Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Omnia Vincit Amor 5.kapitola

14.05.2009 (08:00) • ClairdeLune • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1547×

Omnia Vincit Amor

5. časť- Montreal

Alice:

Rose s Esme už týždeň behajú od obchodu k obchodu a zháňajú pekné dievčenské oblečenie neviem či to bude dievčatko a teraz sa snažím to upresniť chlapské pohlavie rodiny hľadá Edwarda dosť často mení rozhodnutia a vždy je pred nami a keď mu chceme zavolať nezdvíha alebo povie, že chce byť sám. Rose je úplne napichaná z tej malej aj ja by som chcela ísť nakupovať ale ony ma tu násilím držia. A potom prišla vízia...

Rosalie:

Budem teta, budem teta tralalá chce sa mi spievať no som v obchode musím sa chovať kultivovane. Mám chuť si tlieskať, skákať a dúfať. Dúfať, že nám Bella odpustí a aspoň nám maličkú ukáže. Teraz behám po obchodoch aj s Esme tá sa usmieva odkedy sme sa to dozvedeli ako slniečko a stále niečo nakupuje. Dupačky, kompletíky maličké vecičky a somarinky budem tetááá mám chuť to vykričať do celého sveta. Musíme Bellu nájsť a ochrániť a ja sa jej musím ospravedlniť za to ako som sa jej k nej chovala. Dúfam, že mi odpustí.

Esme:

Budem babka! Budem babka! O môj bože môj syn bude otec! Ja tomu nemôžem uveriť stojím pred stojanom s detskými vecičkami a tancujem. Tak sa teším moja dcéra Bella a môj syn Edward si to zaslúžia iba dúfam, že sa milujú. No nie oni sa milovalo, milujú a vždy sa budú. S Rose nás prepadlo nakupovacie šialenstvo. Aj Rose sa teší a vždy bola na Bellu zlá no dúfam, že sa jej pekne ospravedlní ale ako vidím aj ona sa teší. Budem babka!!

Emmet:

„Budem ujo! Budem ujo! Tralalala!" spieval som a skákal som na mieste a ľudia sa otáčali či nie som blázon. Už sa teším.

„Emmett ukľudni sa!"

„Ale Jasper povedz, že sa netešíš? Aj ty budeš ujo a Carlisle budeš dedko!"

„Ja viem Emmett aj viem aj ja sa teším." Opovedal mi Carlisle.

„A ty Jazz? Netešíš sa?" buchol som do ramena môjho brata.

„Ale áno teším ale keby som neurobil to na oslave teraz by sme nemuseli Edwarda hľadať po celej Amerike."

„jasper nie je to tvoja vina."

„Nie? Ale Emmett každý dobre vieme koho je to vina Bellina určite nie."

„Nie je to nikoho vina a poďme letí nám lietadlo.

Bella:

„Bré ránko Bells." Pozdravil ma Charlie keď som zišla aj s krabicami mojich najobľúbenejších vecí.

„Ahoj ocko."

„Poď sa najesť a potom pôjdeme." Smutne dodal

„ocko netvár sa tak! Trhá mi to srdce. Budeme si volať a budeš ku mne chodiť aj ja k tebe."

„JA viem Bells, ale aj tak budeš mi chýbať."

„Idem si to odložiť do auta. A potom môžeme ísť, ideš so mnou?"

„Áno no tak poď odnesiem ti to." Zobral mi krabicu s vecami z rúk a odložil do auta. Ja som sa s tichom vydala do izby. Najkrajšie spomienky boli práve tu.

Na prvú noc čo u mňa ostal, na prvý bozk, na to ako keď Charlie odišiel do Seatllu a my sme sa milovali. Alebo keď mi v lese zlomil srdce. Hladkala som si bruško pri spomienkach. Keď si všimnem, že parketa pri prahu dverí je zle nasadená preto nejdu zatvoriť až silou. Prídem k dverám a rukami ho odstránim. Čo som videla sa mi zarezalo hlboko do srdca...

Alice:

Bella drží nádherné dievčatko v nejakom hrade. To dievčatko je dokonalé! Má nádherné vlásky po Edwardovi a oči po Belle bola dokonalá. Ihneď som zobrala papier a nakreslila som  malú. Práve došla Rose a Esme ukázala som im môj portrét.

„Pane bože tá je.... nádherná!"

„Áno Rose máš pravdu je nádherná.!"

„Nie Rose, Esme ona je dokonalá."

Bella:

Pod tou parketou boli fotky mňa a Edwarda a jeho CD. Jeho CD pre mňa. Slzy sa rozbehli novou rýchlosťou zaplnili si svoje miesto na mojej tvári. Cez slzy som si prezerala fotky. Sadla som si na zem hlavu som sklonila do dlani a ticho vzlykala.

„Bells! Je ti niečo?" triasol so mnou.

„aha"

„ocko už už je to vše všetko pripravené?"

„Áno už môžeme ísť chceš šoférovať?"

„Áno však nevieš kde to je."

„Dobre. Bells nemusíš."

„Nie ocko poďme." Zobrala som si znovu nájdené veci a zdvihla sa zo zeme.

„Bells ale máš veľa vecí ja idem svojim autom."

„Dobre."

Nasadli sme do áut s plnými kuframi a išli do môjho nového domova...

Edward:

Šesť mesiacov bez mojej lásky. Ako sa asi má určite dobre teraz bude končiť tretí ročník potom štvrtý a vysoká plus láska, potom manželstvo, deti, spoločné starnutie. To čo by som ja nikdy nemohol dať. Táto predstava ako má po boku iného muža ma trhala z vnútra. Ale je to pre jej dobro.

„Alice čo chceš?"

„No ide o Bellu ona je..."

„Stop Alice nechcem to počuť netráp ma. Prosím a daj mi pokoj!" Surovo som jej zložil a ďalej myslel na Bellu...

Bella:

Po vyčerpávajúcej jazde. Sme videli tabuľu čo hlásila, že sme prekročili Montreal. Môj domov bol pekný presne ako som si ho predstavovala útulný. Kuchyňa aj s jedálňou bola na bielo vymaľovaná a čierna linka so stolom a stoličkami. Obývačka bola oranžová s čiernou sedačkou a LCD televízorom. A malá cestovná postieľka. Zo stropu visela hojdačka.

Spálňa bola červená s veľkou posteľou a tiež postieľkou. A malej izba bola rúžovo žltá s postieľkou prebalovacím pultom a plno hračiek a skrine boli prázdne no veľké. A veľká kúpeľňa bola tmavo zelená. Za domom pekný dvor so záhradnou hojdačkou. Dom aký som si ako malá vysnívala.

„No Bells máš vkus."

„To už bolo zariadené."

„no Bells kam s tým?"

„Krabice mi môžeš dať do spálne." Čo mi Charlie dovolil som si odniesla sama. Pomohol mi poskladať postielku a ostatné veci a hneď chcel odísť čo som nemohla dovoliť.

„Nechoď!"

„Musím Bells zajtra ti zavolám. ľúbim ťa Bells."

„Aj ja ťa ľúbim ocko."

Potom odišiel a ja som si pustila moje CD. S tým CD bol Edward  stále pri nás. Keď som neskoro večer vybalila spravila som si jesť, osprchovala som sa a ľahla si do postele. A s mojou uspávankou som zaspala...

„PÍP PÍP!" Ach nie už zase je ráno. V krátkom pyžamku som zbehla do kuchyne. Chladnička poloprázdna nič mi neostáva ako ísť nakupovať...

Navliekla som si tuniku a legíny, vetsičku.

V nákupnom centre som ihneď zamierila do potravín. Nakúpila som hory jedla. Ale musím ísť aj do školy. V Montrealu boli dve stredné školy. Jedna bola docela blízko môjho  domu. Tak som zamierila na školské parkovisko. Moje auto bolo samozrejme stredobodom pozornosti no teda na parkovisku boli nejaké lepšie autá no najlepšie bolo  čierne BMW. Nejaké bohaté dieťa. Ani neviem ako šeredne som sa vtedy mýlila. Prišla som ku kancelárií. Škola nebola nejak veľmi malá tak asi 500 študentov. A bola to jedna celá budova.

„Dobrý deň."

„Dobrý deň smiem vám pomôcť?" opýtala sa ma postaršia paní.

„Áno práve som sa prisťahovala a v minulom meste som musela prerušiť štúdium a tak by som ho chcela tu dokončiť. Je to možné?"

„Áno toto mi vyplňte a zajtra by ste mohli nastúpiť."

„Ďakujem." Podala som jej vyplnené papiere a odišla do kníh kupectva kúpiť učebnice. Zajtra idem do školy...

Autor: ClairdeLune (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Omnia Vincit Amor 5.kapitola: