Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Opustená vo svojom tieni 10. kapitolka

20.02.2010 (11:15) • DarkPassion • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 861×

"Veľmi často sa uspokojujeme túžbou byť anjelmi v nebi a pritom zabúdame byť čestnými ľuďmi na zemi."

10. kapitolka

hudba

No však šťastie neostáva na veky. Aspoň nie u mňa!

Letela som a myslela si, že je všetko fajn. Prečo som stále taká naivná? Dolu v lese sa mihala osoba. Utekala, to ma však toľko nezaujalo. Bolo to dievča... to dievča z tej noci. Až sem som počula, ako jej rýchlo bije srdce. Ako kvapky jej slaných sĺz padajú na suchú trávu. Počula som, ako jej z úst vychádzajú vzlyky a prosby o pomoc. Letela som dolu. Áno bolo to ona a ja som sa znovu nemýlila.

Utekala a utekala. Bola bosá a nohy mala celé od krvi, šaty potrhané a vo vlasoch vetvičky a listy. Tvár mala zamazanú blatom, špinou a zmáčanú slzami. Zletela som rovno pred ňu.

Od strachu zhíkla, no potom sa na mňa lepšie pozrela a utekala ku mne. Zavesila sa mi okolo krku a ja som ju tuho objala.

„Už je dobre.“

„Mám pocit, že si vždy všade, kde ťa potrebujem,“ Smrkla mi do krídiel. Uvoľnila som svoje objatie a utrela jej zašpinenú tvár.

„Povieš mi, čo sa stalo?“

„Ja... nič si nepamätám... len to, ako som sa zobudila v sklade. Bola som zviazaná a strašne to všade páchlo. Cítila som... hnilobu a všade okolo mňa boli kaluže krvi... ja... ja...“ Plakala a vzlykala.

Hladila som ju po vlasoch.

„Videla si ho? Pred kým utekáš?“

„Predo mnou,“ Zodvihla som zrak a uvidela môjho “známeho“.

„Ale čo. Už ťa nebaví producírovať sa len tak po zemi s tými... čo to vlastne je? Krídlami?“ Zasmiala som sa a dievča strčila za seba. Pevne sa držala môjho krídla a potíšku vzlykala. Bolo to nepríjemné, keď som cítila, že moje krídla sú väznené. Ale vedela som, že jej môžem veriť.

„Si nejaká drzé mláďa.“

„Mláďa?“

„A čo si myslíš... že si plnohodnotný anjel? Kde si myslíš, že žiješ?“ Zasmial sa.

„Ale aspoň niečo som,“ Vrátila som mu to. On zavrčal a pristúpil o krok ku mne.

„Mohla by si mi ju vrátiť?“ Naklonil sa tak, aby videl poza môj chrbát. Dievča mi silnejšie stislo krídla a ja som nimi jemne zatrepala.

„Povieš mi, prečo ju toľko obťažuješ?“

„Vieš, my... “padlí“ anjeli. To slovo, padlí, je zlé slovo. My, čo sme obratí o naše krídla... sa živíme krvou. Ľudskou krvou. Práve si sama zistila, že Boh nie je nejaký svätec,“ Zasmial sa. Ja som práve vstrebávala jeho slová. Ako mohol Boh dopustiť niečo také?! Sám ich odkázať k vraždeniu?!

„Tak choď niekam inam. Do iného mesta. Lebo toto... strážim ja!“ Zvrčala som a on ustúpil.

„Myslím, že to nepôjde drahá.“ Usmial sa a utiekol preč. Otočila som sa na dievča, ktoré sa chúlilo za mojim chrbtom.

„Vezmem ťa domov?“

„Bývam sama... a ja... bojím sa,“ Zavzlykala. Kývla som, chytila ju do náručia a letela s ňou k nám domov. Myslím, že upírov a vlkolakov zvládne dobre. Keď zvládla anjelov, tak prečo nie?

Zletela som dole a položila dievča na rovné nohy.

„Myslíš, že to zvládneš?“ Vyzerala veľmi vyčerpane, čo nehovorím ešte o mne. Lietala som s ňou celú noc. Nemohla som si dovoliť priniesť ju k nám domov a potom sa vrátiť do ulíc.

„Jasné.“ Ospalo mi odpovedala. V momente na záhradu vybehol Carlisl a chytil to dievča.

„Potrebuje ošetriť... vie o nás... neskôr ti to vysvetlím, ale teraz... “ Premenila som sa a padla na kolená. Bola som strašne vyčerpaná.

„Josh!“ Zakričal Carlisl.

„Och, láska,“ Šepol mi do ucha Josh.

Zobudila som sa na to, ako ma niečo šveholí na tvári.

„Josh?“

„Dobré ránko, princezná.“ Nadýchla som sa a ucítila slnečné lúče na mojej tvári. Sadla som si a pretrela si oči.

„Aj tebe, vĺčik.“ Pobozkala som ho na jeho sladké pery a oprela sa o posteľ.

„Nesmieš sa mi takto vyčerpávať.“

„Kiež by to šlo inak,“ Povzdychla som si. On sa na mňa spýtavo pozeral, ale mne sa to naozaj nechcelo rozoberať.

„To neskôr. Som strašne hladná,“ Pohladila som si bruško a ono sa ozvalo tiež. Potom, ako ma Josh nakŕmil, sme len tak ležali v posteli.

„Vieš o tom, že vás milujem, pani Clavertová?“

„Predsa som vás očarovala mojimi anjelskými silami.“ Josh sa prevalil na bruško a oprel sa o lakte.

„To máte pravdu, madam. Tak kúzelnú ženu som ešte nemal česť spoznať.“

„Inú by som vám ani poznať neradila. Lebo by ste sa nedožili ďalšieho rána,“ Zasmiala som sa a zmocnila sa jeho pier. Hladil ma po celom tele a ja som cítila motýlikov v bruchu. Cítila som silnú túžbu. Ale ako, keď sú všetci doma? Počujú každé slovo i pohyb. A ešte k tomu Edawrd počuje moje myšlienky. Však Ed!

„Presne tak!“ Počula som kričať Edawrda.

Josh sa odlepil od mojich pier a zodvihol obočie.

„To nič,“ Zasmiala som sa a potiahla si tú pochúťku späť.

Keď sme sa po dvojhodinovom vylihovaní rozhodli, že už by bolo načase ísť aj dole, dala som si ešte sprchu a čakala na moju lásku. Pripravovala som si, ako im vysvetlím to s tým padlým anjelom a s tým dievčaťom. Som na to naozaj zvedavá.

„Môžeme?“ Opýtala som sa mojej lásky. Miesto odpovede ma chytil za ruku, pobozkal na spánok a otvoril dvere. Usmiala som sa a vykročila s ním dole do obývačky.

Všetci tu už sedeli.

„Tak čo, Tai... kedy dáme páku?“ Smial sa Emmet.

„O to sa neboj... ja na také veci nezabúdam,“ Vyplazila som mu jazyk a sadla si Joshovi do náručia.

Carlisl práve schádzal zo schodov.

„Je v poriadku... len je vyčerpaná a vystrašená. Pýta sa na teba,“ Usmial sa.

„Asi by som vám to mala vysvetliť.“ Keď som im celú vec vykresľovala... niektorí boli napätí, niektorí zhrození. Zlostní, vystrašení. U každého z nich sa striedalo niečo iné. Iba u Emma som videla odhodlanie a zábavu.

„Prečo si mi to nepovedala?“ Zlostil sa Josh.

„Musíš zájsť hore.“ Rozmýšľala mama nahlas.

„Ako hore?“

„Do neba, Tai.“

„Uf... takže nebo.“ Šepla som a zachumlala sa v Joshovej náruči. Nikdy som si nemyslela, že ma toho stretne tak veľa. Sakra a ja, že byť anjelom bude mať nejaké výhody a zatiaľ v tom vidím len starosti.

Sedeli sme tu iba Josh a ja. Pozorovali sme plamene v krbe, ako sa hrajú a maznajú.

Josh ma pobozkal na kútik pier a ja som zavrela oči. Musela som nad všetkým premýšľať.

Nebo, padlí anjel, dievča, svadba, neukojiteľná túžba!

Autor: DarkPassion (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Opustená vo svojom tieni 10. kapitolka: