Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Oheň a ľad 4. kapitolka

16.12.2009 (21:15) • DarkPassion • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1067×

4. kapitolka

Ked som sa ráno zobudila chlapci tu už neboli.  Na ladničke som našla papierik že museli ísť. Toto mi naozaj budú musieť vysvetliť! Rozhodla som sa že si spravím raňajky a upracem. Po celom byte som skackala jak blázon. Keby ma niekto  videl myslel by si že som čistý blázon.

Ked som mala upratané nevedela som čo robiť. Zobrala som si tašku a barle. Hodila som ich na sedalo a vydala som sa len tak prejsť. Pozerala som sa okolo seba a rozmýšľala. Viete všetko je úplne zle. Nebaví ma už počúvať samé báchorky. Nemám už náladu. Jediný kto ma drží nad vodou sú moji chlapci. Muži! Usmiala som sa. Nemyslím pri nich na nič zlé. Naozaj neverím tomu. To nedokazál nikto. Jasper je daľšia sviňa aj ked.. Stop! Nesmiem myslieť na nič také! Predsa tu mám svojich “bratov“. Presne tak ich beriem. A milujem.

Stúpila som na plyn a užívala si jazdu. Rýchlu jazdu naozaj milujem. Zrazu mi niečo prebehlo cez cestu a narazila som do toho. Bol to naozaj prudký náraz. Buchla som si hlavu o volant. Cítila som ako mi po nej steká krv. No to teraz nebolo dôležité. Neviem čo som zrazila. Vypadla som z atua a šla sa pozrieť na to čudo. Predo mnou ležal  velikánsky medved.Bol krásny. Kľakla som si k nemu aj ked som v členku cítila bolesť.  Mal zavreté oči načiahla som ruku k jeho ňufáku. Dýchal tak veľmi pomaly až som si myslela že sa mu zastavuje srdce. Ten náraz bol ozaj silný.  Všetko okolo mňa sa mi točilo. Bolo to všetko také chaotické. Čo mám teraz robiť? Oprela som sa o auto zavrela oči. Ked som ich otvorila ten medved tu uz nebol. Po štyroch som sa doplazila tam kde ležal. Bola tam len krv a stopy do lesa. Snád to prezije. Ked som zacítila vôňu krv povracala som sa za auto. Bolo mi strašne zle. Bolela ma hlava a neuveritelne mi z hlavy tiekla krv. Lepily si sa mi od nej vlasy. Nejak som sa dostala do auta a hľadala mobil. Volala som Jakovi no on nezdvíhal ani Seth ani Paul. Ostávalo mi jediné číslo. Bells.

Vyťukala som ho no hned zložila. A čo mám robiť? Musím jej zavolať. Potrebujem ísť čo najskôr do nemocnice. Znovu som ho vyťukala a a začalo to zvoniť.

„Prosím?“ ozvala sa Bells z druhej strany.

„Bells, potrebujem pomôcť. Ja havarovala som a je mio strašne zle. Nevolala by som ti ale chlapci nezdvíhajú a mne nejde ani auto. Prosím príd po mňa.“

„Ježiš Niki! Kde presne si? Prídeme po teba.“

„Prídete?“

„No jasné niekto mi predsa s tebou musí pomôcť.“

„Tak to si nechaj.“ Zacvakla som jej mobil. Nechcem vidieť nikoho s Cullenovcov. Vystúpila som z auta a rozhodla sa kráčať domov. Viem že to je asi najhorší nápad ale kráčať do nemocnice by bolo ešte dlhšie. A to by som naozaj už nezvládla. Stačí mi toto.

Už som bola skoro v La Push. Videla som domčeky. Krútila sa mi hlava a krv mi už tiekla po tváry. Sem tam som sa oprela o strom. Na hlave som si pridržiavala mikinu. Bola mi zima  a žalúdok ma tiež dva krát zrovna neposlúchal. Zrazu niekto vybehol z lesa. Paul? Som zvedavá kde sa tu vzal. Nevšimol si m utekal po ceste domov. No zrazu zastal a vyzeralo to ako keby vetral. Pomaličky sa otočil a videla som ako sa mu rozšírili oči. No ja už som to nezvládla. Podlomili sa mi kolená a ja som padla do temna.

Zobudila som sa v teplej posteli ako ráno. Možno to bolo celé sen. Prudko som vstala a hned som zistila že to sen určite nebol. V hlave mi bzučalo a žalúdok mi sťahovalo. A noha? O tej ani nehovorím. Žmúrila som do slnka a žmolila paplón. Schvoala som sa pod neho pred slnkom. Niekto otvoril dvere a sťahoval paplón.

„No ukáž sa.“ Smial sa Seth.

„Slniečko ti neublíži.“

„Nikdy nevieš Seth.“ Skopla som ho zdravou nohou z postele. No on si tam sadol zasa.

„Povieš mi prosím ťa čo si to dnes ráno stvárala? Mysleli sme že dostaneme infarkt ked ťa doniesol Paul.“

„A to fakt nechci vidieť.“ Krútil hlavou a pozeral sa do diaľky. Vyzeral ako pedofil nad detským kočiarikom. Fakt hrôzostrašné.

„Seth! Vráť sa do prítomnosti!“ mávala som mu pred očami. Zaklipkal očami a na koniec sa na mňa pozrel.

„No okej som tu. Tak ešte si mi neodpovedala.“

„No vieš strašne som sa nudila a vy ste odišli. No a aj to mi pekne vysveltlíte! Nechať mi len papierik? Pche! No a šla som sa prejsť na aute. Fakt to bola núdzová chvíľa tak som šla a stúpila som na plyn. Zrazu mi do cesty vletelo zviera. Medved. Narazila som a zvyšok poznáš.“

„A prečo si nikomu nevolala?“ vyčítal mi.

„Volala! Ale vy ste asi mali lepšiu prácu ako zdvíhať mi telefón!“ už som pomaličky pridávala decibely na mojom tóne hlasu.

Zahanbene sa skrčil no potom sa mu skvel na tváry sladký úsmev.

„Urobili sme ti raňajky. Chlapci ťa už dole čakajú.“

„Už idem už idem.“

„Som zvedavá čím ma chcete otráviť.“mrmlala som si popod nos.

„Ale ticho!“ postrapatil mi vlasy Seth. Podoprel ma a šli sme dole. Chlapci ma naozaj čakali v obývačke. Na stole stála torta a na nej šľhačkou veľké SORRY.Bolo to od nich zlaté. Usmievala som sa a pozerala na moje lásky. Zrazu z kuchyne vyšiel Embry v zástere. Začala som sa smiať.

„Z teba bude domáca žienka Embry.“

„Pff!“ odfrkol si . V očiach som mala otázniky. Nechápala som prečo toto všetko. Príhovor začal Jake s detským šampanským.

„Ehm, ehm...“ odkašlal si a skoro sa zadrhol. Napil sa a zdvihol ukazováčik.

„..takže. Vítame ťa tu slešna Niki Swanová. Táto hostina je udelená tebe naša princezna. Za to že sme na teba nedavali pozor tak ako sa na mladých šuhajov patrí.“ Cukali mu kútiky, chcel sa smiať no tiež chcel byť vážny. Ja ich proste milujem.

„Dakujem!“ hodila som sa Jakovi okolo krku.

„Héj! Ja som piekol!“ hundral Embry. So smiechom som sa pobrala do náručia všetkých mojich šašov.

Bella

Ked mi zavolala mala som strašný strach. Viete ja svoju sestru milujem a viem čo cíti. Viem čo sa jej stalo a ja som nebola na blízku aby som jej podala moju pomocnú ruku. Jak som  ju mohla opustiť? Tak strašne by som s ňou chcela byť no nemôžem. Pre jej bezpečnosť. No síce je s vlkmi ale tak mňa si pridú pozriet Volturiovi či som upír. A ona pri tom nemôže byť. Musím ju ochrániť. Tak tiež ma nemôže vidieť ako upíra. Budem iná. Budem beštia. Ach, práve teraz by som si ju mala čo najviac užívať. Jej hlášky, jej výbuchy nálad, jej smiech a plač. Ale nie ja sa jej musím vyhýbať. Už teraz. Chcela som najprv aby tu bola s nami no od dneskajška už sa jej udem musieť vyhýbať. Nič iné mi neostáva. Aj ked ju milujem.

Autor: DarkPassion (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Oheň a ľad 4. kapitolka: