Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » One Family - Prolog + 1. kapitola

08.03.2010 (19:30) • Poppy • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 4233×

Prológ

Bella:

Domom sa rozoznievala nádherná melódia Edwardovej novej skladby. Zatvorila som oči a vychutnávala si jej jemné tóny. Podvedome som sa usmiala, celá skladba bola ako náš život. Každá jej časť zobrazovala jednotlivý úsek našej spoločnej existencie. Pomaly končila, no naše šťastie nie. Otvorila som oči a zahľadela sa do tých jeho, pripomínajúcich tekuté zlato. Zračilo sa v nich rovnaké šťastie, rovnaká radosť a spokojnosť, a rovnako veľká láska. Usmial sa na mňa a pobozkal ma. Dal do toho bozku všetko, čo som videla v jeho očiach. Potom však potichu zavrčal a o necelú sekundu som aj vedela prečo. Z tejto krásnej chvíle nás mohol vyrušiť jedine Emmett.

,,No tak decká! Nechajte si to na večer. Rozhýbte sa a poďte už. Bez vás nemôžeme začať. Alice je vo vytržení a to vôbec nie je dobré.“ Hej, typický Emmett a ešte typickejšia Alice. Keď ide o nejakú oslavu, je ako z reťaze utrhnutá. Obdivujem Jaspera, že na ňu má trpezlivosť.

Postavili sme sa a vydali sa na záhradu, ktorú naša najotravnejšia sestrička vyzdobila asi tisíckami malých svetielok. Boli tam už všetci. Veselo sa zabávali a usmievali. Pri pohľade na nich ma zahrialo pri srdci. Konečne sa na každého z nás usmialo šťastie. V tom som si spomenula.

,,Láska, ako sa volá tá nová skladba?“ Edward sa na mňa nežne usmial a rukou ukázal na záhradu zaplnenú našimi najdrahšími.
,,Jedna rodina.“ (v preklade One Family)

1. kapitola - Rozhodnutie

Edward:

,,Tanya." To meno vo mne vyvolávalo iba samé rozhorčenie a hnev. Nikdy som si nepredstavoval, že ma niekto môže tak ľahko vytáčať svojim správaním. Vždy som sa snažil byť pravým gentlemanom, rozvážnym, kľudným a zdvorilým, no pri nej to proste nešlo. Nech som jej akokoľvek vysvetľoval, že o ňu nemám záujem, ona to proste nechcela akceptovať. Práve naopak, snažila sa ešte viacej. Pomaly som v dome trávil minimálny čas, čo bolo odo mňa ako od hosťa dosť nezdvorilé, aj keď mi to vlastne nikto nezazlieval.

Práve sme sa s rodinou nachádzali v Denali, kde sme boli na menšej návšteve našich známych. Sestry Irina, Kate a Tanya spolu s Carmen a Eleazarom nás už dlho nevideli a tak nás ani nie pred mesiacom pozvali k nim. Vedeli, že sme práve ukončili ďalšiu etapu nášho ,,ľudského“ života a tak to chceli využiť. Nikomu z nás to nevadilo, Carlisle aj Esme boli veľmi nadšení a ja som nemo dúfal, že Tanya už na mňa konečne zabudla a ja si budem môcť užiť toto stretnutie naplno. Ešte som nevedel ako veľmi som sa mýlil.

Odkedy sme sem prišli, sa odo mňa nepohla ani na milimeter. Neustále sa okolo mňa točila a vždy keď som sa chcel nenápadne vypariť, zistila to a nedala mi žiadnu šancu. Trepotala mihalnicami, objímala ma a flirtovala tak okato, že nielen mne a Jasperovi (ktorý to kvôli svojej schopnosti cítil ostrejšie), ale aj ostatným to bolo nadmieru nepríjemné. Jej sestry sa jej to snažili vysvetliť, najprv mierne, potom hrubšie, no ona nie a nie prestať. Horšie než jej správanie boli jej myšlienky. Neustále rozmýšľala nad ďalšími možnými spôsobmi ako ma získať alebo si len predstavovala nás v pre mňa dosť nechutných situáciách. Vážne to už začínalo byť neznesiteľné. Už od začiatku vedela, že o ňu nemám záujem. Veľmi jemne a zdvorilo som ju odmietol, no ona to nebrala na vedomie. Keď sa na mňa ani nie týždeň po tom čo sme prišli vrhla v obchodnom centre a pobozkala ma, tak som to už nevydržal a rázne a dosť hrubo som jej dal najavo svoje city k nej. No s ňou to proste nič nerobilo. Práve naopak, ešte viac ju to vyburcovalo. Cez jej myšlienky som zistil, že doteraz ju žiaden muž, o ktorého prejavila záujem, neodmietol. Cítila sa ponížená, že som nebol okúzlený jej krásou. Áno, musel som uznať, že bola pekná. Štíhla, vysoká, s jahodovými pramienkami v blond vlasoch, no podľa mňa nebola ničím zaujímavá. Ohrdol som jej jedinou zbraňou nad mužmi, a to ju do špiku kosti urazilo. Preto si tak zaryto zaumienila, že ma zvedie za každú cenu a dokáže mi, že sa v nej mýlim.

Keď ani moje nevraživé a nenávistné pohľady nezaberali, rozhodol som sa ju ignorovať. Na chvíľku, na krásne dva dni, ju to odradilo, no potom to znovu nabralo na otáčkach. Ani vlastne nechápem ako sa mi podarilo ubziknúť jej pazúrom, no konečne som bol sám. Sedel som na skale a pozoroval tečúcu rieku podo mnou. To ticho bolo jednoducho neopísateľné. Už dávnejšie som si zvykol na hukot myšlienok, hlavne na ten mojej rodiny, no jej myšlienky na mňa doslova kričali. Započúval som sa do zurčania vody a užíval si tieto chvíle, vediac, že určite nebudú dlho trvať. Bol som taký zahĺbený do svojich úvah, že som si ani nevšimol, že ma niekto pozoruje.

,,Je sám," začul som svojim vnútorným sluchom. Na chvíľu ma premkol hnev, keď som si myslel, že je to Tanya, no potom som sa pozornejšie započúval a zistil som, že je to Rosalie. So značnou a zreteľnou úľavou som sa otočil za seba a zbadal som ju ako sa opiera o neďaleký strom. Ani nie o dve sekundy sa spoza nej vynoril aj Jasper.

,,Ak chceš byť sám, môžeme odísť," počul som Jasperove myšlienky, a na odpoveď som pokrútil hlavou a naznačil im, aby si prišli ku mne sadnúť. Rýchlo tak spravili a starostlivo sa na mňa zahľadeli. Jasper dobre vedel ako sa cítim, a preto sa ma snažil upokojiť. Vďačne som sa naňho usmial a on len kývol hlavou.

,,Máme o teba strach,“ povedala nahlas Rosalie a ja som vedel, že teraz nemyslí len seba a Jaspera. Zahľadel som sa na svoju úchvatne krásnu sestru a nemusel som mať ani Jasperovu schopnosť, aby som vedel, že sa pre mňa trápi. Keď pred niekoľkými desaťročiami Carlisle doniesol ubolenú Rosalie a premenil ju, myslel som si, že ide len o ďalšiu arogantnú a umelú bábiku. Už ako človek bola nesmierne nádherná, a keď sa premenila na upíra, len sa to prehĺbilo. Rovnako ako Tanya aj Rosalie bola dokonale štíhla a vysoká. Mala blonďavé hodvábne vlasy siahajúce do pol pása, mierne sa vlniace. Žiadna, ani Tanya, s ňou nemohla v kráse súperiť. Keď sa po premene rozhodla zostať s Carlislom, Esme a mnou, dostal som šancu lepšie ju spoznať. Teraz len ďakujem, že to tak bolo. Ako sa ukázalo, pri nej som sa hlboko mýlil.

Tak ako bola Rosalie krásna, tak bola aj starostlivá. Rodina bola u nej na prvom mieste a spravila by pre jej ochranu čokoľvek. Vyvinul sa medzi nami naozaj blízky vzťah, no čisto len súrodenecký. Boli sme si brat a sestra, ktorých sme nikdy nemali, aj keď ju Carlisle doniesol a premenil dúfajúc, že sa pre mňa stane partnerom rovnako ako preňho Esme. Obidvaja však boli šťastný a ďalej to už nerozoberali. Aj keď bola Rosalie to typické, pravé dievča, ktoré čítalo dievčenské časopisy a ľúbostné romány, chodilo na nákupy a staralo sa o svoj vzhľad trochu prehnane, zaujímala sa aj o autá a baseball. Ako sa ukázalo bola v tejto hre naozaj dobrá a v opravovaní a vylepšovaní áut ešte lepšia. Samozrejme som svoju sestričku poznal aj z tej horšie stránky. Rosalie bola patrične hrdá na svoju krásu, no občas to už hraničilo s pýchou. Bolo na nej vidno, ako ju teší, keď na ňu ostatné dievčatá a ženy hľadia závistlivo a chlapci a muži žiadostivo. Keď sme sa spoznali, tiež ju trochu urazilo, že som sa o ňu nezaujímal ako o ženu, no neskôr sa s tým zmierila a všetka urazenosť z nej vyprchala. Prijala ma za staršieho brata, aj keď ona mala 18 keď sa stala upírom a ja len 17, ktorý ju ochraňoval pred dotieravými mužmi a ktorý jej poradil, vždy keď o to stála. Síce ako upír mala omnoho viac síl a ochranu pred ľuďmi nepotrebovala, tento ľudský zvyk neprekážal ani jednému z nás. Vždy keď mala rodina problémy prežívala to z nás najviac. A aj teraz ju premáhal strach o mňa. Chcel som ju utešiť, že všetko bude dobré, no ja sám som potreboval útechu.

,,Niečo s tým proste musíme urobiť,“ rázne vyhlásil Jasper a jeho myšlienky sa začali sústreďovať, aby vymyslel nejaký plán ako odo mňa odohnať Tanyu. Nech sa snažil akokoľvek, nič sa mu nepozdávalo. Mňa však zaujali myšlienky Rosalie. Tiež rozmýšľala nad rôznymi plánmi a medzi nimi sa objavil aj odchod. Tiež som nad tým už uvažoval. Sám som odísť nechcel, vedel som že by som tým ublížil nielen Esme a ostatným, ale aj sebe, no mohol som ich požiadať, aby so mnou išli? Viem, že Jasper a Rosalie by určite neboli proti. Posledné týždne sa tu už začínali nudiť a premýšľali, žeby si znovu sadli do školských lavíc na nejakej strednej škole v malom upršanom mestečku. Reakciu Carlisla a Esme som len mohol odhadovať. Obidvaja sa tešili tejto návšteve, pre nich to znamenalo naozaj niečo viac ako pre nás. Keď sa však aj Jasperove myšlienky začali uberať týmto smerom, už som to nevydržal a vyslovil myšlienky nás troch nahlas.

,,Zrejme jediným rozumným východiskom je odchod.“ Obidvaja sa na mňa súhlasne zahľadeli a premýšľali rovnako ako ja pred chvíľou. Uvažovali, čo by na to povedali naši adoptívny rodičia. Všetci traja sme vedeli, že by pre nás urobili čokoľvek. Ak by sme ich požiadali, určite by súhlasili. No ani jeden z nás ich nechcel zarmútiť tým, že by sme ich oddelili od ich priateľov, ktorých už dávno nevideli.

,,Musíme ich presvedčiť naozaj dobrými argumentmi. Musíme im dať niečo, pre čo by bol náš odchod pre nich znesiteľnejší, ak nie rovno milo prijateľný,“ začal nahlas Jasper. Mal pravdu, no predtým než by stihol pokračovať som ho pohľadom umlčal, pretože som z diaľky počul Tanyine myšlienky.

,,Kde len môže byť? Veď ja ho nájdem a už nepustím." Ticho som zavrčal a moji súrodenci pochopili, čo sa deje.

,,Zajtra idú Tanya so sestrami a Carmen s Eleazarom na lov. Tanya určite bude chcieť, aby si šiel tiež a keďže by si naozaj mal ísť na lov, využije to. Choď teraz. S Jasperom ju zabavím, no napriek tomu buď rýchly. Zajtra budeš môcť zostať doma s nami a niečo vymyslíme," v myšlienkach na mňa rýchlo prehovárala Rosalie.

,,A čo naši?“ najtichšie ako som len vedel som sa jej opýtal.

,,Presvedčíme ich nech idú s nimi. Aj tak chceli ísť o pár dní na lov tiež. Neboj sa, s Jasperom to vybavíme. Teraz choď. Rýchlo," v duchu ma popoháňala Rosalie. Rýchlo som sa na nich vďačne usmial a uháňal lesom najrýchlejšie ako som vedel. Ešte som započul ako Rosalie náhlivo všetko vysvetľuje Jasperovi, ktorý o náš myšlienkový rozhovor prišiel. Potom som sa už len snažil nájsť si rýchlu a dostatočnú korisť na zasýtenie a vyhnúť sa Tanyi. 

Na moje veľké šťastie som veľmi rýchlo natrafil na pumu, ktorej som rovnako rýchlo zlomil väz a vysal ju do poslednej kvapky. Cestou naspäť som ešte natrafil na jeleňa, ktorého krv ma už dokonale zasýtila a potom som už len dobehol k veľkému bielemu domu postavenému v renesančnom štýle. Vošiel som zadným vchodom cez kuchyňu až do obývačky, kde spokojne sedeli už všetci. No vlastne nie všetci boli spokojní. Tanya neustále premýšľala, kde asi môžem byť a či neurobila hlúposť, keď sa vrátila s mojimi súrodencami a nehľadal ma ďalej. Iba som nad tým pokrútil hlavou a potom sa usmial, keď mi Rosalie a Jasper poslali myšlienkami správu, že sa im podarilo nahovoriť našich rodičov na zajtrajší lov. V mysliach Carlisla a Esme som zistil, že ich trochu upodozrievajú, že majú niečo za lubom, no zhodli sa, že si na to počkajú.

,,Edward, no konečne. Už som sa o teba začala báť,“ štebotala Tanya a už ma aj objímala. Ako vždy som ju aj teraz odignoroval a posadil som sa na zem k Rosalieným nohám vedľa Jaspera. Esme sa na nás len matersky usmiala, dojímalo ju, keď nás tak spolu videla. Keď bola človekom, svoje novonarodené dieťatko stratila. Práve preto skočila z útesu a dostala sa do nemocnice. Bola na pokraju smrti, keď ju Carlisle premenil, pretože sa do nej na prvý pohľad zamiloval a nezniesol predstavu, žeby u ňu prišiel. S Esme tvorili ten najšťastnejší pár aký som kedy videl. Esme, rovnako ako Rosalie, bola smutná keď sa dozvedela, že nikdy nebude môcť mať vlastné dieťa, no keď ma po svojej premene spoznala, ihneď ma za svojho syna prijala. Aj po skoro storočí sa jej láska ku mne vôbec nezmenila, ba práve naopak. Stále silnela. Bola to tá najlepšia mama akú sme si mohli želať. Keď do našej rodiny pribudla Rosalie, jej sen po dievčatku sa splnil, a aj keď Rosalie už nebola dieťa, rozmaznávala ju rovnako. Bola šťastná, že v dome je aj ďalšia žena, takže sa skóre medzi pohlaviami vyrovnalo. Rosalie sa stala pre ňu nielen milovanou dcérou, ale aj priateľkou. Spolu chodili nakupovať, rozoberali najnovšie módne trendy a rekonštruovali naše obydlia. Zahrňovala nás tak veľkou láskou, že som si nikdy nebol pomyslel, že jej môže mať ešte viac. Zistil som to až keď sa k nám pridal Jasper.

Stretli sme ho s Carlislom, keď sme spolu boli na love. Jasper bol vtedy veľmi utrápený a strhaný. Vyrozprával nám svoj nielen ľudský, ale aj upírsky životný príbeh, a potom sme ho pochopili. Zistili sme, že bol premenený okolo roku 1861, keď ako ľudský vojenský dôstojník pomáhal pri presune ľudí z vojnového územia. Premenila ho akási upírka túžiaca po vytvorení si vlastnej menšej armády, ktorá by získala územie, o ktoré ona prišla. Nakoniec sa jej to aj podarilo, no nezostalo to len u toho. Bola žiadostivá a tak sa Jasper ocitol akoby vo vojne upírskych gangov bojujúcich o nadvládu na rôznych územiach. Takto to prebiehalo celé storočie, až kým sa Jasper nerozhodol odísť. Mal schopnosť cítiť pocity druhých, a keďže sa živil ľudskou krvou, cítil zo svojich obetí strach a bolesť. Pomaly ho to ničilo, a preto odtiaľ musel odísť. No kým nás nestretol nevedel, že existuje aj iná možnosť. Že namiesto ľudskej krvi sa môže živiť krvou zvierat. Ochotne sa k nám pridal a my sme mu pomáhali v sebakontrole ako sme len mohli. Jasper to mal ťažké, ľuďmi sa živil celé storočie a preto odvykanie bolo preňho náročné. No hlavne aj vďaka Esminej láske a starostlivosti sa mu nakoniec predsa len podarilo ovládnuť. Samozrejme, vždy sa môžeme pošmyknúť, nielen on ale aj my ostatní, no rodina je tu od toho, aby nás podržala a najlepšie vyvaroval od toho. Avšak aj napriek tej veľkej rodičovskej a našej súrodeneckej láske, nám trom ,,deťom“ predsa len niečo chýbalo. Všetci traja sme sa mlčky prizerali na vášnivú lásku medzi našimi rodičmi a nemo sme im závideli. Ani jeden z nás nenašiel svoju spriaznenú dušu, partnera na celú existenciu, ktorý by pri nás stál za akýchkoľvek okolností, a ktorý by nás miloval celým svojim srdcom. Keby boli Tanyine city ku mne takéto, naozaj by ma mrzelo, že ju takto svojim odmietaním zraňujem, no jej išlo len o príležitostný vzťah a dokázanie sebe samej svoju schopnosť zvádzania.

,,Edward, zajtra idem na lov spolu s ostatnými. Ostávajú tu len tvoji súrodenci. Dúfam, že sa k nám pridáš,“ zažmurkala na mňa a ak by som bol človek, asi by sa mi zdvihol žalúdok. Zrejme si ešte nevšimla mojich karamelovo-zlatých očí.

,,Ľutujem, no práve som sa vrátil z lovu. Síce som to neplánoval, no keď som v lese natrafil na pumu, neodolal som. Škoda. Budete musieť ísť bezo mňa,“ v mojom hlase však nebola ani štipka ľútosti.

,,Čo máte v pláne?" v myšlienkach sa ma spýtal Carlisle. Iba som sa naňho pobavene usmial a ďalej to nerozoberal. Tanya bola značne sklamaná, no vďaka Rosalie, ktorá ma nahovárala, aby som niečo zahral na piane, nemala možnosť protestovať. A keď som nakoniec začal hrať, urazene odpochodovala do svojej izby. Dobre som vedel, že to bol Rosalien zámer a tak som pre ňu zahral jej obľúbenú pieseň ,,Ruže“. Zvyšok večera prebiehal v pokoji. Jasper a Rosalie ma nenechali ani na chvíľu samého, takže keď sa Tanya vrátila, neobťažovala ma tak ako inokedy. Obidvaja úpenlivo premýšľali, čo všetko budeme musieť zajtra vymyslieť. Najlepšie bude prísť rovno s konkrétnymi vecami. Nájsť konkrétne mestečko, školu, náš nový domov, miesto pre Carlisla. Všetko musí byť perfektne premyslené, dokonca aj lokalita. Mlčky som sa rozhodol, žeby to malo byť mestečko neďaleko od Aljašky, aby sme našich rodičov neoddeľovali od priateľov veľkou vzdialenosťou, aj keď to mohlo znamenať, že nás Tanya bude môcť tiež navštíviť. Dúfal som však, že pre hodnovernosť našich nových životov, to nebude zas až tak často. Možno bola povrchná, no určite nechcela, aby sme sa kvôli nej dostali do nejakého nebezpečenstva hroziaceho z odhalenia. A keď ju o to Carlisle osobne požiada, určite nebude namietať. 

Skoro ráno všetci okrem mňa a mojich súrodencov sa vydali vo svojich autách na lov do neďalekej rezervácie, kde sa premnožili medvede. Nebyť upírom, tak ma Tanya asi spučí, ako silno ma objímala na rozlúčku. Samozrejme som sa to snažil ignorovať, a keď odchádzala znovu mala dosť nahnevané myšlienky. Potichu som sa tomu zachechtal a hneď ako som už počul len myšlienky mojich súrodencov, vyrazili sme do obývačky, kde sa v rohu nachádzal moderný a rýchly počítač. Rosalie sa chopila iniciatívy a ihneď začala s hľadaním nášho nového domova. Jasper zostavil zoznam možností a podľa nielen lokality, školy a domu, ale aj podľa vhodného zamestnania pre Carlisla, sme pomaly z toho zoznamu odškrtávali nehodiace sa mestá. Nakoniec nám zostalo len jedno meno. Forks.

Malé mestečko na severozápade štátu Washington na Olympijskom polostrove, ktoré je takmer neustále zahalené mrakmi. Na tomto mieste prší viac než kdekoľvek inde v celých Spojených štátoch amerických. Je obklopené hustým zeleným lesom a bohatý na stáda jeleňov, púm a medveďov. Rosalie nám aj ihneď našla vhodný dom, ďalej od ostatným obyvateľov a takisto aj možné zamestnanie pre nášho otca. V mestečku sa nachádza aj stredná škola, ktorú by sme mohli navštevovať. Rýchlo sme si povytláčali všetky potrebné papiere ohľadom domu, školy, mestečka a nemocnice, keď som z diaľky začul Carlislove a Esmine myšlienky. Otočil som sa tým smerom a moji súrodenci tiež spozorneli. Onedlho sme začuli aj motor prichádzajúceho auta, keď sa na mňa Jasper spýtavo pozrel.

,,Carlisle a Esme. Sú zvedaví, čo robíme. Sme im podozriví, tak to idú prešetriť,“ vysvetlil som im a len sa nad tým pousmial. Našťastie sme všetko stihli zistiť a to, že prišli skôr ako ostatní nám len hralo do karát. Aspoň sme sa mohli nerušene pozhovárať. Práve vošli hlavným vchodom dnu, a keď nás zbadali pri počítači, ktorý už Rosalie stihla rýchlo vypnúť, spýtavo na nás hľadeli.

,,Mami, oci. Radi by sme sa s vami pozhovárali.“  

Autor: Poppy (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek One Family - Prolog + 1. kapitola: