Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » P.S. I love you 10

05.10.2009 (21:00) • Jarusinka • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 2967×

10.Minulosť ťa nájde...

Edward:

Ľúbi ma...neľúbi ma...ľúbi ma...neľúbi ma... ľúbi ma...neľúbi ma... ľúbi ma...neľúbi ma... ľúbi ma...neľúbi ma... ľúbi ma...neľúbi ma... ľúbi ma...neľúbi ma... ľúbi ma...neľúbi ma...

Sedel som na nejakej lúke kdesi uprostred lesa neďaleko Denali a obtrhával som poslednú lúčnu kvetinu, ktorá ešte nestihla zvädnúť, rovnako ako to robia malé deti, keď sú zamilované. Keď som odtrhol posledný už polozvädnutý lupienok, znechutene som odhodil stonku do zosušenej trávy. Lístie na okraji lesa zašumelo. Nezdvihol som pohľad zo zeme. Nebolo to potrebné. Nikto iný, ako Kate sa na mňa už neunúval hovoriť. Za ten čas, čo som tu už strávil sa nič nezmenilo. Jediná Kate sa nevzdávala a snažila sa ma z mojich depresívnych stavov dostať. Bohužiaľ, podarilo sa jej to len veľmi málokedy.

„ No tak Ed, vzchop sa! Je na teba žalostný pohľad. Čo by si Bella pomyslela kebyže ťa takto vidí?!“ ten sarkastický tón už zo začiatku, sa mi ani trochu nepozdával.

„ Čo ty o tom môžeš vedieť?!“ nechcel som k nej byť odporný, dúfal som, že to pochopí a nechá ma. Dnes som fakt nemal náladu ani na jej pokusy o rozhovor. Postavil som sa ale znova som si sadol. Načo vlastne plytvať slovami?

„ Tak prepáč, že som niečo vôbec povedala.“ Vrátila mi to takým istým tónom a zviezla na dole do trávy kúsok odo mňa. Nachvíľu som sa na ňu pozrel a v hlave sa mi začali vykresľovať zvláštne obrázky.

Díval som sa na jej tvár iskriacu na slnku, každý jeden lúč sa od jej pokožky odrážal ako tisícka dúhových kryštálikov. Myslela na všetko čo sa udialo v posledných dňoch. Prevládala v nej ľútosť a smútok nad tým, ako sa trápim. Nebolo to spravodlivé, nemala by sa trápiť kvôli mne. Kate bola vždy úžasná a ja som si to doteraz vlastne ani nevšimol. Ktovie aké by to bolo, mať niekoho..niekoho ako má Carmen Eleazara, Alice Jaspera, Emmet Rose, Carlisle Esme...Bella Embryho... STOP! Takto nad tým nemôžem, nesmiem, uvažovať.

„ Čo je?“ spýtala sa Kate, keď otvorila oči a všimla si ako na ňu zamyslene hľadím. Ešte na chvíľu som je pozrel do očí a sklopil zrak.

„ Nič, nič...“ hodil som rukou a snažil som sa zahnať chmúrne myšlienky. Nebolo to jednoduché, moja myseľ sa nedala tak ľahko oklamať. Stále sa mi v hlave vynárali obrázky Belly a toho odporného psiska. Ako ju drží v náručí, jemne ju položí na zem na lúke, ako ju bozkáva...

Hnev sa vo mne vztýčil ako podráždený had. Vzal som do rúk skalu, o ktorú som sa opieral a z celej sily som ju v vrčaním prehodil do lesa. Drevo zaprašťalo, kmeň sa prelomil na polovicu a z koruny stromu rýchlo vyleteli nejaké hlúpe vtáky, ešte predtým, než stihol strom dopadnúť na zem.

„ Hmm páni, ty sa nezdáš. V tebe tuším drieme upír.“ Zasmiala sa a potiahla ma za ruku. „ Poď niekam si vyrazíme, aspoň na chvíľu. Uvidíš, že to urobí radosť nám obom.“ Mrkla na mňa a znova na zaťahala.

---

„ Tak čo si dáte?“ spýtala sa s prehnaným úsmevom barmanka len čo sme zasadli v najbližšom podniku. Nechápem zmysel tohto všetkého. Načo sem máme chodiť, keď aj tak nebudeme nič piť a tancovať sa mi fakt nechce.

„ Zatiaľ nič, ďakujeme.“ Odvetila Kate a barman so zasneným výrazom v tvári odišiel obslúžiť ďalších zákazníkov. Nemal veľmi originálnu myseľ. Na Kate nevidel nič iné, len jej dokonalú tvár a telo.

Bože ten je taký sexi...Tohto chcem mať tu a teraz, hoci aj na zemi...Ách poď ku mne fešáčik, tu som...

Takmer sa mi z toho začal prevracať žalúdok. Všetky tie ženy naokolo nemysleli na nič iné, iba ako by ma mohli dostať do postele...alebo aspoň na toalety a tam...hrôza pomyslieť...

„ Načo je toto všetko dobré?!“ sykol som na Kate a ona sa len pobavene zasmiala a mykla plecami.

Vyšli sme von- nemôžem povedať že na čerstvý vzduch, pretože som doslova videl ako sa vo vzduchu vznášajú drobné čiastočky smogu a popolčeka z áut- a kráčali sme vysvietenými ulicami, nejakého mesta. Cestu tam, som nevnímal, šoférovala Kate a ja som mal dosť času sa zase utápať v sebaľútosti.

S v tichosti sme kráčali nočným mestom, keď zrazu to upokojujúce ticho preťal výkrik. Počul som myšlienky toho dievčaťa, myšlienka upírov, ktorí na ňu útočili. Pozrel som na Kate, slová neboli potrebné. Obaja sme sa rozbehli pokúsiť sa pomôcť tomu úbohému dievčaťu. Už len jeden blok...

Zahli sme do slepej uličky. Na zemi ležalo nanajvýš tak pätnásťročné dievča a zvíjalo sa v kŕčoch. Už nekričala, len hádzala celým svojím telom. Keď upíri, ktorí  sa nad ňou skláňali zdvihli hlavy pozreli na nás, hneď mi bolo jasné, koľká bije. Pochopil som, ako dokázali to dievča predsa len umlčať.

Prvý sa narovnal vysoký muž s bledohnedými vlasmi. Prebodával ma karmínovými očami. Jeho myseľ hovorila za všetko. Po jeho boku sa postavila dlhovlasá blondína a zavrčala. Starí známi...

Ako každý večer som sa chystal na lov. Nezabíjal som kvôli potrave, ale kvôli potešeniu. Vtedy som sa nezaoberal tým, aký som netvor. Svedomie som ale aj tak stále mal. Vraždil som len vrahov. Nezáležalo na tom, že tiež som bol vrah.

„ Nebudeme vytvárať žiadnu tvoju vysnenú armádu upírov! Nepotrebujeme ovládnuť tento štát! je to len zbytočný risk. Ak sa to dozvedia Volturiovci...Jeremy, už teraz máme kvôli Annette dosť problémov!“ zavrčal som a počul som Jeremyho vrčanie ako v ozvene.

„ Annette nie je žiadny problém! To čo dokáže, bolo už mnohokrát užitočné!“ tvrdil obranne. Annette bola tá posledná, ktorá by potrebovala niečiu ochranu.

„ Nehovorím o jej schopnostiach, ale o jej obetiach. Dobre vieš, čo si o tom myslím. Svoje komplexy si nemusí vybíjať na tých úbohých deťoch, ktoré za nič nemôžu, sú nevinné.“ Annettina schopnosť bola naozaj občas užitočná. Veľmi ľahko a účinne dokázala z kohokoľvek vycítiť, koho dotyčná osoba miluje. To pomáhalo hlavne vtedy, keď panovalo obdobie vendety. Jeremy bol zas užitočný, keď sme nutne potrebovali zopár nových upírov- nikdy nie žiadne armády, nikdy nie viac ako dvoch. Dokázal svoju obeť umlčať. Nedokázala zo seba vydať ani hláska. To bolo dosť nápomocné, keď sme sa nechceli nechať nachytať pri premene nejakých nových.

Keď som prišiel do mesta, bol som sám. Tak to bolo najlepšie. Časom som si vybudoval u miestnych upírov, ako to oni nazývali “rešpekt“, a to len preto, že som bol asi ten najhorší zabijak, ktorého stretli. Jeremy s Annette sa ku mne pridali len preto, že sa im to hodilo Annette Jeremyho nezabila len preto, že ho využívala, nemilovala ho- ako si on myslel. Rovnako ako aj Cynthia, Robert, Taylor, Amy a Nelly. Ešte dnes mám ich mená vryté hlboko v pamäti. Toľko obetí, toľko premárnených životov...

Dlho som toleroval všetky výstrely Jeremyho aj Annette. Predovšetkým Annette. Nikdy som sa nepovažoval za ich vodcu, ale oni ma tak vnímali. Pokračovali sme v zabíjaní. Jeremy sa ale nedokázal uspokojiť len s tými “zlými“. Bolo mu jedno, či jeho obeť mala päť alebo tridsaťpäť rokov. Dokonalý príklad bezcitného upíra.

Začal som pociťovať výčitky svedomia. Koľkým som už znenazdajky ukončil život? Koľký z tých vrahov mali svoju rodinu??? Čo by si o mne pomyslela moja rodina, keby ma takto vidí... Carlisle bol zo mňa už vtedy sklamaný, Esme môj odchod zlomil srdce... Po pár mesiacoch som natrafil na Kate. Ona mi otvorila oči. Jej rady a názory som si vždy bral k svojmu mŕtvemu srdcu.

Nedalo sa povedať, že s Annette a Jeremym som sa rozlúčil v dobrom...

„ Annette, Jeremy.“ Kývol som hlavou na pozdrav. Jeremy si ma obozretne prezeral. Jeho myšlienky začínali byť zahmlené, rovnako ako aj Annettine.

„ Takže je pravda, čo sa dnes rozchýrilo po meste. Edward Cullen sa vrátil! Aká pocta! A sním aj jeho malá Katie, tak sa voláš, však maličká?“ predniesol sarkasticky.

Na Kate bolo vidno, aká je rozrušená a vystrašená. Živo si spomínala na svoje posledné stretnutie s Jeremym. Keď ma presviedčala, aby som sa vrátil k rodine, on o tom nechcel ani počuť. Chcel, aby som ostal s nimi, pomáhal im budovať armádu, ovládnuť najprv kontinent a potom svet. Zabiť Rumunov a po nich zvrhnúť vládu Volturiovcov.

Nemohol som im čítať myšlienky. Rozmazávali sa, boli ako zahalené rannou hmlou, ktorá ale nechcela ustúpiť. Muselo to robiť to dievča, dievča, ktoré premenili z nejakého dôvodu. Museli tušiť, že bude mať nejaké zvláštne schopnosti, tak sa rozhodli si ju nechať. Možno sa svojho sna ovládnuť upírske podsvetie nevzdali.

Annette sa mi pohľadom zavŕtala do očí. Mal som pocit, ako dokázala presne vedieť na čo myslím, čo sa mi odohráva v hlave.

„ Trochu nepohodlné, na chvíľu sa nám nehrabať v hlavách, však Edward?“ sladko sa usmiala, keď prehovorila jemným hlasom.

„ Kate, choď domov. Hneď.“ Prikázal som jej potichu, pohľadom stále upreným na Annette, ale nedočkal som sa odpovede. Keď som sa na ňu pozrel, len nesúhlasne zavrtela hlavou.

„ Katie, ja to zvládnem. Choď.“ Snažil som sa je presvedčiť. Chvíľu ešte váhala, ale napokon so zúfalým pohľadom zmizla. Aspoň niekto bude v bezpečí...

„ Stále rovnaký, nepoučiteľný...vždy si musel byť iný...“ cedila pomedzi zaťaté zuby. „ Poslať ju preč... kde si nechal hlavu? A to dievča? No vážne, čo si vôbec o sebe myslíš?“ provokačne na mňa hľadela, oči zúžené. „ Jeremy, vieš čo máš robiť.“ Dodala a rovnako ako Kate, rýchlosťou blesku zmizla preč.

Nestihol som si ani začať robiť starosti o to, že by mohla ísť hľadať Kate, alebo niekoho iného. Jeremy ku mne priskočil, zdrapil ma pod krkom a pritlačil k tehelnej stene uličky.

„ Pamätáš si na to, čo som ti povedal keď si odchádzal??? Keď si sa na nás vykašľal kvôli tej hlupani???“ spýtal sa bezvýrazne. Jasne som si to pamätal, aj keď to bolo už pred mnohými rokmi. Pamätal som si každé jedno slovo, ale napriek tomu som si nemohol odpustiť ešte ho trochu vyprovokovať. Ak mám umrieť, nech je to rýchlo...

„  Aby som skapal?“ opýtal som sa posmešne. Tiež sa pohŕdavo zasmial.

„ Áno aj to... a pamätáš si aj na to čo som povedal potom? Ak neskapeš, nájdem si ťa a sám ťa zabijem...“

← →

zhrnutie

__________________________________________________________________________________

Holky soráč že to toľko trvalo, ale naozaj nebol čas a inšpirácia už vôbec... Opäť raz špeciálna vďaka patrí Twigirl- za všetko:D a Ree- za to uháňanie xD snáď ti to mučenie tento dielik aspoň trochu vynyhradil:)

PROSÍM KOMENTUJTE, KRITIZUJTE, KAŽDÝ JEDEN KOMENT POTEŠÍ:)

Autor: Jarusinka (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek P.S. I love you 10: