Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Oheň a ľad 6. kapitolka

20.12.2009 (15:30) • DarkPassion • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1073×

6. kapitolka

Nasadla som do auta a naštartovala. Bola som neuveriteľne zvedavá čo sú tí dvaja zač. Jane a Alec. Vyzerali úple jak Cullenovci no mali zvláštne oči také desivé. Celí boli takí iní. Neboli ako Cullenovci možno tak výzorom. Chvíľu som ich sledovala ked jedno auto spomalilo.

„Sakra!“ zaklela som. Všimli si ma! A čo som čakala? Ved ja nie som inšpektor šikula predsa. To zas bude trapas.  Ich auto cúvalo teda spomalovalo na moju úroveň. Sedel v ňom sám Jasper. Ztiahol okienko a ja tiež.

„čo si myslíš že robíš?“

„Vyšla som si na prechádzku?“ skúšala som to.

„Vráť sa domov. Nie je to pre teba bezpečné. “

„A čo Bella?“

„To je iné.“

„Nič nie je iné. Budem tam a nezbavíš sa ma už teraz.“ Vzdychol si a ztiahol okienko a pridal. Šiel za nejakým autom. Neviem kto v ňom sedel no podľa tej značky som dedukovala že naši návštevníci. Ked sme zastavili pred domom Cullenovcov Bella vyletela z auta. Objala ma a po líci jej stiekla slza.

„čo blázniš Bells!“ usmiala som sa a utrela jej slzu.

„Zbláznila si sa? Mala si ostať v škole! Všetko si pokazila Niki!“

„Nechápem! Čo som pokazila?“

„Takže sa pridáva jeden člen? Aro bude veľmi nadšený.“ Usmiala sa Jane.

„O ničom nevie.“ Sykla Bella.

„Tak potom raňajky?“ oblízla sa tá mladá. Oblízla? Tými raňajkami myslela mňa?

„Bells? Čo sa tu deje?“ šepla som.

„Nič zlatko. Pod dnu a všetko bude v pohode.“ Odpovedala mi Esme miesto mojej sestry. Chytila ma za ruku no ja som sa jej vytrhla. Bez Belly nejdem nikam. Chytila som ju za ruku a stisla jej ju. Pozrela sa mi do očí. Mala v nich strach a bolesť. Nechápala som ju. Lepšie povedané som nechápala nič.

„Bez teba nejdem nikam.“ Povedala som rázne. Veľmi som sa zmenila za ten čas takto ma nepozná vždy bola tá hlavná ona no teraz som tu aj ja!

„Pokazila si to!“ stiekla jej slza. Niečo vedela čo ja nie.

„No dobre stačilo emocií. Musíme sa dohodnúť s Bellou a Edwardom Aro nás čaká však sestrička.“ Usmial sa ten mladý anjel. Vyzeral však hrôzostrašne.

Bella kývla a vytrhla mi ruku. Šla za Edwardom a oni šli dnu. Chcela som ísť dnu no niekto ma chytil. Emmet!

„Pusti ma Emmet.“

„Prepáč.“ Smutne šepol a sklonil hlavu. Nech ma pustí.  Neviem koľko ma držal ale jemu to bolo zjavne jedno. Mne začalo byť strtašne zle.

„Ty ju tu stále držíš?“ počula som kričať Bells.

„Hm?“ opýtal sa zasnene Emmet.

„Ježiš Emmet pusti ju.“

„Pane bože.“ Šepol a ja som sa zosunula na zem. Držal ma niekoľko hodín bez pohnutia. To nie je normálne oni všetci nie sú ľudia. A Bella ma klame! Musím zistiť čo sa stalo!

„Niki! Si v poriadku?“ Otvorila som oči a vstala. Trochu sa mi točila hlava.

„Bella čo to robíš? Zbláznila si sa? Musíš mi povedať čo sa tu deje. Nedovolím aby ti niekto ublížil rozumieš tebe už nie!“ kričala som. Ona ma chytila za ramená a zatriasla so mnou.

„Nikto mi neublíži. Ja sa veľmi teším a nemám strach. Bála som sa o teba. Ale už je to všetko vybavené. Len sa dlho neuvidíme.“ Šepla a pozrela sa na zem. Vytrhla som sa jej. Cítila som strašnú zúrivosť a bolesť. Myslela som že pod tou tiahou pocitov vybuchnem.

Otočila som sa bez toho aby som niečo povedala nastúpila som do auta a buchla do volantu.

„Do riti!“ zavrčala som. Naštartovala som a odišla. Ked som došla domov. Charlie tu už bol a aj Billy a Jake. Chlapci u nás neboli ved bol školský týždeň.

„Kde si bola?“ opýtal sa Jake. No zazeral na mňa.

„S Bells.“ Zavrčala som a obišla ho. Musela som im spraviť večeru. Sedeli už za stolom a ja som začala nakladať to čo ostalo zo včera. Hádzala som im to na taniere ako väzňom. Nemala som náladu. Všetci boli ticho videli že už mám na krajíčku.

Ked dojedli umyla som riady a vybehla do svojej izby. Hodila som tašku do rohu izby  a klakla som si na posteľ. Chytila sa okolo pásu a začala sa kývať. Bola som na dne. Skoro ma dnes obťažoval ten macher  Belle niečo hrozí a ja neviem nič. Zožiera ma to stále viac. Ale ja na to prídem. Nič iné mi neostáva. Prežila som si toho už dosť.  Do tej kôpky bolesti môžem prihodiť nič sta už nestane. Už som odolná vôči bolesti no iba si to síce nahováram ale budiš.

Sedela som tu ani neviem koľko ked na mňa doľahla únava.

Ráno som sa zobudila skoro. Šla som si dať ešte sprchu. Bolo mi v nej strašne dobre. Tá teplá voda. Vôbec sa mi z nej nechcelo výjsť. Musím ísť von do tej zimy ked tu som v teplúčku len pomyslenie na to mi naháňa husaciu kožu.

Ked som vyliezla obliekla som si tigrované legíny, čierne tričko a čierne konversy. Zobrala som si koženú budnu a tašku. Dole som si v kuchyni dorobila linky a vlasy dala do gumičky. Spravila som Chalanom raňajky. Práve do kuchyne vchádzal ocko.

„Dnes vyzeráš veľmi pekne.“ Usmial sa a sadal si k raňajkám.

„Dakujem aj ty ocko.“ Pobozkala som ho do vlasov a šla na chodbu. Tam už stál Jake. Zasa rozospatý. Nechápem ako to do tej školy stíha.

„Dobré ránko spáč.“

„Dobré.“zývol si. Zasmiala som sa pobozkala ho na tvár a bežala do školy. Nastúpila som do auta a nemyslela na to čo ma trápilo včera. Nechcela som!

Ked som došla do školy na parkovisku nikto nebol. Utekala som do školy. Prvú hodinu som mala zasa bilogiu. Utekala som no narazila som do dverí.  Zbudla som ich otvoriť. Poriadne som si narazila hlavu. Potom  som ich otvorila a všetci sa na mňa udivene pozerali  len Jasperovi cukali kútiky.

„Dobrý pre..“

„Sadnite si!“ nestihla som sa ani ospravedlniť a začala po mne štekať. Hnusoba. A ja som sa chcela chovať slušne. Dnes naša hodina bola suplovaná. Keby tu bol náš učiteľ správal by sa inak. Na to ho už poznám je to strašný pohodák.

„Ahoj.“ Šepol Jasper.

„čaw.“ Odsekla som. Kútiky úst mu padli. Vyzeral zamyslene po chvílke sa začal aj mračiť.

„Vieš Nikki nemali by sme sa spolu už baviť.“

„Nech sa páči.“  Pozrel sa mi do očí a videla som v nich bolesť. V mojich musel tej bolesti videť kopu len sa jej musel brániť lebo by pohltila aj jeho. Kývol a otočil sa k tabuli. Celá naša hodina prebiehala v tichosti. Hrali sme sa že je medzi nami stena. Strašne ma to štvalo nakoľko ho milujem ale tak ja si zvyknem. Nikdy mi nebolo dopriané šťastie.

Bella

Ked som v škole uvidel Jane a Aleca potešila som sa no mala som strach o Niki. Není daleko od toho aby zistila pravdu o magickom svete. Poznám ju je veľmi prefíkaná.

Jane mala vždy zálusk na Jaspera no ten bol teraz zaľúbení do mojej sestričky. Viem že ho milovala aj ona no  nemohla ho mať. Prečo som ja len taká sobecká? Bránil mne niekto pri láske k Edwardovi? Prečo to robím ja? Asi preto lebo viem čo to obnáša viemže môže mať lepší život aj ked má právo vybrať si ho sama. A stále viac sa mi zdá že si vyberá ten, ktorý som si vybrala ja.

Ked som videla ako Jane kráča k mojej sestre pocítila som nával strachu. Cítila som že jej ublíži tak sa aj stalo. Niki pustila tácku a chytila sa za bok. Videla som ako sa jej tlačia slzy do očí.

„Spravte niečo.“ Šepla som a vtedy sa ozval Jasper. Len aby jej neuližovali. Viem ako ho zabíjal pohľad na moju sestru. Ako ho zabíjal pohľad na to že s ňou nie je ked ho potrebuje. Viem to zažila som byť bez lásky. Nebola som to ja a preto nechcem dovoliť Niki aby to zažila nechcem aby jej ublížili. Musela by podstúpiť premenu tak ako ju podsúpim teraz ja. Nemyslím hned dnes ale podstúpim. Práve preto došla Jane a Alec. Dohodnúť sa s nami.

Autor: DarkPassion (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Oheň a ľad 6. kapitolka: