Možno Rose bude nevrlá a nebude ti najprv veriť, ale to sa časom zlepší.“

Usmiala som sa.

„Porozprávaš mi niečo o tvojej rodine a vlkoch?“

„Nemyslím, že ťa to bude baviť.“

Do volantu som zaryla svoje dlhé nechty. Nechcelo sa mi rozprávať o veciach, ktoré ma vo vnútri boleli.

„Týka sa to teba, takže ma to určite zaujímať bude.“ Vzdychla som si a začala od hlavy rodiny.

„Takže naša hlava rodiny sa volá Carlisle Cullen. Má blond vlasy, pracuje v nemocnici. Nikdy neochutnal ľudskú krv. Jeho družka, moja nevlastná mama, sa volá Esme, je veľmi materinská. Má gaštanové vlasy a srdečné oči. Potom Rose, o tej som ti už niečo hovorila. No, má blond vlasy a krásnu postavu, jej dar je krása. Keď ju prvý krát uvidíš, určite ti vyrazí dych. Jej priateľ je Emmet. Je to kopa šťastia a vtipu. Má čierne vlasy a je to strašný búchač... “ Musela som sa nad tým pochechtnúť.

„... ďalej Edward. Jeho darom je, že číta ľudom, upírom, vlkolakom myšlienky. Má bronzové vlasy a miluje moju sestru. Je to moja biologická sestra. Má hnedé vlasy. Úprimný úsmev. Je veľmi múdra a krásna. Jej darom je štít. Upírom sa stala kvôli svojej láske,“ dokončila som môj monológ.

„Nehovorila si, že ich je sedem?“

„No, áno. Je tam ešte jeden, jeho meno je Jasper. Má krásne medové vlasy. Keď sa usmeje, usmievajú sa spolu s ním aj jeho zlaté oči. Má i dar, cíti pocity a vie ich ovládať. Po tele má drobné jazvičky od zubov po upíroch. Kedysi žil inak. Nepil tak, ako my zvieraciu krv. No je milý a úprimný, niekedy tichý. Veľmi rozvážny a láskavý. To by snáď stačilo.“

Tom na mňa pozeral veľmi zvláštne.

„Tom? Čo je?“

„To, ako si o ňom hovorila... ty ho miluješ, však?“

Mykla som plecami a venovala sa svojmu šoférovaniu. Ako som hovorila, havária nie je potrebná aj keď by sa nám nič nestalo, ale zase papierovačky a iné nepodstatné veci riešiť, keď ma kúsok ďalej čaká rodina? Mala som asi povedať áno, no mám isté pochybnosti. To by som však nemala mať, no ja neviem. Neviem, komu moje srdce patrí.

„Ešte vlci, prosím,“ špitol a jemne sa usmial. Na bielych líčkach sa mu spravili jamky. Bol zlatý.

„Takže. Keď som bola človek, bola som stále s nimi. Na moju sestru a jej rodinu som kašľala. V podstate mi stále len nejako ubližovali. Nechcela som byť viac ranená, ja totižto som do Froks odišla kvôli istým dôvodom. Do ich svorky patrí Sam, Jake, Paul, Seth, Quil, Jared, Embry. Všetci sú to super chlapci. Milovala som ich, ako vlastných bratov, nikdy som nedokázala byť pri nich smutná. Pri nich som sa zmenila.“

Usmiala som sa a spomínala na krásne chvíle prežité s nimi.

Tak a sme tu. Práve ideme s autom po ceste lesom k ich, no dúfam, že teraz už nášmu domu. Vyskočila som z auta a Tom práve vystupoval keď sa otvorili dvere a v nich stála celá moja početná rodinka. Vyzerali prekvapene. No očami hľadali niekoho iného. Niečo viac.

„Kde máš Jaspera?“ opýtal sa Emmet.

„Jaspera?“

Vôbec ich nechápem a to som upír!

„Vy... ste sa nestretli? Šiel za tebou do Volterry.“

Pomaličky mi začali dochádzať jeho slová, jedno po druhom.

„On išiel do Volterry?“ Kričala som. Pane bože, NIE! Chytila som Toma za ruky a zadívala sa mu do očí.

„Musím za ním ísť. Ostaň s nimi a nič sa ti nestane...“

Otočila som sa na svoju rodinu.

„... je to môj najlepší priateľ, dajte mi na neho, prosím, pozor.“

Ešte som ho objala. Rozbehla som sa, vlastne teraz už rozlúčiť s rodinou.

„Dávaj si pozor, sestrička,“ šepla mi smutne Bella do ucha.

„Ja vždy.“

„Si presne ako Charlie.“

Usmiala sa a pohladila ma po tvári.

„Milujem vás a pozdravte vlkov.“

Kývala som im z auta a šla zachrániť moju lásku. Ja len dúfam, že sa mu nič nestane alebo nestalo, inak za seba neručím. Život by pre mňa bez neho nemal zmysel.

Naštartovala som a dovolila si posledný pohľad na moju rodinu. Zasa sa vraciam tam,  odkiaľ som utiekla.

Jasper

Letuška ma usadila a ja som sa pozeral, ako odchádzam preč. Možno už nikdy neuvidím moju rodinu, no budem s ňou. S mojou milovanou. Zavrel som oči a snažil sa vypadať, že spím. Nechcel som, aby ma otravovali alebo tak. Celá cesta bola pre mňa strašne dlhá. Nechápal som, prečo sa to tak vlečie. Veď ona ma čaká. Teda... až teraz ma to napadlo. Čo keď zabudla? Čo keď ma už nemiluje, veď možno si ako upírka našla niekoho iného. Kto jej vyhovuje. Určite nechce svoju večnosť tráviť sama vo Volltere. Zhlboka som sa nadýchol  a snažil sa nemyslieť na také veci, aj keď som vedel, že sa to stať môže. Ničomu takému by som nezabránil.

Sedel som tu už snáď celú večnosť.

„Pane, už vystupujeme.“

Usmiala sa na mňa zvodne letuška.

„Ďakujem.“

Ani som sa neusmial. Kývla a kráčala preč. No jej oči boli upreté stále na mne. Zrazu zakopla a padla na pasažiera. Z úst mi vyšlo pochechtunie. Naozaj bola komická.

Vystúpil som a šiel na parkovisko. Našiel som tu len jedno rýchle auto. Bolo mi celkom ľúto majiteľa ale keď idem za láskou, tak nič pre mňa nemá hranice.

Naštartoval som a šiel. Celú cestu som mal pustené rádio a rozmýšľal. Ako ma prijme. Ako to všetko bude keď budeme konečne spolu.

Ako som sa blížil k Volterre chytal  ma pocit nádeje a radosti. Už som ju chcel konečne mať pri sebe. Už som ju chcel bozkávať. Chcel som aby bola celá moja.

Poklepkával som si rytmus piesne do volantu a rozmýšľal nad mojou nekonečnou láskou.

Stál som pred bránami Vollteri a pozoroval ten majestátny hrad. Vykročil som a dúfal, že ju tu čoskoro nájdem.

„Prajete si?“ opýtala sa Arova sekretárka, bola človek.

Očakávala, že ju spravia upírom no počítala aj s tým, že skončí ako ich večera.

„Rád by som šiel za Arom.“

Usmial som sa na ňu.

„Poďte prosím so mnou.“

Usmiala sa a šla predo mnou. Tá žena nemá žiaden pud sebazáchovy. Niekedy je to pri ľuďoch až smutné. Viedla ma k veľkým dverám sály.

„Ďakujem, ďalej to zvládnem.“

Kývla a šla naspäť.

„Óóó, rád ťa vidím Jasper. Za akým cieľom si sa prišiel ukázať. Chceš sa k nám nebodaj pridať?“

Usmial sa Aro. Vyžarovalo z neho nadšenie a túžba.

„Nie. Prišiel som za Nikki. Rád by som ju videl.“

„S tým bude problém.“  Zatváril sa smutne a to isté vyžarovalo z jeho tela.

„Problém?“ Nechápem. Chcem ju vidieť. Ak jej niečo spravili tak ich zabijem. Ja ju chcem vidieť! Zavrčal som a pripravoval  sa k útoku keď...

Autor: DarkPassion (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Oheň a ľad 14. kapitolka: