Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Oheň a ľad 19. kapitolka

16.02.2010 (10:00) • DarkPassion • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 985×

"Pravé príbehy lásky nemajú koniec..."

19. kapitola KONIEC

hudba

„Jasper!“ Rozbehla som sa cez sál a nalepila sa na jeho telo. Bolo mi jedno kto tu je, bolo mi jedno, že som mokrá, ale bola som tu.

„Povieš mi konečne čo sa stalo?“

„Nič len to, že ťa milujem.“ Pobozkala som ho a hladila po celej tváry.

Pol roka PO

„Zlatko!“ kričala som na neho z horného poschodia nášho domčeku. Žijeme kúsok od našej rodiny.

„Tak Jasper!“ kričala som, ten chlap ma naozaj štve!

Zbehla som schody a uvidela ho tam stáť. Mal na sebe oblek a v ruke držal kyticu ruží.

Kráčal ku mne a ja som úplne skoprnela. Nevedela som sa nadýchnuť. Len som klipkala očami.

Všade to bolo ozdobené a rozvoniavalo to tu škoricou, ľaliami a inými kvetmi.

Kľakol si predo mňa a pery sa mu zvlnili do nádherného úsmevu.

„Nikki Tereza Swanová, stanete sa mojou ženou?“ Neverila som jeho slovám. Nemohla som uveriť, že mám toľké šťastie!

„Och... áno... áno,  stanem sa tvojou ženou!“ Navliekol mi na prst strieborný prstienok vykladaný diamantmi.

„Nemusel si kupovať niečo tak...drah...“ Nestihla som mu ani nič vytknúť a on sa zmocnil mojich pier.

Teraz viem, že som si vybrala správne. Že len kvôli nemu budem šťastná. Alec sa dal dokopy s Hedi. To bol teda šok! Ale som šťastná, že nie je nešťastný. Zabíjalo by ma to do konca môjho života.

Elizabeth sa mi zo života úplne stratila a ja som bola tomu rada.

„Milujem ťa.“ Šepol mi do pier.

„Nie tak ako ja teba...“ Zavrčal a ja som sa zasmiala. Pobozkala som ho na kútik úst a pohladila ho po tvári.

„Ďakujem, že si.“

„Nie Nikki, ja som, pretože si ty.“ Môžem mať také šťastie? Usmiala som sa a ťahala ho hore.

„Aká ste nedočkavá slečna.“

„Máte snáď nejaký problém pane?“ Otočila som sa na neho na schodoch. On mi podtrhol nohy a už aj ma držal v náručí. Pobozkal ma na nos a odpovedal.

„Nuž slečna, ak mám byť úprimný...“ Buchla som ho do ramena a on sa začal smiať.

Prítomnosť

„Jerry!“ kričala som na malého chlapca čo nám behal po záhrade.

„No tak láska.“ Zasmial sa Jasper a strhol si ma do náruče.

„Teta Nikki! Kde je ocko?“  Pribehol sem malý chlapec s čiernymi vláskami ako havran. Oči mal plné iskričiek ako jeho ocko. Úplný Jake.

„Už som tu!“ Bežal z lesa Jake a prehraboval si vlasy.

„Ocko!“ zakričal Jerry a rozutekal sa za ním. Bol to tak krásny pohľad. Chcela by som to zažiť aj ja ale nepôjde to. Jasper ma pozoroval a na tvári sa mu značil smútok. Vzdychla som si a vošla do domu. Balila som malému veci a pri tom rozmýšľala aké by to bolo mať s Jasperom dieťa.

„Dúfam, že nerobil zle.“

„Bol ako anjelik.“ Usmiala som sa a pohladila malého po vláskoch.

„Kde je mamina?“

„No ozaj... kde je Leah?“

„Odišla za Sethom. Potreboval pomôcť.“

„S malou Emili?“ zasmiala som sa. Jake sa zatváril trpko.

„Ani nevieš aké je ťažké vymieňať plienky.“ Zasmiala som sa a vyhnala týchto dvoch trulov von.

„Ďakujem, Nikki.“ Jake ma pobozkal na líce a malý ma objal.

„Majte sa!“ kývala som im.

„Ahoj ujo Jasper!“ kričal Jerry.

„Maj sa drobec.“

Jasper ma chytil okolo pásu a pobozkal ma do vlasov.

„Prepáč.“ Otočila som sa mu v náručí a chytila jeho tvár do dlaní.

„A čo ti mám odpúšťať  Jazz?“

„Nemôžeš mať to... to, po čom túžiš.“

„Ty si to čo chcem.“ Usmiala som sa a pobozkala ho.

„Neskočíme za rodinou?“

„Ako chcete pani Cullenová.“ Usmial sa Jasper.

Utekali sme  lesom. Všetky zvieratá stíchli. Skryli sa vo svojich obydliach.

Slnečné lúče prerážali cez stromy až na našu pokožku, ktorá odrážala dúhové farby všade okolo nás. Nemuseli sme nič hovoriť, narušiť túto krásnu chvíľu by bol hriech.

„Ale, kto nám to došiel. Už ste sa v svojom domčeku “vyšantili“ ?“ smial sa Emmet. Jednu schytal od Rose a aj od Esme.

„Nebuď drzí Emm!“ sykla Rosie.

„Ako keby som si to zaslúžil.“ Špitol a šúchal si hlavu. Všetci sa okolo smiali a ja som bola šťastná.

„Sestrička.“ Zasmiala som sa a objala ju okolo ramien. Tak veľmi mi chýbala. Nikto, nikdy, nevedel čo som zažila. Nechcem aby sa to niekedy stalo. Chcem zabudnúť. Aj keď sa mi zdá, ako keby to bolo včera.

„No čo ako si na tom?“ Pohladila som ju po vypuklom brušku.

„Je to... komplikované.“ Zasmiala sa. Áno správne Bells čaká malé polo upírča. Tak, ako je ona. Ako sa to stalo? Je to dlhý príbeh, ktorý vám možno niekedy porozprávam.

Možno príde niečo... kvôli čomu sa tu znovu... stretneme.

Autor: DarkPassion (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Oheň a ľad 19. kapitolka: