Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Opustená vo svojom tieni 8. kapitolka

08.02.2010 (08:00) • DarkPassion • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 696×

8. kapitolka

Vystrčil jazyk a zasyčal. Jeho jazyk vyzeral ako hadí. Ale inak bol ten anjel krásny. Krásny ale neuveriteľne podlý.

„Ty suka!“

„Tak čo do pekla si!“ On však utekal preč. Vzlietla som a hľadala ho, no vychádzajúce slnko si ho vzalo so sebou nevedno kam.

Je deň a ja stále lietam. Nechce sa mi ísť domov. Josh ma už musí preklínať! Čo to malo tam dole znamenať? Vôbec neviem kto to je. Ale možno mi  pomôže mama. Urobila som si ešte vzdušné koliečka nad lesom.

Zletela som pred dom a premenila sa. Ani som sa nestihla nadýchnuť ako človek a už predo mnou stál Josh. Zvieral moje ramená toľkou silou, že sa mi do očí hnali slzy.

„Au, Josh. To bolí!“ sykla som a on svoj stisk uvoľnil.

„Povieš mi kde si bola? Ani si nevieš predstaviť! Nemáš ani potuchy aký strach som mal!“

„Josh prepáč ja...“

„Vieš, aspoň keby si sa ozvala alebo dala vedieť!“ Pustil ma a utekal do lesa.

„Josh!“ zakričala som a chcela ho rukou schmatnúť no nestihla som. Čo je moja sila oproti sile vlkolaka? Dobre možno keby som bola ako anjel, ale teraz? Som úbohý človiečik.

Ruka mi padla k telu a ja som sa pozerala do temného lesa. Môžem vždy všetko skaziť?! Do frasa!

Vošla som do domu a všetci sedeli v obývačke.

„Ahojte.“

„Ahoj anjelik.“ Usmiala sa mama. Sadla som si medzi Emma a Jaspera. Emm do mňa začal štuchať.

„No čo je?“ zamračila som sa.

„Tai, že urobíš niečo pre svojho super uja.“ Klipkal na mňa tými očkami.

„Podľa toho čo, ujo Emm.“ Zasmiala som sa. Nikdy som ho tak nevolala.

„Dáš si so  mnou páku... že áno... prosím, prosím.“

„Len tak alebo stávka.“ Emmovi začali oči žiariť ešte viac.

„Do toho sa nepúšťaj Tai.“ Povedal mi Jasper.

„Ale prosím ťa. Uja Emma porazíš aj ty.“

„Nikdy!“ vyprskol hrdo Emm.

„Tak ak vyhrám ja, tak...obehneš vašu strednú nahý!“ Rose zavrčala.

„Beriem.“ Stisol mi ruku.

„Emmet!“ zvrieskla Rose.

„Neboj sa zlatko... nemá šancu.“ Len som sa usmiala.

„Ale ak vyhrajem ja, čo sa aj stane, budeš musieť zbaliť Mika Netowna. “

„Kto to je?“ Bella, ktorá  sedela v Edwardovom náručí sa striasla.

„Je to ten najslizkejší chalan na svete.“

„To... je až taký... strašný?“

Edward zavrčal čiže to potvrdil. Emmet vystrčil hruď a zodvihol obočie.

„Takže čo maličká.“ Ja som vstala na rovné nohy a víťazne som sa zasmiala.

„Potom ma nepros a neplač.“ Podala som mu ruku a Jasper vstal k nám.

„Jelito kopito platí to.“

„Už sa z toho nevykrútiš.“

„Zajtra popoludní Emmet!“

Kývol a šiel sa venovať Rose, ktorá bola nepríčetne nahnevaná. Prskala a zúrila. Už vidím ako bude Emmet spať dole na gauči. Moje zlé ja sa vnútri smialo. Teraz ma napadlo, že som sem došla kvôli niečomu úplne inému.

„Mami?“

„Prosím?“

„Vieš... vieš ako vyzeral anjel čo bol predo mnou?“ Zdalo sa mi to alebo sa vydesila?

„P...prečo to chceš vedieť?“ Snažila sa vyzerať vyrovnane, no i Jasper spozornel.

„Neviem. Len tak ma to napadlo.“

„Bol to muž. Bol... bol to diabol Tai. Zobrali mu krídla a on sľúbil pomstu. Nikto nevie kde je a kedy sa ukáže ale vieme, že pre nás znamená ešte veľmi ťažké časy.“  Takže to bol on. Chce ich pripraviť o mňa? Zabíjať a ničiť anjelov?

„Existuje nebo a Boh?“

„Pravdaže, tak ako existuje peklo a Diabol.“ Usmiala sa a postrapatila mi vlasy. Alice sa mierne zamračila a vybehla niekam hore.

„A ako sa tam hore dostanem?“

„Vieš u každého anjela je to inak. Ja sa tam vždy dostanem prostredníctvom vody alebo inak. Zlatko na to musíš prísť sama.“ Super, ďalšia vec, ktorá mi začína liezť poriadne na nervy!

„Ďakujem.“ Vtisla som jej bozk na tvár a vyšla von na verandu. Sadla som si na húpačku čo sme mali zavesenú na strome. Je toho na mňa trošku moc. Nie som si istá, ako sa so všetkým dokážem vysporiadať. Jedno však viem, že to zlé, ešte neprišlo.

Celý čas som hypnotizovala les. Kde ten Josh je? Dúfam, že mi to nerobí naschvál lebo by to bolo naozaj detinské!

Vstala som na nohy a kráčala do lesa.  Liezla som a zakopávala.

„Josh!“ kričala som. Nikde nebol. Zrazu som sa ocitla na mojej lúke. Tak krásna. Bol tu krásny vodopád. Sadla som si a močila si v ňom nohy. Voda bola trošku studená ale dalo sa to prežiť.

Zrazu som počula za sebou funieť zviera. No keď som sa otočila nikde nikto. Čľapotala som nohami vo vode a malé kvapky dopadali na moje holé ruky. Bolo to príjemné a osviežujúce.

Zrazu ma niekto držal za pás. Zľakla som sa a zvýskla na celý les.

„Josh! Vieš ako si ma vyľakal?“

„Tak ako ty mňa?“

Otočila som sa mu v náručí a oprela si hlavu o jeho hruď.

„Je mi to naozaj veľmi ľúto.“

„To by ti malo.“ Päsťou som ho buchla do ramena.

„Už by aj stačilo.“

„Máš pravdu prepáč.“ Pobozkal ma do vlasov a ja som sa ešte viac tisla na jeho telo. Bolo také prijemné cítiť to teplo čo z neho vyžarovalo.

„Pekne voniaš.“ Šepla som.

„Ani ty nie si na zahodenie.“ Počula som spoza nás. Josh sa začal smiať a ja som sa pozerala ponad jeho rameno. Stále sme sedeli. Stál tam Emmet a priam pukal od smiechu.

„Strašne vtipné... Nabudúce povie Carlislovi a budeš s ním povinne čítať!“ prskla som. A zrazu bol Emm pri nás. Kľačal na kolenách.

„Len to nie! Ja zaspím... umriem!“

„Keby si nebol upír aj ti uverím.“ Smial sa Josh.

„Ale braček, prihovor sa za mňa.“ Šťuchal do Josha Emm.

„Ale neboj Emm zajtra si to vybavíme.“ Vyplazila som mu jazyk.

„Tomu ver, krpaňa!“ A už ho nebolo.

„Kam šiel?“ Josh sa zhlboka nadýchol a usmial sa.

„Za Rose.“

„Aha... asi by sme mali ísť lebo zrámujú aj nás nie len tie stromy.“ Josh sa začal smiať a vstával.

„Chceš sa zviesť?“

„P -pprosím?“ Josh ustúpil, jeho telo sa začalo triasť a spadol na zem už veľký vlk. Bol krásny. No vlk, toto bol MEGA vlk. Zohol sa a ja som nastúpila na to veľké telo. Bolo to príjemné zaboriť si ruky do toho kožúšku. Zakvačila som prsty do jeho srsti a pery dala k jeho uchu.

„Nebolí?“ On šuchol svoj ňufák o moje líce a ja som sa musela začať smiať. Bolo to zvláštne... mať za priateľa vlka. No dobre asi by som sa nemala ozývať, keď ja som anjel noci.

Josh sa rozbehol a ja som cítila ako mi šľahá vietor do tváre. Cítila som sa, ako keby som aj teraz lietala. Je to úžasný pocit, to vám poviem. Hádzalo to so mnou na tom veľkom mohutnom tele ako na kolotoči. Keď už spomaľoval, boli sme pred domom. Zoskočila som  z neho a pozerala sa ako  moja láska  uteká k domu, kde už stála Alice s oblečením. Pomalým krokom som šla k verande. Alice si ma celú obzrela a zhrozila sa.

„Poď so mnou moja drahá. Veď ty ma predsa reprezentuješ.“ Krútila hlavou.

„Ale Al!“ nestihla som protestovať a už ma ťahala po schodoch. Takže zas to začína. Hodina mučenia! Ako keby toho na dnešok nebolo dosť!

Autor: DarkPassion (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Opustená vo svojom tieni 8. kapitolka: