Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Omnia Vincit Amor 6.kapitola

15.05.2009 (19:00) • ClairdeLune • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1421×

Omnia Vincit Amor

Bella:

„Dnes ideme prvý krát do školy a som zvedavá či to bude také isté ako vo Forks."

Obliekla som si čisté veci pripravené zo včera dala si poriadne anglické raňajky a mohla som sa vydať do novej školy.

Na parkovisku nebolo veľa áut iba pár možno sto alebo menej no to čierne BMW tam ešte nebolo možno si rád pospí. Neviem a nebudem to riešiť je to jeho vec alebo jej.

„Dobrý deň slečna Teppová."

„Á dobrý deň slečna Swanová nech sa páči toto nech mi podpíše každý učiteľ."

„Áno."

„A potom mi to dones!"

„Samozrejme." Mala som chuť pretočiť oči. Bola som riadne hladná aj napriek asi desiatim vajciam a slanine a praženici čo som zjedla som stále hladná. No nič poďme do bufetu.

Bufet som našla bez problémov a mala som šťastie ešte nebol plný. Keď za mnou prišla malá a milá baba.

„Ahoj ja som Awa. Ty si tu nová. Však?"

„Áno som tu nová. Prečo?" Celkom mi pripomínala Jessicu.

„No len, že si skoro taká pekná ako Tollenovci."

„Aha a kto to je??"

„To sú tí v tom čiernom BMW a asi si kúpili nové vieš tá X5."

„Aha no ja mám  už hodinu." Ani som si nevšimla a zvonilo.

„Aha no možno budeme mať nejaké spoločné hodiny."

„Možno áno. Ahoj!"

„učebňa sedem? Kde je do pekla učebňa sedem?" Šomrala som si popod nos.

„AA tu je." A ako náhle som tam vkročila. Za mnou učiteľ ale to nebolo to čo ma vyľakalo bolo niečo iné. To čo ma bude prenasledovať snáď celý život...

Ja sa tých upírov asi nezbavím. Vedela som, že je to upír bolo to jasné! Bledá pokožka, ostré rysy a karamelovo zlaté oči.

„A vy ste slečna Swanová sadnite si ku pánovi Tollenovi."

„samozrejme." Nerada ale sadla som si.

„Ahoj." Nenápadne sa ma dotkol. Ach nie aj zamatový hlas ale na ten jeho nemal. Nie nepripustím si ho k telu. Nevystavím dieťat Nie.

„Ahoj." Áno je to upír. No zo slušnosti som pozdravila. Celu hodinu sme mlčali a ja som po zvonení ihneď vystrelila z triedy. Zistila som, že sú traja dievča a pri nej veľký chlapec a chlapec z hodiny. Všemožne som sa im snažila vyhýbať a keď zazvonilo naposledy utekala k autu a letela domov iba dúfam, že ma nebudú prenasledovať veď prečo?

No moje najhoršie nočné mory sa naplnili. Niečo mi našeptávalo nechoď otvoriť nie. No ja som samozrejme išla a pred dverami stáli piati upíry.

„Dobrý deň slečna Swanová som Leonard Tollen toto je moja manželka Elizabeth a naše deti Chris, Nhile a Philip. A chceme sa vás niečo opýtať. Nebojte sa neublížime vám. Je to zaujímavé, že o nás toľko viete."

„Dobrý deň. Samozrejme poďte ďalej. Sadnite si asi vám nebudem nič ponúkať alebo?" Išla som na to rýchlo veď aj on naznačil, že o nich viem tak načo predstierať?

„No môžete nám vysvetliť prečo o nás toľko viete??"

„Netykajte mi prosím nie som až taká stará."

„samozrejme." Príjemne sa usmial. Pripomínal mi Carlisla.

„Poznala som jednu rodinu takú istú ako vy."

„Áno ale my poznáme iba Cullenovcov." Hneď keď vyslovil ich meno mi srdce bolestivo stiahlo. Aj na priek bábätku som kŕčovito stiahla očné viečka a prsty zaťala do pästí. Cez stiahnuté očné viečka a cez štrbiny medzi nimi som videla ako Elizabeth nenápadne kopla Leonarda do nohy. A videla som ako Chris sa celý napol.

„Prepáč mu tú nehoráznosť ale mohla by si nám povedať čo sa stalo?" Požiadala ma laskavo Elizabeth, ktorá mi zase pripomínala Esme.

„Ja no som.... sa... tak ...trošku.. Zblížila sa." Poviem im to aspoň ma niekto chápe.

„Ty si sa zblížila s Carlislom? Ale veď on má Esme."

„Nie poznáte jeho prvého syna?"

„Myslíš Edwarda? Ten dobrý chlapec?"  Dobrý chlapec??

„Áno ten ja som s ním.... no... boli.... sme niečo....." Nemôžem.

„Čo sa stalo Bella?" Prisadla si ku mne Elizabeth. Hotová Esme.

„Boli sme niečo ako milenci."

„Ty si chodila s upírom?" Opýtala sa Nhile. Keď to spomenula videla som ako Chris zaťal päste. Pozrela som sa na jeho oči videla som tam nejakú emóciu ktorú stihol skryť než som ju rozlúštila.

„Áno. Ale aj..." nemohla som to dokončiť. Nevedela som to.

„Aj?" Opýtal sa ma Leonard.

„Ja som s ním aj no to je jedno. Je to moja vec!" Škrípala som zubami.

„Áno je to tvoja vec. Ale ako je možne, že j tu cítiť upíry pach?"

„Neviem." Musím malú ochrániť nesmú sa o nej dozvedieť môžu jej ublížiť a to by som neprežila...

Zívla som a oni pochopili, že musia odísť...

Keď odišli ostala som stáť na chodbe a nevedela či im mám povedať aj to čo nosím pod srdcom. Nie nepoviem! Snáď to nespoznajú.

Alice:

Neviem, nemôžem ju nájsť vidím upírov no nepoznám ich nevidím mesto kde je nepoznám ho ja a Edward tu nie je. Hlupák teraz sme mohli byť šťastný. Spolu. Keď som Esme a Rose ukázala fotku malej dobre, že sa nerozpadli od šťastia. No stále nemôžu pochopiť to, že Bella nás nemusí prijať späť ja by som ju pochopila. Vidím v jej živote chlapca nie upíra nikoho iného ale nie sú spolu. Ona ho nechce pustiť do života ale on ju už miluje na prvý pohľad. Do kelu musí sa Edward dozvedieť, že bude otcom!

„No čo Alice? Videla si niečo?"

„Nie Rose..."

Dokelu a Bella má problém...

Bella:

Chris prišiel aj s Nhile a Philipom pre mňa ja som musela odmietnuť musela poslať nové fotky z ultrazvuku Renné a Chraliemu.

Alice:

Ten chlapec neviem, že Bella je tehotná a keď to zistí tak ju bude chcieť udrieť ale zachránia ju a Bella leží na lúke? To je čo? Nie to musí robiť nie kto iný!

„Alice! Povedz, že to nie je pravda!!" Edward? Čo tu robí??

„Áno je ty trúba Bella je tehotná a to s tebou! To, že si sa s ňou najprv vyspal a potom opustil!" No teraz sa konečne vrátil.

„Ale Alice! Čo budeme robiť?" Bolo mu vidieť ako mu je do plaču aj mne ale to bohužiaľ nemôžme.

„Je to v blízkej budúcnosti..."

Po troch mesiacov:

Bella:

Po troch mesiacov a úspešne som sa vyhovárala prečo nemôže sa prísť pozrieť buď Charlie alebo Renné iba som im napísala, že malá je ešte malá. Nebol. Nebola ešte ani na svete. Čo ma však najviac bolelo bolo moje srdce. Dosť mi ávalo zabrať stále meniť rozhodnutia aby ma Alice náhodou nevidela...

Vždy keď som rozmýšľala nad Edwardom tak v mojom brušku  bolo úžasne bábätko ma  hladkalo z vnútra. Alebo keď som počúvala moju uspávanku aj vtedy. No keď som rozmýšľala ako na mňa pozerá Chris a čo by sa stalo keby som svoju lásku ktorú Edward nechcel dala jemu? Vtedy som cítila ako mi buď horia alebo mrznú prsty a neskôr celé telo. Vtedy som potrebovala buď ľadovú sprchu alebo môjho vlčieho priateľa. Áno Jacob sa prekusol cez to dieťa aj keď ho nemá rád. Potom pohľad na mojej tvári, pohľad Tollenovcov bol ešte zmätenejší keď som chvíľu smrdela ako mokrý pes a neskôr ako oni a inokedy ako človek. Tri mesiace a Chris bol na mne doslova stále no nie fyzicky ale pohľadom chcel ma brávať do školy. Vždy som to odmietla alebo mu Jacob pohrozil. Raz večer mi zaklopal na moje dvere. Chcela som mu to povedať. Povedať, že ja ho nemilujem. Áno asi pred mesiacom mi povedal čo ku mne cítil no ja som mu povedala skoro celú pravdu o mojej jedinej láske pochopil to no nie som si istá vždy mi pripomínal Edwarda hoci kedy som sa na neho pozrela videla som tie oči len jeho vlasy a črty boli odlišné. No musela som sa s láskou usmiať a malá Rennesme ma pohladkala z vnútra. Teraz som išla pomaličky otvoriť. Áno stál tam Chris...

Alice:

Tri mesiace nevieme už sme v koncoch ako keby Bella vedela, že ju sledujem a stále menila rozhodnutia. Madrid, Portugalsko, Paríž, Berlín, Viedeň, Washington  DC a iné no nikdy neodišla bývala v malom dome a tí upíry sa už neobjavovali. Iba vždy som videla ako trpí aj Edward to videl a potom sme ho dva dni nevideli. A dnes konečne vízia. Bella sa odhodlala tomu chlapcovi povedať celú pravdu ale on ju neprijme a chce ju udrieť no znova Bella na lúke? Nie to nie je možné!

„To je Chris Tollen v Montreale!" Zakričal Edward a vošiel ku mne. Po jeho pravici kráčal Carlisle.

„Leonardova rodina?"

Áno a chce udrieť Bellu za to, že ho neche!"

Čože! Chce udrieť moju sestričku!" Kričal Emmett a vyhrnoval si rukáv.

„Takže je v Montreale?!" Konštatoval Carlisle.

„Áno."

„Tak ideme tam!" Vykríkla Esme.

„Poďme!" Každý dúfal, že nám Bella odpustí...

Bella:

„Chris. Akurát som ti teraz chcela ísť volať či nedojdeš chcem ti niečo povedať." Rozžiarili sa mu oči.

„Super aj ja sa ťa chcem niečo opýtať." Tak mu dám prednosť nech sa vyrozpráva...

„Fajn." Videla som ako sa načiahol do nohavíc za malou čiernou krabičkou. Ach nie!

„Isabella Marie Swanová, milujem ťa od prvého dňa čo si sem prišla a viem, že nedokážeš na Edwarda zabudnúť ale ak mi to dovolíš rád ti pomôžem prisahám, že ťa premením aby sme mohli byť navždy spolu. A viem a vidím ako sa na mňa poslednú dobu pozeráš!"

„Chris!"

„Áno? Bella vezmeš si ma!"

„Nie Chris nevezmem ja ťa nemilujem!"

„Ale prečo veď sa na mňa pozeráš."

„No to mi strašne pripomínaš Edwarda tie oči a ešte niečo." Postúpila som k oknu a vyhrnula si voľné tričko aby mi bolo vidieť moje bruško. Krásne a zaoblené.

„To, to čo je?"

„Som tehotná!"

„Nemôžeš byť tehotná! A s kým?!" V očiach mu hrali nebezpečné iskierky. Pritlačil ma k stene a ruky mi dal nad hlavu.

„S kým si tehotná?! Vieš ja som veľmi žiarlivý a ty si iba moja!"

„Nie som tvoja! A som tehotná s Edwardom!" vhodila som mu do tváre a on mi dal facku. Prvý krát čo ma niekto udrel. Ani Renné ma nebila! Chcela ma ešte udrieť ale to ho niekto zdrapil za ruky a ja som padla niekomu do chladnému náručia...

Autor: ClairdeLune (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Omnia Vincit Amor 6.kapitola: