Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Opustená vo svojom tieni 15. kapitolka

06.04.2010 (21:00) • DarkPassion • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1612×

15. kapitola

hudba

„Všetci anjeli... Serafíni... pri bráne o 10 minút... opakujem hlásenie...“ Toto je akože čo? Idú na vojnu alebo čo? Začala som sa smiať až som padla na riť. Pohladila som si bruško... prepáč chrobáčik ale tu hore v nebi to je hore nohami... ďalší výbuch smiechu... !

Pohladila som si bruško... dúfam, že keď sa narodíš nebudú ťa takto otravovať, lebo im budem trhať pierka po jednom... chachachá.

„Volare, oh, oh, Cantare, oh, oh, oh, oh, Nel blu di pinto di blu felice di stare lassu,“ spievala som si pesníčku od Gipsy Kingsa a tancovala okolo stromu pokušenia. Mňa zlatko vôbec nelákaš. Nechápem Evu a Adama... a počkaj sú vôbec alebo sa náš milý Bôžik nudil a len tak si písal do denníka. Zamotali sa mi nohy a padla som na prdel. Môžem ťa ja toľko ohrozovať, chrobáčik?

Prechádzala som sa po tráve a nudila sa jak pes... počula som z jednej sály hudbu... nenormálne ma k sebe ťahala tak som na drzovku otvorila dvere a tam anjeli tancovali... vám poviem to bolo niečo... jedna žena tancovala Flamengo. Sršala z nej ženskosť a sexepyl. Aj ja chcem, no ja budem len nafúknutý balón. Vytrčila som spodnú peru a oprela sa o stĺp... no ja som taká nešikovná, že som im vytrhla kábel zo zástrčky a všetky tváre sa na mňa zvrtli.

„Asi... prepáčte,“ špitla som a strkala ho späť. Ty hnusák choď dnu! Hej! Jeden chalan prevrátil oči a mieril si to ku mne. Mala som chuť mu vyplaziť jazyk ako malé dievča.

„Tak vyplaz...“ zasmial sa a ja som stuhla. Čo?

„No...“ sykla jedna baba a strčila do mňa. Ja som tehotná, ty suka!

„Prestaň Sherly!“ zasyčal ten chalan a pozrel sa mi na brucho a ja som nadurdene vybehla zo sály. To aby som si hneď na druhý deň našla nepriateľku. Super... juchú... kde je aspirín?!

A tak prešiel tento deň a ja som sa dostala k ďalšiemu ktorý ma nesmierne pobavil. Dievčatá, mladý anjeli sa bavili o prdoch ja neklamem a to len preto lebo rozosmievali smutnú kamarátku.

„Ahoj baby...“ usmiala som sa a ony stíchli, nie prosím aj ja sa chcem smiať.

„Kľudne sa bavte... aj ja rada prdy...“ a ony sa začali smiať. Usmiala som sa, aj ja chcem také dievčatko... a vtedy mi to došlo. On tu nebude, môj Josh. Pristihla som sa pri tom ako si žmolím pramienok vlasov. No baby si nič nevšimli rozoberali tie prdy... aj  ja so si kedysi prdla na matike, ja na nemčine a podobne. Smiala som sa až som krochkala.

„Inak ja som Tereza, ale pre vás Tai...“

„Môžeme ti tykať?“ Vykulili oči.

„Je to zakázané?“ šepla som a ony vážne kývli.

„Ale prd... “ a ďalší príval ich detského smiechu. Teraz viem, že to čo nosím pod srdcom budem milovať a aj jeho malé prdíky.

hudba

„Ahoj Tereza,“ usmial sa na mňa Bôžik a za uzdu držal Môjho pegasíka.

„Hej! Čo mu to robíš?“ Pribehla som k nim a strhla mu uzdu. On bude pekne voľný. Pohladila som ho a on si o mňa šúchal hlavu.

„Tak prepáč,“ prevrátil oči.

„On musí byť voľný... tak ako by som chcela byť ja... však?“ usmiala som sa na neho.

„A ty nie si?“

„Necítim sa tak, Bohuš.“

„To je mi ľúto,“ schmatol ma do jeho velikánskeho objatia a ja som si zavŕtala hlavu do jeho mužného hrudníku.

„Chýba mi Josh,“ tak moc mi chýba. Moje myšlienky boli vďaka drobcovi stále inde, ale aj tak spomienky museli prísť. Nič iné by ma nezachránilo keby nebolo drobca. Nechcem byť tá... sklamaná.

Cítim ako sa strácam a ja nechcem byť iba to stratené dievča, ktoré nikto nepozná. Nemôžem sa hrať, že sa nič nedeje, že moje srdce nepuká. Vnútri trpím, i keď  ma naše bábätko drží po kope. Veď kto by sa oň staral? Som tu už iba ja a dole je moja sestra...

„Bude to dobre uvidíš... nie si sama.“

„S-som,“ smrkla som a utrela si rukou oči.

„Nikdy! Nedovolil by som to, som predsa nejaký ten Boh,“ mrkol na mňa ja som mu vlepila pusu na líce.

„Moc, moc ti ďakujem, Bohúšik.“

„Veď je za čo!“

„Trulo!“ Buchla som ho päsťou do ramena. Potrebujem sa odreagovať a v diaľke som videla hory z oblakov... fakt nádhera. Ešte raz som pobozkala Bohuša a kráčala k môjmu zlatíčku.

„Vadilo by ti keby som sa zviezla?“ usmiala som sa a on len kývol hlavou v námietku, zohol sa a ja som k nemu pomaličky kráčala. Hupsla som na neho a on sa opatrne staval na nohy. Trochu to so mnou hopslo, ale ustála som to.

„Si moc milý,“ pohladila som ho za ušami a on len hodil hrivou, ktorá ma jemne pošteklila na nose.

„Až k oblakom! Chcem sa dotknúť nebies!“ zakričala som a on sa rozbehol proti vetru. Za pár sekúnd sme vzlietli a ja som zakvačila prsty do jeho jemnej srsti. Bol ako veľký lietajúci vankúš. Huňatý, mäkký voňavý a môj. Zaborila som si tvár do jeho hustej hrivy a zhlboka sa nadýchla. Omámila ma tá vôňa tak veľmi mi pripomínala domov. Josha... nadýchla som sa a snažila sa myslieť na niečo iné.

Bolo sme vysoko a ja som sa pozrela pod naše nohy.  Pod nami bolo smaragdové jazero... bolo veľké a krásne... videla som až na dno. Slnečné lúče sa odrážali od kúskov smaragdov, ktoré ležali na dne. Bolo to čarovné. Ares zletel nižšie a namáčal si kopytá do kľudnej hladiny. Nadýchla som sa a rozpažila ruky... chcem byť voľná... konečne voľná a nechcem byť sama. Zavrela som oči a zvesila jednu ruku. Ponorila som ju hlboko  do ľadovej vody a musela som sa usmievať. Keď som stratila chlad z dosahu otvorila som oči a už sme boli preč... prechádzali sme cez  čarovný les. Bol plný stromov, ktoré tvorili motýle. Vždy keď sme tesne nejaký obišli, motýle sa “rozutekali“ a ja som sa musela smiať. Pristávali Aresovi na ušiach a on sa nervózne vrtel. Mrzút jeden. Bolo to krásne... motýle tvorili prikrývku. Každí bol iný, ale tvorili jedno... jeden celok.  Patrila som niekam niekedy ja? Áno... Joshovi. Bola som iba jeho, no ja hlúpa som  verila, že ňou i ostanem.

„Sme tu!“ zvýskla som a zošuchla sa s Aresa. Objala som ho okolo krku a on mi zafŕkal do ucha. Och, moje zlatko. Zvalila som sa na oblaky a ľahla si. Ares sa pásol na jednom veľkom kruhu zelenej trávy. Bolo tu nádherne. Okolo hlavy mi poletovali lienky a pod nosom som mala vôňu vanilky. Niekedy mám chuť zaspať a nikdy neotvoriť oči...

Ares =)

Autor: DarkPassion (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Opustená vo svojom tieni 15. kapitolka: