Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Osudová láska 1. Kapitola

16.03.2009 (16:25) • Bella4ever • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 2029×

1. Kapitola- Rozhodnutie

,,Bells vstávaj!!" kričala na mňa mama z kuchyne. Pomaly som otvorila oči a zbadala, že slnko už svieti a je už asi dosť neskoro a mala by som íst dole pomôcť mame s upratovaním nášho celkom dosť veľkého domu vo Pheonixe. Phil mal prísť už za hodinu a tak som si pomyslela, že by som nemala zostávať v pyžame. Phil je mamin nový priateľ s ktorým už chodí aspoň 2 mesiace, ale mne to oznámila až včera. Dnes to mal byť obed na ktorom sme sa mali zoznámiť a urobiť tak mojej mame Renné aspoň trochu radosť. Pre tých, čo ma ešte nepoznajú volám sa Bella Swanová a žijem s mojou mamou vo Pheonixe už skoro od narodenia. Môj otec býva asi 5 štátov viac na západ v malom, odstrčenom mestečku zvanom Forks v štáte Washington. S otcom mám dobrý vzťah, ale keďže žijeme od seba tak ďaleko môžme si len telefonovať lebo ja nemám čas ani chuť isť do stále upršaného maličkého mestečka Forks. Otec sa s tým zmieril ale musela som mu sľúbiť, že mu budem každý deň volávať. Trvalo mi dlho kým som si uvedomila, že len tak nečinne stojím v izbe a pozerám do prázdna. Rýchlo si obliekla svoje obľúbené tielko, krátke džínsy a zišla dolu. Keď som zišla dolu všetko už bolo pripravené na príchod Phila. Prišla som k mame a dala jej pusu na líčko. Usmiala sa a ja som si sadla pred telku a začala som čítať nejaký ženský časopis čo mama doniesla z obchodu. Chvíľku som si čítala a potom niekto zazvonil pri dverách. Renné sa rozbehla ku dverám a so úsmevom na tvári privítala Phila.

,, Ahoj. Ja som Phil teší ma Bella! " povedal veľmi galantne ale nútene. Nechcela som mame pokaziť náladu tak som zakryla v mojom hlase tú znudenosť a začala som sa usmievať. ,, Teší ma Phil ja som Bella !" povedala som s úsmevom číslo osem ale hneď som si išla sadnúť k stolu. Renné dnes uvarila kurací špíz podľa receptu babky Swanovej a musím uznať, že to voňalo úžasne. Zachvíľu sa pri mne zjavili Renné a Phil a mama začala nakladať jedlo. Obed prebehol bez komplikácí aj keď som si s Philom nemala čo povedať.
Po obede som požiadala mamu aby ma odviezla do nákupného centra pretože som potrebovala nejaké nove topánky. 
,,Prepáč Bells ale ja vážne nemôžem. Sľúbila som Marte, že jej donesiem tie spisy o ktorých som ti hovorila" povedala trochu smutne ale aj tak milo.
,,Vieš čo Bells môže ťa tam odviezť Phil čo ty na to??" navrhla s nádejou v hlase ktorú bolo len ťažko prepočuť. Keďže som si nutne potrebovala kúpiť niečo na seba nenamietala som a súhlasila s tým, že ma Phil môže odviezť.

Keď som nasadala do auta zakývala som mame na rozlúčku a pohodlne som sa usadila do svojho sedadla. Chvíľu sme išli s Philom mlčky keď potom náhle povedal. ,,Bella. Viem že ma do toho nič ale mám pocit že by si mala viac pomáhať svojej mame. Vieš ona ta stále len obskakuje a ty jej vôbec nepomáhaš!" povedal mi takmer karhavo chvíľu som zostala v nemom úžase ale potom som mu odpovedala. ,,Máš pravdu Phil. Vážne ťa do toho nič nie je. A vlastne prečo mi to vlastne ty vyčítaš?! Veď ty si len mamin nový priateľ!" vykríkla som naňho takmer hystericky. Nikdy som nebola typ hádavého človeka ale toto ma vážne nahnevalo. Po chvíli uvažovania a všetkého možného som ho požiadala aby ma odviezol domov. Prešla ma chuť na nákupy aj na všetko ostatné. Akonáhle sme prišli domov vybehla som hore do svojej izby a začala plakať. Nikdy predtým mi nikto nič takéto nevyčítal a zrazu si príde On a začne mi rozkazovať?! No tak to teda Nie. Rozhodla som sa, že to teraz nechám tak, ale vedela som, že s Philom sa už priateliť nebudem.. Ani neviem kedy ale v okamihu ako som si ľahla do postele zaspala som. Ráno ma zobudil zvuk Philovho auta.
Bohužiaľ ďalší deň bude u nás a ja vážne neviem či to zvládnem. Zišla som dole a videla ako sa Renné s Philom zabávajú a rozprávajú. Nechcela som ich rušiť tak som si len zobrala jablko a sadla si pred počítač.
Po chvíli mame zazvonil mobil a asi 5 minút s niekým telefonovala. Keď dotelefonovala prišla ku mne a položila mi ruku na rameno.
,,Bella musím íst do práce asi za dve hodiny budem späť tak si to tu s Philom užite" povedala a vyšla von. Ani nepočkala kým jej na to odpoviem.

Pozrela som si nejaké veci na počítači a išla som vyhodiť ohryzok zo svojho jablka. Keď som sa vracala do svojej izby postavil sa predo mňa Phil. Nechápala som o čo mu ide, ale zostala som stáť zvedavá čo bude ďalej. ,,Bella. Včera som ti niečo povedal. Všetko robí tvoja mama, ty jej vôbec nepomáhaš. Myslel som si, že si ma včera pochopila jasne. Odmietam sa pozerať na to ako strašne využívaš svoju matku. Mala by si si uvedomiť ako tvrdo tvoja mama pracuje aby vás uživila a ty ju len normálne idiotsky využívaš tomu je KONIEC rozumela si?!" Povedal nahnevane a diktátorsky. 
Toto mi stačilo. Vybehla som do svojej izby a zavolala Charliemu. Chvíľu to zvonilo ale nakoniec to zdvihol.
,, Ahoj Bells. Deje sa niečo?" spýtal sa Charlie starostlivo ale ustarane.
Chvíľu som rozmýšľala ale potom som mu odpovedala. ,, Oci ja to tu už nevydržím. Phil je strašný. Stále mi hovorí, že som príživníčka a že využívam mamu a vôbec jej nepomáham, ale to nie je Pravda!" Oci nemôžem sa k tebe nasťahovať do Forks? Prosím.. Ja to tu už vážne nezvládnem.. Sľubujem, nebudeš mať so mnou problémy...Budem ti variť, prať len ma prosím nechaj bývať u teba" povedala som mu zúfalo. Sama som nemohla uveriť tomu, že som sa rozhodla íst do Forksu, ale čo iné mi zostávalo. Nemohla som s Philom vydržať už ani chvíľu. ,,Bells...zlatko to bude dobre.. Uvidíš všetko sa vyrieši.. Ale keď chceš prísť ja budem veľmi rád. Konečne ma prídeš navštíviť." povedal veľmi veselo. Táto veta mi stačila. Rozlúčila som sa sním a povedala som mu, že mu napíšem SMS keď budem vedieť kedy mám priletieť. Na internete som si objednala letenku do Seattlu a odtiaľ malým lietadlom do nejakého mesta Port Angles, ktoré je neďaleko Forksu. Zrazu sa ozvalo zaklopanie.
,, Ďalej..!" povedala som tak trochu nahnevane.
,, Bella, dcérka čo sa deje??" spýtala sa mama tak smutne až mi jej prišlo ľúto.
,, Nič mami.. pohádala som sa s Philom. To je všetko.. Nevydržím to tu sním už ani minútu objednala som si letenku na zajtra.. Sťahujem sa k otcovi do Forks.."
Povedala som a mala som problém udržať slzy. ,, Bella to nemyslíš vážne... to sa určite vyrieši veď Phil je dobrý chlap. Vážne si myslím, že sa to všetko spraví.." povedala smutne. Ja som si len povzdychla.
,, Nie mami.. ja chcem odísť...Ja musím odísť niekam preč.. Veď aj tak som chcela íst niekedy navštíviť Charlieho." zaklamala som ale povedala som to veľmi neústupčivo a z očí sa mi začali drať slzy. ,, Dobre zlatko ak to tak chceš ráno ťa odveziem na letisko" povedala skleslo. Asi si uvedomila, že prehovárať ma nemá žiaden zmysel. Objala som ju a ešte asi hodinku sme sa rozprávali. ,,Ďakujem mami, že to chápeš, ale teraz by som už vážne mala íst spať a baliť sa" povedala som a trochu si zívla.
Mama mi dala pusu na dobru noc. Zavrela dvere a ja som počula ako schádza dolu po schodoch. Napísala som Charliemu, že do Port Angeles doletím asi o siedmej večer ale, že mu to ešte upresním keď budem na letisku v Seattli. Chvíľu som rozmýšľala čo si mam zbaliť, ale bolo to naozaj jednoduché. Všetko trošku teplejšie som si vzala do kufra a povedala som si, že všetko potrebné si dokúpim vo Forkse. Potom si už len ľahla na posteľ a v okamihu som zaspala.

Ráno som sa zobudila asi o šiestej ráno. Obliekla som si tričko, mikinu a dlhé rifle a rýchlo som si umyla zuby. Kufor som si zniesla dole, kde ma už čakala mama. V očiach mala smútok a slzy, ale nič nehovorila. V aute sme išli mlčky ale mne to nevadilo aspoň som mala čas na rozmýšľanie. Vždy som bola veľmi mlčanlivá a uzavretá do seba. Aj napriek tomu som mala veľa priateľov. 

Na letisku ma mama objala a začala plakať ešte viac. Prečo mi to musí robiť?! Veď aj tak už trpím dosť.
,, Budeš mi chýbať dcérka.. Píš mi každý deň.. Ľúbim ta zlatko. Všetky tvoje veci ti pošlem do konca prázdnin." Aj mne bolo doplaču, ale ja som ju len objala a povedala veľmi potichu,, Mami neboj sa o mňa... Každý deň ti budem písať neboj sa.. Hlavne sa prosím ťa o seba dobre staraj" povedala som jej mamičkovsky. ,,Ľúbim ťa mami budeš mi chýbať, ale teraz už vážne musím íst lebo zmeškám lietadlo. Zakývala som jej a bežala do svojho Gatu A15. Letuške som podala palubný lístok a sadla si na svoje miesto. Našťastie pri mne nikto nesedel a tak som mohla pohodlne sedieť.
Svetla označovali, že už odlietame. Keď sme konečne vzlietli zavrela som oči a začala som si sama pre seba hovoriť ,,To Bude Dobré! Bude To Dobré!!" Snažila som sa presvedčiť samú seba, že to zvládnem. 
Toto je začiatok niečoho nového!! Nového života !! Nového všetkého ale ja to musím zvládnuť!!

Autor: Bella4ever, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Osudová láska 1. Kapitola: