Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Only for a night - Kapitola štvrtá - Eternal night

26.12.2012 (14:45) • Vampy • FanFiction na pokračování • komentováno 9× • zobrazeno 2125×

Strhla som sa zo spánku. Spotené vlasy sa mi lepili na tvár. Celé telo sa mi triaslo a stále znova ma oblieval studený pot. Snažila som sa zhlboka dýchať, upokojiť rozbúchané srdce.

Zasvietila som lampičku. Izba bola nezmenená, presne ako bola včera. Vykĺzla som z postele, stále nahá som si začala zbierať veci. Bola to len nočná mora, Bella, nič z toho nebolo skutočné. Ani dieťa, ani ten úžasný sex vo vani, ani tá nehoda. Nič z toho sa nestalo.

Veci, ktoré som si pozbierala, som si na seba znova obliekla. Edwarda som nikde nenašla, predpokladám, že sa po nočnom dobrodružstve znova vrátil za svojou snúbenicou Tanyou. Možno práve teraz preťahuje ju.

Bola som najväčšia chudera na svete. Vyliezla som z jeho domu, ich domu, čert to ber, komu vlastne patrí. Potĺkala som sa domov rozmýšľajúc nad včerajším snom. Detaily mi boli neznáme, niečo sa pomaly strácalo, ale... niektoré momenty sna boli vypálené v mojej mysli, nezmeniteľné, dokonalé a až príliš úžasné na to, aby som ich zabudla.

O niekoľko desiatok minút som sa dostala až domov, ale ešte predtým som sa zastavila v našom bare. Vkĺzla som dnu zadným vchodom, Tony čistil práve poháre a ukladal ich jeden vedľa druhého. Práve sa chystal položiť posledný, keď začul môj jasne rozkazovačný tón.

„Polož ho na bar a rovno mi podaj fľašu,“ povedala som a kým som došla k baru, stál tam pohár aj fľaša vodky. Vyliezla som si na barovú stoličku a naliala si. Kým som stihla čokoľvek ďalšie povedať, čakali na mňa aj moje obľúbené cigarety, a tak s prvým pohárom mizla aj prvá cigareta.

„Bude ti zle, Bells. Dobre vieš, že ti bude.“ Tony sa na mňa usmieval, aj keď vidinou umývania obsahu môjho žalúdka nebol natešený.

„Neboj sa, zlato, nejedla som. Čoskoro budem na mol, zaľahnem a večer sa snáď po mňa niekto staví alebo začnem druhé kolo,“ súkala som zo seba, zatiaľčo ma striasalo z druhého pohárika. Mizli vo mne rýchlo, ale okrem opileckého rozprávania sa s nimi dral narastajúci hnev. Skôr ako som stihla rozbiť pohár alebo niečo iné vyviesť, postavila som sa na odchod.

Moje tackavé kroky a spŕšky nadávok ma doviedli až domov. Vchodové dvere boli zamknuté, našťastie zadné neboli. Vliezla som dnu, vyliezla potme hore schodmi a vliezla do izby. Zamotala som sa však o rifle pohodené pred posteľou a natiahla sa na zem. Rukami som zavadila o vázu, stiahla ju so sebou a skončila na zemi s reznými ranami na rukách. Okamžite sa mi z nich začala valiť krv.

„Doriti, toto snáď nie je ani možné!“ vykríkla som. Udrela som rukami o zem, zatínajúc si kúsky skla ešte hlbšie do kože. Trieskala som nimi ďalej, kým sa mi nevydrali z očí slzy bolesti a nahradili tú obrovskú bolesť vo mne.

Z podvodu.

Z nemohúcnosti.

Zo zrady.

Z klamstva.

Zo samej.

Nevedela som, ako som si mohla tak strašne ublížiť. Ako sa mi mohlo stať toto. Že som potrebovala len pár krátkych chvíľ na to, aby som sa zamilovala do niekoho, kto nikdy nemôže byť môj, koho aj napriek všetkému potrebujem. Tá nevysvetliteľná sila, ktorá ma k nemu viaže a ťahá, ktorá ma núti myslieť na neho a vidieť ho všade, ktorá ma prenasleduje v snoch.

Neskutočná bolesť v hrudi, ktorá je tak veľmi fyzická, ako len psychická bolesť môže byť. Každým nádychom cítim, ako mi puká srdce pri predstave, ako ho znova a znova opakovane strácam, aj keď mi nikdy nepatril a ani mi nebude.

Tá strašná sila potreby jeho tela pri tom mojom, chuť byť s ním napriek tomu, že mi to ubližuje a motá ma to stále viac a viac, ten strašne krásny pocit, keď ho vidím, aj keď mi to trhá aj tak už dostatočne zničené srdce.

Nie je to racionálne, je to choré, ako veľmi tohto muža milujem aj po takej krátkej dobe, nemá to žiadne zrozumiteľne sformulovateľné vysvetlenie, nemá to žiadne vysvetlenie, žiaden zmysel.

Zakorenilo sa to hlboko a zbaviť sa toho je ako vytrhnúť si vlastné orgány, je vpletený do mojej podstaty, do buniek, tečie v krvnom riečisku a zanecháva za sebou jasnú stopu.

Pretože len jeho dotyk ma dokázal okamžite pohltiť, dokázal vyvolať slasť, o ktorej sa mi predtým ani nesnívalo, dokázal zo mňa spraviť malé nedočkavé prosiace dievčatko, ktoré túžilo len po ňom. Urobil zo mňa dievča závislé na ňom.

A akokoľvek nesprávne to bolo, milovať ho a nechcieť sa ho vzdať, niekde, vo zvyšku môjho zdravého rozumu som vedela, že nemám inú možnosť, ako ho nechať odísť, aby mohol žiť svoj vlastný život, aby mohol byť šťastný s niekým, koho on skutočne miluje.

Už si to konečne pripusti, Bella, si pre neho len obyčajná chudera, ktorá mu je len na sex, lacná kurva, ktorá dobehne, keď to on chce a zapíska. Nemáš v sebe štipku hrdosti.

A tam na zemi krvácajúca som si uvedomila všetko. A nevedela, aké je riešenie. Posledné sily som venovala na to, aby som si ošetrila ruky. Mechanicky som ich čistila, dezinfikovala, obviazala. Sled za sebou nasledujúcich mechanických prác ma upokojil a kým som si ošetrila ruky, vedela som, čo urobím. Edward a ja zažijeme poslednú noc. A buď bude večná, alebo sa táto fraška raz a navždy skončí.

Vyliezla som z domu nahnevaná, že auto parkuje pred barom. Čakala ma teda celkom dlhá cesta až k baru a ja som sa necítila najlepšie. No ak už nič iné, zostanem v bare a dám si dnešné druhé kolo. Keď som prišla na parkovisko, stretla som sa s Markom.

„Fešáka máš vnútri, pýtal sa na teba,“ povedal, ale vôbec sa neusmieval. Zdá sa, že dokonca sa ovládal, aby mu niečo neurobil. Usmiala som sa na neho, Mark zväčša nebýval takto ochraniteľský.

Vo vnútri to vyzeralo tak ako vždy. Prví hostia už sedeli v boxoch, rozprávali sa a už teraz čakali, kedy sa začne nočná zábava. Hrala príjemná hudba, ľudia sa rozprávali, popíjali a fajčili, ale neboli viac ako kulisa. Lebo tam predo mnou stálo moje prekliate.

Edward vyzeral tak ako vždy - skvostne. V rukách držal obálku, zdá sa, že ju niekomu chcel odovzdať. Keď ma zbadal, vykročil ku mne. Nezdalo sa mi vhodné riešiť to tu, tak som mu pokynula a vyšla znova pred bar, zašla okolo a vošla na chodník vzadu, až kým som sa nedostala na staré ihrisko, ktoré teraz už vôbec nebolo využívané. Aké ironické, že práve tu sme sa chceli rozprávať. Zastavila som sa cítiac jeho prítomnosť.

„Čo odo mňa čakáš?“ spýtala som sa tichým hlasom, absolútne potláčajúc všetky city, emócie, všetko. Nereagovala som na jeho ruky, ktoré sa mi omotali okolo pásu. Ani na dych, ktorý mi na krku spôsoboval husiu kožu. Ani na úžasný hlas, keď vravel:

„Chcem len teba, čakám, že tu budeš pre mňa, tak ako...“ Nestihol dokončiť, keď som vybuchla.

„Budem pre teba? Myslíš si, že som na toľko hlúpa? Počúvaš sa? Nie som žiadna lacná kurva ani chudera! Môžem mať kohokoľvek! Ale... Preboha, povedz mi, čo máme robiť? Čo čakáš, ako to pôjde ďalej? Že ma proste len tak pretiahneš, kedy sa ti bude chcieť, že mi budeš rozprávať sladké reči? Och, bože, ser na to radšej! Vyser sa na to. Bež si za Tanyou, ja už zo seba kravu robiť nebudem!“ vyštekla som. Nedokázala som zastaviť zlostnú triašku, ale ani slzy, ktoré sa vyvalili z očí. Milovala som ho, ale musela som myslieť na to, čo je dobré pre mňa.

„Ja ťa milujem, Bella, ale...“

„Ach, aké ale! V láske by „ale“ nemalo existovať. Buď ma budeš milovať takú, aká som, bez toho, aby si ma mal len na čas. Alebo ma opusti navždy. Vyber si, Edward! Buď nič, aspoň pre mňa, alebo všetko, pre nás oboch. Ak by si ju miloval naozaj úprimne, nebola by som prekážkou a nikdy by si sa do mňa nezamiloval. Priznaj si to, takto to ďalej už nemôže ísť. Buď ber, čo dávam, alebo ma nechaj odísť,“ šepla som a zotrela si posledné slzy. Chystala som sa odísť, vymotala som sa z jeho objatia... keď ma zdrapili jeho ruky. Otočil si ma a pobozkal ma tak mejetnícky, ako ešte nikdy nikto v živote. Bol to bozk plný vášne, hlboký, elektrizujúci. Nikdy ma nepobozkal takto. Dávajúc do toho všetko, akoby ma chcel presvedčiť, že všetko, čo povedal, je pravda a ja som mu chcela vážne tak veľmi veriť, ale mohla som? Nedokázala som to, napriek tomu s každým ďalším prepletením našich jazykov som bola zúfalejšia a bezmocnejšia. Nešlo sa tomu brániť. Bolo to také úchvatné, že sa mi roztriaslo celé telo. Odtiahol sa, ale objatie nepovolilo.

„Nemôžem ťa stratiť,“ šeptal mi do tváre a jeho oči, tak veľmi úprimné, mi hľadeli do tých mojich. Ruky sa nám jednotne preplietli a obaja sme vykročili k trávniku. Vyzliekol si sako, ktoré mal na sebe a položil ho na zem, zatlačil mi na plecia a donútil ma sadnúť si. Pomaly som klesala, pod náporom nových bozkov, až som sa ocitla ležiaca na jeho saku, on bol nado mnou a ruky mu zachádzali pod oblečenie, nechávajúc studenú stopu a triašku.

Nedokázala som ani dýchať, ako som bola pohltená týmto mužom, ktorého som teraz cítila z každej bunky! Nemohla som sa brániť, srdce mi bilo ako o preteky a jediné, čo som chcela, bolo cítiť ho znova a znova, neopustiť ho nikdy.

„Počkaj,“ zachrapčal a odtiahol sa. Postavil sa a podal mi ruku, vyťahujúc aj mňa na nohy. Zohol sa po sako a kráčal späť držiac ma za ruku sme prišli až k jeho autu. Nastúpila som, nerobiac scény. Hneď ako nastúpil, preplietli sme si ruky, naznačujúc mu, že mu verím. Vedela som, že teraz musím zapracovať, musím mu dať najavo všetku moju lásku, všetko vsadiť. Ide o naše šťastie. A ja ho musím získať. Musí byť môj, lebo nikdy už nenájdem úžasnejšieho chlapa.

Keď sme sa ocitli v jeho dome, vtiahla som ho do spálne. Zastavila som sa a nežne sa obtrela o jeho pery, zatiaľ čo som mu rozopínala košeľu. Čoskoro skĺzla po jeho nahej hrudi a ja som mu rozopla aj opasok a vyzliekla mu nohavice. Ostal stáť predo mnou v sexi boxerkách od Calvina Kleina.

Do tváre sa mi nahrnula červeň, nie pre to, že predo mnou stojí nahý, ale pre to, že chcem, aby tento úprimný hrejivý pocit, ktorý ma celú zvieral. Zatlačila som ho smerom k posteli naznačiac mu, nech si ľahne. Rozviazala som si šatku, ktorú som mala okolo krku a obkročmo si na neho sadla. Hodvábom som mu jemne kĺzala po hrudi, keď som ju odrazu roztrhla vo dvoje. Trhol sebou, ale zatlačila som ho späť, omotala kúsky šatky nežne okolo jeho zápästí a priviazala ich k čelu krásnej kovovej postele.

„Čo chceš robiť?“ spýtal sa, dýchajúc čoraz ťažšie. Kľakla som si na posteľ, vedľa jeho uviazaného tela, sklonila sa a začala ho bozkávať. Moje dlhé vlasy ho museli štekliť na pokožke, rukou som obkresľovala jeho hrudník a brucho, cítila každý centimeter. Nezastavila som sa a vošla rukou do jeho boxeriek, jasne som na perách cítila jeho vzdych, keď som sa nežne dotkla špičky jeho údu, hladila ho od vrchu až po spod. Cítila som, ako pod mojou rukou tvrdne ešte viac a nevedela som sa dočkať sekundy, keď ho znova budem cítiť. Ale kam sa ponáhľame? Nikam. Nežne som mu hrýzla pery, precítiac každý dotyk, cítila som, ako mi jeho jazyk vyplňuje ústa. Nebolo to len bozkávanie, ale prepojenie. Silné prepojenie medzi mnou a ním.

Zliezla som z neho a vyzliekla si šaty, odhaliac len čiernu čipkovanú bielizeň. Znova som si na neho obkročmo sadla a začala sa pohybovať. Sklonila som sa, aby som cítila jeho pery. A keď sa mi rukou zamotal do vlasov, cítila som triašku. Ruku som pocítila na podprsenke, ale zastavila som ho.

„Dovoľ mi, aby som teba urobila dnes šťastným.“ Usmiala som sa a začala ho bozkávať na bruchu. Jazykom som ho lízala, až som sa dostala po boxerky. Stiahla som mu ich, hodila kamsi za seba a pokračovala. Nežne som mu oblizla špičku, a tak ako predtým rukou som prechádzala jazykom hore a dole. A keď som ho objala perami úplne, počula som, ako mu unikol slastný vzdych. Ruky zamotal znova do vlasov, držiac si ma ešte bližšie. Musela som sa usmiať. Zdvihla som pohľad a videla som, aký úžasný je. Oči mal privreté, trhane dýchal. Odtiahla som sa a pozerala som na neho. Otvoril oči opité vášňou.

„Páči sa ti to?“

„Si dokonalá. Poď sem!“ Ruky si úplne uvoľnil z mojej šatky, tak som mu ich znova priviazala. Sadla som si znova obkročmo na neho. Otvorila som si podprsenku a sklonila sa nad neho. Tak, aby sa moje prsia dotýkali jeho hrude, perami som bola len centimetre od jeho tváre, naťahajúc ho. Pomrvil sa a objal ma nohami, a stiahol ma na seba. Cítila som jeho tvrdý úd medzi nohami a telo mi pulzovalo strašnou chuťou nikdy s týmto neprestať.

„Som celá tvoja,“ zašepkala som, keď som si pomaly sadala na neho a zavádzala si jeho penis čo najhlbšie do seba. Pohyby boli pomalé, hlboké a o chvíľu sa k jeho vzdychom pridali i tie moje. Bolo to na nevydržanie, zrýchľovala som tempo. Zaprel sa pätami do matracu a bedrami do mňa narážal ešte viac, rukami zvieral posteľ a keď prišiel vrchol, zreval od toho, aký bol silný. Vytrhol sa zo šatiek, v sekunde som bola pod ním a on bol prisatý na mojich perách. Jeho ruky boli všade, pálili ako oheň, keď jeho orgazmus ustal, znova sa začal vo mne pohybovať a bozkával mi pri tom bradavky. Hryzkal ich a sal. Myslela som si, že nedokážem už vydržať a odrazu bol tu. Katapultoval ma do iného sveta, tisíckrát dokonalejší ako predtým, silný a intenzívny. Vzal ma do iného sveta, tá rozkoš bola až neznesiteľná. A keď ustal, Edward zo mňa nevyšiel. Iba si sadol, stále ma držal a bozkával mi plecia, krk a šepkal mi, ako miluje moje telo, ako miluje byť so mnou.

„Zbožňujem ťa, Isabella,“ šeptal, ale akosi príliš smutne až ťažko. „Tak veľmi ťa zbožňujem,“ dodal. Zahľadel mi do očí, vlasy mi odhrnul z tváre. Uložil si ma vedľa seba do postele, držal ma v náručí a iba na mňa hľadel. Nič viac som ani nepotrebovala. Zaspala som ako najšťastnejšia žena na svete.

Ráno po tom bolo krásne. Zobudila som sa svieža a ukojená. Slnko ostro svietilo do mojich očí, videla som pred sebou postavu.

„Dobré ránko, Edward,“ zamrnčala som.

„Dobré ráno, mrcha,“ začula som sladký hlas nejakej ženy. Snažila som sa zaostriť. Predo mnou stála Tanya, sledovala ma s opovrhnutím, aké sa len v očiach môže žena mať.

„Na, ty suka!“ Šmarila po mne balík a dodala: „A vypadni z môjho domu.“

Otvorila som ju a vnútri ležala šatka Hermés, presne taká, akú som včera roztrhla. Na nej ležal lístok.

Prepáč, že som ti tak veľmi ublížil. Ale ver mi, takto to bude lepšie.

Milujem ťa, Edward.

Autor: Vampy (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Only for a night - Kapitola štvrtá - Eternal night: