Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Opustená vo svojom tieni 2. kapitolka

31.12.2009 (15:15) • DarkPassion • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 781×

2. kapitolka

Josh

„Prosím... teraz nie.“  Šepla a padla Carlislovi do náručia. Carlisl zavolal Edwarda aby mu pomohol.

„Chcem byť pri nej.“ Šepol som na deda.

„Nemyslím si že...“

„Budem tu!“ povedal som rázne a presviedčal ho svojím pohľadom.

Položilu ju na postel a Carlisl ju začal vyliekať. Posledný krát sa na mňa pozrel.

„Zvládneš to?“ šepol. Kývol som a sadol si k mojej najlepšej priateľke. Ked bola v spodnom prádle poskytol sa mi pohľad na jej zničené telo. Boli jej vidieť rebrá. Kždú časť jej tela pokrývali modriny. Na rukách a nohách mala jazvky. Pohľad na jej znivočené telo ma zabíjal. Každá rana na jej tele mi ukazovala čo som spôsobil. Keby som sa o ňu postaral. Ozval sa jej. Som hlupák. Carlisl ju začal vyšetrovať. Dával jej obväzy, niečo jej pichal a na koniec ma vyhnal z izby. Nechcel  som od nej odísť ale musel som si aj prevetrať hlavu. Vybehol som z domu a behal po lese. Nie ako vlk ale ako človek.

Ocitol som sa na lúke, ktorú mi ukázal môj brat Edward. Viete vyrastal som s nimi. Beriem ich ako rodinu. Môj otec Seth je ten najlepší človek, vlkolak akého poznám.

Sadol som si na úku a tvár som si zložil do dlaní. Strašne sa cítim byť vinný za to ako moja Tai dopadla. Tak krehká a neviná. Ako Jake mohol. Bella ho vždy obraňovala ale toto je už aj na mňa priveľa. Myslím že som tu sedel už dlho pretože začalo svitať a chcem byť pri nej ked otvorý oči.

Alice

Ona. Je mi tak podobná. Ležím v posteli s Jasperom a nemôžem zabudnúť na jej tvár. Úsmev, pláč  a strach. Všetko to som videla na jej tváry za jeden deň. Je to možné že mi je tak podobná ved? Vôbec to nechápem.

„Alice, už tu si ticho viac než je pre teba zdravé láska.“ Šepol mi Jasper do ucha.

„Ja viem Jazz.“ Šepla som a zavrela oči.

„Vysvetlí sa to neboj.“ Pohladil ma po tváry.

„Ja tomu vôbec nechápem. Nevidím jej budúcnosť. Nič okolo nej Edward jej nemôže čítať myšlienky. Ked bola malá všetko to šlo ako po masle. Nepodobala sa videla som ju  on ju počul. A teraz?“

„To bude dobré, ver mi.“ Pobozkal ma na pery a tým odviedol moju pozornosť úplne inam. Aspoň na chvíľku.

Tereza

Pomaličky som sa začala zobúdzať z môjho pekného sna. Presne tak. Snívalo sa mi že sa mi podrailo utiecť za mojím Joshom a mojou imaginárnou rodinou.  No ked som otvorila oči nenachádzala som sa v tej špinavej pivnici ale bola som v teplej a krásnej izbe. Bola zladená do krémovo modra. Voňala po vanilke. Pomaličky som klipkala očami. Ešte stále si nevedeli zviknúť na to svetlo. V bruchu mi škvŕkalo a v hlave treštilo. Pokúsila som sa vstať z postele no vtedy sa otvorili dvere a v nich stál Josh.

„To ani náhodou.“ A vtlačil ma do postele.

Zamračila som sa vyplazila mu jazyk. On sa usmial a pobozkal ma na čelo. Jeho dotyk pier bol tak hreivý a príjemný.

„Môžem sa ísť aspoň vycikať?“ On na mňa pozeral s vykulenými očami. Musela som sa smiať. Vstala som a odtackala sa na WC. Pozrela som sa na seba do zrkadla. Vyzerala som horšie ako včera. A on ma ešte bozkával!  Vliezla som do izby už tu sedel Carlisl a Bella.

„Nechceš sa najesť?“ opýtala sa s úsmevom Bella.

„Jedlo?“

„... jasné. Som hladná ako vlk.“ Začala som sa červenať. Josh ma podoprel a bral dolu. Pri schodoch sme sa ešte chvíľu podpichovali. Pretože on nevedel pochopiť že tie schody zídem sama.

„Josh!“ to už ma však mal na rukách.

„Však uvidíš!“ smiala som sa. Raz ked budem... zdravá tak mu to oplatím. Položil ma na zem a šiel so mnou do kuchyne.

„Ahoj Esme.“ Usmiala som sa. Jej pohľad sa zastavil na mne. V jej očiach sa myhlo zdesenie no nahradila ho láska. Usmiala som sa a sadla si k stolu.

„Povieš mi čo by si si rada dala?“

Nedpovedala som lebo som nečakala že mňa sa budú pýtať čo si dám jesť. Začala som sa okamžite červenať a hrať sa s rukami.

„No... nechám to na teba.“ Na konci vety mi aj preskočil hlas. Josh sa mi smial.

„Nie každý je dokonalý psisko.“ Vyplazila som mu jazyk a odvrátila od neho pohľad. Aj tak ma priveľmi znervózňoval a rozrušoval.

Esme mi urobila palacinky. Voňali krásne a aj tak chutili.

„Dakujem.“ Oblízla som sa a začala hltať túto pre mňa veľkú porciu.

„Už nemôžem.“ Chytila som sa za brucho a vydychovala. Cítila som ako mi pomaličky praská žalúdok.

„Však si nič nezjedla.“ Smial sa mi Josh.

„Nechaj ju. Musí mať chúdatko stiahnutý žalúdok.“ Esme Josha capla po hlave a na mňa sa mamičkovksy usmievala.

„Ja som hovorila že to neskôr schytáš.“ Pochechtávala som sa Joshovi.

Vstali sme a Josh ma viedol do izby.

„Nemôžeme ostať tu s ostatnými?“

„Ja neviem...“ nahodila som štenacie oči a klipkala mihalnicami.

„Prosím...“

Chytil ma za ruku a videol do obývačky. Nikto tu nebol. Už bola všade tma, izbu osvetloval ohník čo plápolal v krbe. Sadli sme si na pohovku a ja som sa Joshovi schúlila v náručí. Chvíľu sa ani nehýbol no potom sa uvolnil. Prišlo mi to také prirodzené. Vždy sme sa držali za ruku alebo tak ale obaja sme vedeli čo to pre nás znamená. Priateľstvo.

„Hej! My sme spolu skončili Emmet Cullen.“ Kričala Rose ked schádzala zo schodov. Obaja sme sa otočili na načich divadelníkov.

„Ale miláčik. Dobre vieš že som nechcel.“

„Máš útrum.“ Hodila vlasmi usmiala sa na mňa a vybehla z domu. Emmet sa na nás ospravedlňujúco pozrel a utekal za ňou.

„Takéto divadlo tu mávate asi často že?“

„Najhoršie je aj tak ked sa udobrujú.“

„Prečo?“ Zodvihol obočie.

„Aha.“ Kusla som si do pery a znovu som sa začala červenať. Dnes to nejak preháňam.

„Chcem sa ti ospravedlniť Tai.“

„Začo prosím ťa?“

„ Za to že som ťa opustil.“ Sklonil hlavu aby som mu nevidela do očí.

„Ale čo to rozprávaš. Vždy si pri mne stál. Stalo sa čo sa stalo a nezabránil by si tomu nijako.“

Zodvihol hlavu a pozrel sa mi do očí. Vpíjal sa mi do nich ako keby chcel zistiť na čo myslím. No moje myšlienky sa ustálili na jedinom bode. Josh. Je to zvláštne ale cítim, lásku? Ale to je hlúposť. Je to iba kamarátsvo. Aj do priateľstva predsa patrí láska. Presne to je ono. Josh sa ku mne priblížil. Cítila som jeho dych ako ma hladí po tvári. Zrazu sa však otvorili dvere a Josh už pri mne ani nesedel. Z vyľakanými očami som sa pozerala na miesto kde sedel. Prehrabol si vlasy a bolo videť že je celý nesvoj. Z úst mi vyšlo uchichnutie.

„Povie mi niekto čo sa to tu dialo?“ vošla dnu Esme.

„Ako to že je tu dole?“ pýtal sa Carlisl. Bolo vidieť že sa hnevá.

„Vieš nechcela som byť zavretá v izbe a použila som na Josha takú zbraň vieš.“

„Zbraň?“ opýtal sa Edward.

„Psie oči.“ Usmiala som sa.

„To dobre poznám.“ Posadila sa ku mne Bella a pohladila ma po pleci.

„Prosím vás to pozná každá žena.“ Zasmiala sa Alice a mi s ňou. Celý večer sme sa rozprávali, hovorili mi svoje zážitky. Zívla som si a vtedy sa ozval Carlisl.

„Mala by si odpočívať.“

„Ved už idem.“ Vstala som a šla hore. Ešte som sa otočila a popriala im dobrú noc. Zaliezla som do izby. Neuvedomila som si že ide sprcha. Až ked sa otvorili dvere a v nich stál Josh. Okolo pásu mal uterák. Vlasy mokré a na pleciach kvapky. Vyzeral naozaj... príťažlivo. Kusla som si do pery a zvrtla sa na päte.

„Prepáč.“ Šepla som. Chcela som ísť už von  z izby ked ma chytili jeho ruky.

„To je v pohode. Prezlečiem sa v kúpelni. Zostaň.“

„Okej.“ Sadla som si  na postel do tureckého sedu a všimla som si  že mal na poličke našu fotku. Vyliezla som z postele a chcela si pozrieť tú fotku. No bola som príliš maličká. Zobrala som stoličku a postavila sa na ňu. No to som si nevšimla že je na koliečkach. Začala sa nekontrolovatelne hýbať a ja som cítila ako sa mi šmykla noha. Zavrela som oči a a čakala na tvrdý náraz. Miesto toho ma zayhtili jeho ruky...

Autor: DarkPassion (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Opustená vo svojom tieni 2. kapitolka: