Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Opustená vo svojom tieni 4. kapitolka

07.03.2010 (13:00) • DarkPassion • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 892×

4. kapitolka

http://www.youtube.com/watch?v=13HnYhiE7xU

Vletela som dnu a v obývačke som uvidela nejakú osobu. Alice ju obíjmala okolo ramien a vzlykala jej do ramena.

„Konečne ťa vidím sestrička!“ Šepla tá osoba.

„A ja konečne chápem,“ usmiala sa Alice a jej pohľad ušiel na mňa. Kývla hlavou a tá osoba sa na mňa otočila. Vyzerala ako ja. Je tiež anjel?

„Ty si anjel?“ Vyletelo zo mňa.

„Aj to Tereza,“

„Vieš Tai sadni si,“ usmiala sa Alice.

„A čo ešte ste?“

„Tvoja mama,“ skoro mi padla sánka. Moja mama? Ona je anjel? Tak čo tu robí? Vysvetlí mi čo som? Prečo ma nechala s tým tyranom? O čo jej ide?

„Všetko ti vsevytlím neboj sa," šepla a sadla si oproti mne.

Vytreštila som oči a prestala dýchať.

„Bolo to v roku 1919 keď moje sestra Alice išla do blázninca. Milovala som ju a strašne ma bolelo, že ju tam naša matka dala. Nikdy som si neodpustila, že som  to dovolila!“ Pozrela sa na Alice a tá ju pohladila po tváry.

„Keď som sa dozvedela, že  tam uhorela bola to najväčšia rana, ktorú som dostala. Pokúšala som sa s tým žiť, no nešlo to. Neskôr mi umrela mama. Zomrela na vážnu chorobu, mala rakovinu. Ostala som úplne sama. Túlala som sa svetom keď sa mi stalo pár vecí naraz. Chodila som po svete ako telo bez duše. Snívali sa mi sny, ktoré ma desili. Jedného večera som šla sama ulicou a pospevovala si pieseň, ktorú Alice milovala,“ chvílu sa odmlčala a pozrela sa na schody. Stál tam Josh. Odvrátila som od neho zrak tak rýchlo ako to šlo. Ešte stále sme neboli za dobre.

„...počula som šušťanie tak som sa otočila. Uvidela som veľkú skupinu chlapcov. Zľakla som sa tak som začala utekať. To sa mi nevyplatilo lebo na druhej strane ma čakali daľší. Presne o to im šlo. Vedela som že už nejakú dobu ma sledujú. No navrávala som ži iba blúznim, no potom som začala ľutovať. Znásilnili ma a nechali ležať v zime nahú na zemi. O niekoľko hodín ma našli ľudia. Odniesli ma do nemocnice a ja som sa z toho nevedela spamätať. Bola som vo veľkých depresiách.“

„A ako si sa stala anjelom?“ Opýtal sa Emmet od Rosalie schytal pohlavok. Esme sa na neho mračila, no ja som sa nenechala rušiť.

„Raz keď som zaspala mala som sen. Objavil sa  v ňom anjel. Povedal mi, že miesto toho aby som sa utápala v depresiách a premýšľala o samovražde mi dáva na výber. Ponúka mi smer pre ktorý budem žiť. A ja som súhlasila. Keď som sa zobudila myslela som si, že to je iba sen, no nebol. Stala som sa anjelom. Anjelom dažda. Moje normálne meno je Margaret, ale ako anjel sa volám Riddia. Som anjel dažďa,“ usmiala sa na mňa.

„No tak to je super!“ Odfrkla som si. Alice na mňa sykla a moja mama zodvihla obočie.

„Prečo si ma u neho  nehala? Však prečo nie. Porodím a zbavím sa!“ Už som stála na nohách a zrýchlene dýchala. Pozrela som sa do okna bol deň, no nejak tmavý. Nebo zakryli mraky. Všade bolo šero.

„Upokoj sa to robíš ty,“ stála mama a rukami ma držala za ramená. Vytrhla som sa jej.

„Upokoj sa?! Jak mi toto môžeš povedať po 17 rokoch?“

„Nechala som ťa tam pretože... ja nemohla som ťa mať pri sebe. Ja som s Jakom nemohla ostať, Tai. On nie je otisknutý do Leah, ale do mňa,“ tíško šepla.

„...nevedela som, že sa k tebe tak správa. Myslela som si, že práve preto, že som ťa počala ja tak ťa bude milovať a starať sa o teba. Asi som sa mýlila. A chápem, že mi to vyčítaš a nebudeš so mnou chcieť byť v kontakte,“ Alice na mňa prosebne pozrela. Zavrela som oči bolo toho na mňa veľa sama neviem čo cítim a čo chcem. Dozviem sa, že som anjel. Že mám mamu, ktorá je anjel dažďa a čoho som anjel ja?

„Povieš mi aký anjel som ja?“

„Anjel noci. Ľudia na nás veria a my plníme svoje úlohy mňa teda volaju Riddia a teba Lailah,“ smutne sa usmiala.

„No toto... anjel noci!“ Vydýchol Emm.

„Prepáčte,“ ospravedlnila som sa a utekala do svojej izby teda do Joshovej. Musím si to všetko nechať preležať v hlave. Je toho moc a ja neviem ako sa s tým všetkým mám vysporiadať. Čo to pre mňa znamená byť anjelom noci? Prečo nemohla ostať s Jakom. S mojím otcom. Sadla som si do kúta miestnosti a chytila sa za kolená. Môže sa toto stať práve mne? Niekto zaklopal a ja som zodvihla hlavu stála vo dverách Alice.

„Si v poriadku?“ kľakla si ku mne a ruky položila na moje kolená.

„Domysli si Alice,“ viem bola som hnusná a to som ja nezvikla, ale nemám náladu to teraz hrať.

„Daj Marg šancu. Miluje ťa a sama ti všetko ešte vysvetlí,“ usmiala sa na mňa.

„A čo mi chce vysvetliť?“

„Dá ti odpoveď na tvoje  otázky!“ Alice ma obajala a ja som sa nehala híčkať jej náručou.

„Ďakujem!“ Šepla som a ona ma pobozkala do vlasov. Pozrela som sa do okna už bola tma.

„Musím ísť!“

„Musíš?“ zodvihla obočie.

Kývla som hlavou k oknu a ona pochopila. Otvorila som balkón a znovu ako prvý krát som sa postavila na zábradlie a premenila sa. Letela som nocou a užívala si každý pohyb krídiel. Bolo také uvolnujúce znovu ich pustiť na slobodu. Zletela som pred dom a sadla si do trávy už sa mi nechcelo lietať a pozorovať domi, ktoré spia tichou nocov. Na verande za zažlo svetlo a vyšla celá moja rodina a aj moja mama. Vstala som na nohy a chcela zistiť čo sa stalo.

„Deje sa niečo?“

„Marg ťa chcela vidieť a my všetci tiež. Minule sme sa nenabažili tej krásy,“ usmiala sa na mňa Rose.

Moja mama ku mne prišla a objala ma. Zavrela som oči a začala plakať. Neviem prečo ale musela som to zo seba pustiť a práve ona mi je srdcu najbližšia aj keď som bez nej bola celých 17 rokov.

„Mám pár otázok mami,“ šepla som a ona sa usmiala. Sadli sme si do trávy a Cullenovci a Seth s jeho manželkou Elenou šli tiež dnu. Josha som nevidela od obeda.

„Vieš ja... napríklad prečo mám čierne slzy?“

„Lebo si nešťastná. Každý anjel to tak má zlatko. Keď si smutná a nešťastná máš čierne slzy, keď si šťastná a naplnená láskou máš strieborné slzy,“ usmiala sa a pohladila ma po líci. Kývla som hlavou a zvraštila obočie.

„Povieš mi čo pre mňa znamená byť anjelom noci?“

„Musíš dohliadať na to kedy noc začne a kedy nastane ráno. Dávaš pozor na ľudí cez noc si v podstate aj taký strážny anjel,“ uchichtla sa no mne to vtipné nepripadalo.

„Prečo si neostala s octom?“

„Vieš ja som nebola pripravená žiť s niekým a mať deti. Bola som mladá, no je pravda, že už nebudem staršia, ale myslím to tak, že aj moje rozmýšlanie bolo iné. Teraz by som to chcela všetko vrátiť späť, ale nejde to!“ Chytila som ju za ruku a stisla.

„Je to zložité, ale spolu to zvládneme mami!“ Nechcela som ju nechať trápiť sa a ešte ma napadla jedna vec.

„Bola som na internete a tam som niečo hľadala o anjeloch a bola tam napísana jedna vec možno keď ti ju poviem si budeš myslieť, že je to hlúposť, ale aj tak chcem vedieť či je to pravda. Keď polámeš anjelovi krídla plačú. Keď zlomíš ich srdce trápia sa. Keď zradíš ich lásku prestanú žiť,“mama sa pozrela na svoje ruky, ktoré som zvierala ja vo svojich.

„Je to pravda a to  ma mrzí najviac. Že som ťa zaťiahla aj do takýchto nepekných vecí!“

„Ty? Nič s tým nemáš mami. Hovorím, že to zvládneme!“

„Tai mala by si ukončiť noc lebo už je 6 hodín ráno.“

„Najprv musím zistiť jak,“ zasmiala som sa a vstala. Odrazila som sa od zeme a letela nad lesom. Neviem ako, ale začala som na to myslieť a noc pomaly začala ustupovať. Keď už bolo úplné svetlo šla som domov. Pred domom som sa premenila na človeka a vošla dnu. Mama sa rozprávala s Alice o nákupoch obom im žiarili oči a Jasper sa na ne len vystrašne pozeral. Vedel, že s nimi bude musieť ísť. Je to celkom zábavné lebo všetky tri vyzeráme ako kópie. Keby nemali taký dobrý čuch tak  by si nás aj mýlili.

„Zlatko ideš s nami na nákupy?“

„Nie, naozaj som unavená,“vyhovárala som sa aj keď som unavená zďaleka nebola.

„Neklam. Dobre viem, že unavená nemôžeš byť tvoja mama mi to prezradila,“ vyplazila som jej jazyk.

„Tak však keď si ty Alice vyskúšaš tie veci tak mi ich rovno môžeš dať a nikam nemusím ísť. Vyzeráme rovnako,“ mykla som plecami.

„Toto je posledný krát Tai!“ Vystrela ukazováčik pred môj nos.

„Jasné!“ Zasalutovala som a všetci sa začali smiať. Mama, Alice, Rose, Bells a Esme šli do obchodu. Bells, Elena a Esme kvôli tomu aby mojej mame a mne spravili izbu a tie tri šli po oblečení. Ostala som doma s Joshom, Emmetom, Jasperom, Edwardom a Carlislom a Sethom.

Carlisl šiel do pracovne. Emmet a Jasper šli na lov. Seth na koniec šiel s nimi a Edawrd si sadol za klavír a hral. My dvaja s Johsom sme sedli v obývačke. Stále sa na  mňa pozreal ako keby som to nebola ja.

„Povieš mi čo ťa žerie?“

„Nič,“ usmial sa, ale videla som ako sa premáha. Vyskočila som na nohy. Strašne mi ubližoval svojím chovaním ako keby som pre neho už nič neznamenala.

„Hnusím sa ti? Alebo čo je Josh! Povec mi čo ti vadí!“ Vrieskala som. Edwardove hranie stíchlo a počula som ako sa zabuchli vchodové dvere. Chcel nás nechať samých.

Josh bol zrazu pri mne a opieral ma o stenu.

„Naozaj si myslíš, že sa mi hnusíš? Až tak ma nepoznáš?“ šeptal mi do ucha. Po celom krku mi nabehli zimomriavky a srdce mi bilo ako splašené.

Autor: DarkPassion (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Opustená vo svojom tieni 4. kapitolka: